Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-137-2015.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/137/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Bajkalská 30, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. U. XX, 2. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. Z. XXX/XX 3. K. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. K. 25, o zaplatenie 4.708,22 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.578,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia s tým, že splnením dlhu jedným zo žalovaných zaniká ostatným žalovaným dlh v rozsahu poskytnutého plnenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd p o v o ľ u j e žalovaným dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 180 eur, ktoré sú splatné vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.
IV. Žalovaným súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 39,48 %.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.09.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.708,22 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úrokov a úrokov z omeškania. Túto žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 5 05 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 2 06 a stavebnom úvere č. XXXXXXX 5 05 zo dňa 02.11.2005, v súlade s ktorou poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.651,33 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky vo výške 6,49 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,75 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 14,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať úver vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 36,51 eur. Žalovaný v 3. rade na seba ručením prevzal povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali splácať. Listom zo dňa 28.05.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby v lehote 7 dní vrátili zostatok úveru. Žalovaní ich však nevrátili. Žalovaný v 3. rade bol o odstúpení od zmluvy upovedomený. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bola výška dlžnej sumy 4.690,29 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 3.551,75 eur a z nezaplatených úrokov a poplatkov v sume 1.138,54 eur. Podľa čl. VII bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať
zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe týchto ustanovení žalobca úročí istinu dohodnutým úrokom 6,49 % ročne. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 26.06.2014. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy bola výška dlžnej sumy 4.708,22 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 3.551,75 eur a z nezaplatených úrokov a poplatkov v sume 1.156,47 eur. Odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí v súlade s čl. VII bod 8 úverovej zmluvy celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
2. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 3. rade riadny odpor, pretože žaloba je podľa nich v celom rozsahu nedôvodná. V ňom namietali najmä to, že žalovanému v 1. rade nebolo odstúpenie od zmluvy riadne doručené, rovnako ako výzva na splatenie dlhu. Preto neexistuje ani povinnosť žalovaného v 3. rade ako ručiteľa uhradiť dlh za žalovaných v 1. a 2. rade. Namietajú aj neplatnosť úverovej zmluvy, nakoľko obsahuje ustanovenia pre žalovaných ako spotrebiteľov v značnej nerovnováhe voči žalobcovi. Zmluva obsahuje značne nečitateľné a laicky nezrozumiteľné dojednania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú právo žalobcu na úroky aj po odstúpení od zmluvy.
3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca písomným vyjadrením zo dňa 17.02.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.02.2015. K nemu pripojil aj výpis z účtu odstúpeného medziúveru.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. V písomnom ospravedlnení zároveň doplnil žalobu aj o vyjadrenie, že žalovaným vyplatil sumu 3.535,15 eur. Od sumy poskytnutého úveru (110.000,-Sk, t.j. 3.651,33 eur) odrátal poplatok za mimoriadny medziúver a poplatok za biankozmenku. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: úverovou zmluvou, odstúpeniami od zmluvy, kópiami zásielok, resp. doručenky na č. l. 11, 12, 15, 16, 18, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie a výpisom z úverového účtu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
5. Dňa 20.10.2005 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi (spoludlžníkmi) úverovú zmluvu označenú ako Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ďalej označená ako „úverová zmluva“. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru (mimoriadneho medziúveru) pod číslom XXXXXXX 2 06 v sume 110.000,-Sk, teda 3.651,33 eur, ktorý sa za dohodnutých podmienok zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX 5 05 vo výške 66.000,- Sk. Bol v nej uvedený účel úveru a zmluvné podmienky pri mimoriadnom medziúvere a osobitne pre stavebný úver. V článku VI úverovej zmluvy boli uvedené okolnosti omeškania splácania úveru a v článku VII úverovej zmluvy boli uvedené zmluvné podmienky týkajúce sa odstúpenia od úverovej zmluvy. V bode 1 článku VI je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5 % p.a. úrok z omeškania zo zameškaných splátok. Podľa bodu 3 článku VI v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa bodu 1 článku VII úverovej zmluvy má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX Všeobecných podmienok. Dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy sú uvedené v bodoch 5 až 10 článku VII úverovej zmluvy. V nich je uvedené, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Takisto je v nich uvedené (dojednané), že zmluva zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Vo vzťahu k odstúpeniu od úverovej zmluvy je v jej čl. VIII bod 4 takisto uvedené (dojednané), že dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods.2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Na poslednej strane úverovej zmluvy (strana 7) sa nachádza vyhlásenie žalovaného v 3. rade, že na seba berie voči žalobcovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník (žalovaní v 1. a 2. rade). Podpisy žalovaných sú na úverovej zmluve úradne osvedčené.
6. Dvoma listami zo dňa 28.05.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy. Tieto listy adresoval žalovaným v 1. a 2. rade na adresy ich bydliska, pričom zásielku si žalovaní v 1. a 2. rade neprevzali
v odbernej lehote. Listom zo dňa 28.05.2014 oznámil žalobca žalovanému v 3. rade, že listom zo dňa 28.05.2014 odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Tento list si prevzal žalovaný v 3. rade dňa 02.06.2014.
