Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/551/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Lukasz Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., v konaní o zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106,26 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 43,08 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 31,79 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 31,39 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 19.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 106,26.-eur istiny s príslušenstvom.

2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 18C/551/2015-27, zo dňa 29.12.2015, ktorý súd zrušil s poukazom na § 173 ods. 1,2 OSP pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému.

3.Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 pojednával v ich neprítomnosti.

4.Súd sa vo veci oboznámil Zmluvami o pripojení, s Dodatkami k Zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami, správami o pobyte žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav :

5. Bola uzatvorená Zmluva o pripojení , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Zároveň strany sporu uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo A7049945. K predmetným zmluvám boli uzatvorené Dodatky. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty (2 ks), ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný riadne a včas nezaplatil faktúru číslo 7212497957, splatnú dňa 25.12.20112, suma 31,39.-eur, faktúru číslo 7211384211 splatnú dňa 25.11.2012, suma 31,79.-eur, faktúru číslo 7210270202 splatnú dňa 25.10.2012, suma 43,08.-eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 3,98.- eur odpísaná.

6.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

7.Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák., podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

8.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

10.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú v časti sumy 88,95.-eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby a preto má žalobca nárok na zaplatenie predmetnej sumy, ktorá pozostáva z neuhradených telekomunikačných služieb za obdobie od novembra 2013 do decembra 2013.

12. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania od 28.3.2014 do zaplatenia, teda odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko bolo žalovanému poskytnuté dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku zo dňa 14.11.2013. Súd úrok z omeškania priznal s poukazom na § 517 ods. 1,2 Obč. zák. § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb.

13.Žalobca si v konaní uplatňoval i sumu 71.-eur titulom náhrady škody. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

14.Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

15.Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný , skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

16.Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu.

17.Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca poskytol žalovanému pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcovi po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluvách o pripojení a Dodatkov, ktoré sú podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v nich upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti strán sporu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve viazané na žiadnu

podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatkov k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi stranami sporu dohodnutá zmluvná pokuta, a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilných telefónov poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si strany sporu dohodli zmluvnú pokutu, ktorá bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on a nie je možné pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, za ktoré boli mobilné telefóny žalovanému skutočne odpredané. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba v časti zaplatenia sumy 242,13.- eur nebola podaná dôvodne a preto žalobu súd v tejto časti zamietol.

18.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 46%. Súd trovy konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešným v časti zaplatenia sumy 650,34.-eur (73%) a úspech žalovaného je 27%. Čistý úspech žalobcu predstavuje 46%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.