7. V čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie fyzické osoby (znenie január 2009), ktoré sú označené ako Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť je uvedené okrem iného to, čo je potrebné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa a na aké konanie je žalobca oprávnený v dôsledku tohto porušenia (napr. možnosť jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu 3 písm.b/, či právo od zmluvy odstúpiť podľa bodu 3 písm.c/). V čl. XXI bod 5 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie fyzické osoby (znenie január 2009), sú uvedené podmienky doručovania písomností sporiteľom a fikcia doručenia.
8. Ďalej bolo v rámci skutkového stavu zistené (z listinného dôkazu na č.l. 25 - výpis z účtu odstúpeného medziúveru), že žalovaní v 1. a 2. rade titulom splácania úveru zaplatili žalobcovi spolu 1.956,71 eur, naposledy vkladom sumy 39,50 eur dňa 18.09.2013. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver (mimoriadny medziúver) v sume 3.651,33 eur. V úverovej zmluve bolo uvedené, že výška úveru bude znížená o výšku poplatku za spracovanie mimoriadneho medziúveru. Ako vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 44 (výpis z účtu odstúpeného medziúveru) výška vyplateného medziúveru bola 3.535,15 eur, po odrátaní poplatku za spracovanie úveru v sume 99,58 eur a poplatku za zmenku v sume 16,60 eur od sumy úveru 3.651,33 eur. Rovnakú skutočnosť uviedol aj samotný žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.09.2016.
9. Na dokazovaním zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené ustanovenia zákonov a vec právne posúdil.
10.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
10.2 Podľa § 7 ods. 3, ods.4 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokové sadzby stavebných úverov, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
10.3 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10.4 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
10.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10.6 Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
10.7 Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
10.8 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
10.9 Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
10.10 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
10.11 Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
10.12 Podľa § 349 ods.1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
10.13 Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
10.14 Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
10.15 Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
10.16 Podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 10.17 Podľa § 311 ods.1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
11. Žalobca sa podanou žalobou domáha rozhodnutia súdu o splnení zmluvnej povinnosti žalovaných na základe úverovej zmluvy. Od žalovaných v 1. a 2. rade sa domáha práva na vrátenie istiny úveru,
úrokov z istiny a zmluvných poplatkov a od žalovaného v 3. rade sa domáha splnenia jeho záväzku ručiteľa za splnenie dlhu žalovaných v 1. a 2. rade.
12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané platné uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. zmluvy o stavebnom úvere podľa zákona o stavebnom sporení a takisto platné odstúpenie od nej, ktoré urobil žalobca. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným riadne doručované v zmysle čl. XXI bod 5 a bod 8 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie fyzické osoby (znenie január 2009), ktorého následkom bolo zrušenie úverovej zmluvy. V tomto smere boli tvrdenia žalobcu riadne preukázané. Súd sa však nestotožnil s právnym posúdením žalobcu, ohľadne právnych následkov odstúpenia od úverovej zmluvy.
13. Súd posúdil nárok uplatnený žalobcom z tohto zmluvného vzťahu s ohľadom na ochranu žalovaných ako spotrebiteľov, najmä podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, teda na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi. Úverová zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade sú fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
14. S odstúpením od úverovej zmluvy žalobca spája ten následok, že úverová zmluva zanikla dňom doručenia odstúpenia od zmluvy dlžníkom a súčasne mu nezaniklo právo požadovať úroky z úveru a poplatky, teda zmluvné plnenie, a to aj po zrušení (zániku) úverovej zmluvy. Ako je uvedené vyššie, predmetná úverová zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto pri rozhodnutí riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka takisto platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy je obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide tzv. o absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu právne predpisy stanovujú povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o žalobe žalobcu za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech žalovaných (spotrebiteľov).
16. Preto je potrebné posúdiť účinky, právne následky odstúpenia od úverovej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaných (spotrebiteľov) priaznivejšie. Totižto v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy táto zrušuje od počiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade bolo v ustanoveniach úverovej zmluvy (čl. VII bod 5, bod 6), ktoré vopred pripravil žalobca, stanovené, že odstúpením od
zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva a nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Toto ustanovenie, podľa ktorého si žalobca po odstúpení od zmluvy uplatnil proti žalovaným nezaplatené úroky a poplatky, je obsiahnuté vo formulárových zmluvných podmienkach žalobcu, ktoré používa štandardne vo vzťahu k spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy, a ich obsah nemohli žalovaní ovplyvniť. Dôsledky odstúpenia od zmluvy v zmysle tohto ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne vyjednané, možno v danom prípade hodnotiť ako nevýhodnejšie v porovnaní s dôsledkami odstúpenia podľa úpravy v ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka však platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka o účinkoch odstúpenia od úverovej zmluvy je upravené pre žalovaných výhodnejšie, preto predmetné ustanovenia úverovej zmluvy o dôsledkoch odstúpenia od zmluvy nie je možné uplatniť, a je potrebné aplikovať uvedené stanovenie Občianskeho zákonníka. Žalobcovi nič nebránilo sankcionovať nesplácanie úveru žalovanými iným prostriedkom, a to vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 17Co/150/2013-119 zo dňa 26.3.2014 dospel k záveru, že ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa k plneniu úrokov a iného príslušenstva napriek tomu, že dodávateľ odstúpil od zmluvy, čím bola zmluva ex tunc zrušená, evidentne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti úprave v ustanovení § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá výhodnejšia zákonná úprava sa má použiť pri odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy.
17. Odstúpením od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zanikajú zmluvné práva a povinnosti a nastupuje medzi účastníkmi zmluvy režim z bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, keďže bola zmluva o úvere odstúpením od nej zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. VIII ods.4 úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že účastníci úverovej zmluvy takisto rátajú so zrušením zmluvy pri odstúpení od zmluvy a následným právom na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy, pretože v tomto ustanovení zmluvy je predformulované, že dlžníci (spotrebitelia) predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť.
18. Žalovaní v 1. a 2. rade teda prijali plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, lebo zmluva bola odstúpením od nej zrušená. Žalovaným v 1. a 2. rade ako solidárnym dlžníkom vznikla solidárna povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, teda poskytnuté peňažné prostriedky, v rozsahu, v akom ich doposiaľ žalobcovi nevrátili.
19. Žalovaným bol vyplatený úver v sume 3.535,15 eur a titulom splácania úveru zaplatili žalobcovi spolu 1.956,71 eur. Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením tak potom predstavuje sumu 1.578,44 eur, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne vrátiť (vydať) žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný v 3. rade na základe ručenia podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 3. rade je zaviazaný na rovnaké plnenie ako žalovaný v 1. a 2. rade, pretože na seba platne prevzal ručiteľský záväzok podľa § 303 Obchodného zákonníka. Žalobca vyzval dlžníkov na riadne splnenie si ich dlhu, avšak žalovaní v 1. a 2. rade si vzniknutý peňažný dlh nesplnili. Vzhľadom na povahu záväzku všetkých žalovaných splnením dlhu jedným zo žalovaných zaniká ostatným žalovaným dlh v rozsahu poskytnutého plnenia.
20. K odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo dňom vrátenia nedoručených zásielok, obsahom ktorých bolo odstúpenie od úverovej zmluvy, späť žalobcovi. Súčasťou tohto odstúpenia bola aj výzva na vrátenie dlžnej sumy. Obe zásielky sa žalobcovi vrátil späť dňa 26.06.2014. Nasledujúcim dňom sa dostali žalovaní do omeškania s vrátením dlžnej sumy. Pretože žalovaní sú preukázateľne v omeškaní so splnením tohto peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nich podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorá neprevyšuje maximálnu výšku úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu nasledujúcemu po účinnosti odstúpenia od zmluvy bola základná úroková sadzba ECB 0,15 % a úrok z omeškania po pripočítaní 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,15 % ročne. Súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku, uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške.
21. Súd záverom uvádza, že v obdobnej veci žalobcu rozhodoval aj Krajský súd v Prešove, ktorý posúdil právnu stránku veci obdobným spôsobom ako konajúci súd. Išlo o spor vedený na uvedenom súde pod sp.zn. 6Co/2/2013, pričom rozsudok bol vydaný dňa 19.11.2013, teda v čase kedy právna úprava nebola vyjadrená v súčasnej podobe, teda precíznejšie. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu bolo podané mimoriadne dovolanie, ktoré dovolací súd zamietol (rozsudkom sp.zn. 2MCdo/2/2015) s poukazom na to, že pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní, nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu opodstatnenie. V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že odstúpenie od zmluvy malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
22. Podľa § 232 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Súd určil lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prihliadol na skutočnosť, že samotný žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.11.2016 uviedol, že súhlasí so splácaním dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 180 eur. Takisto je potrebné uviesť aj to, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.
24. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Ku dňu rozhodnutia súdu si žalobca uplatnil celkovo sumu 5.860,89 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 3.551,75 eur, vyčísleného úroku a poplatkov vo výške 1.156,47 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.708,22 eur od 27.06.2014 do 15.12.2016, t.j. v sume 582,40 eur a úroku vo výške 6,49 % ročne zo sumy 3.551,75 eur od 27.06.2014 do 15.12.2016, t.j. 570,27 eur. Žalobca bol úspešný v časti sumy 1.578,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia. Ku dňu rozhodnutia súdu je tak priznaný žalobcovi úrok z omeškania v sume 195,25 eur. Spolu bol tak žalobca úspešný ku dňu rozhodnutia súdu v sume 1.773,69 eur. Celkový úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 30,26 % a úspech žalovaných 69,74 %. Žalovaným tak patrí po porovnaní vzájomných úspechov sporových strán nárok na náhradu trov konania vo výške 39,48 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.