Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne R. B., M.. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter HARAKÁLY, Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 00620157, proti žalovanému P. B. U., A. K. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, zast. MGA IURIS s. r. o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e čo do zaplatenia bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3 076 € bez príslušenstva.

II. Konanie z a s t a v u j e čo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 27 356 € bez príslušenstva.

III. Žalobu z a m i e t a v rozsahu bolestného a jeho zvýšenia vo výške 315,90 € istiny s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia.

IV. Žalobu z a m i e t a v rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia vo výške 11 094 € istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 22 062 € od 5.11.2011 do 20.1.2015, zo sumy 12 569 € od 20.1.2015 do 29.1.2015, zo sumy 3 076 € od 30.1.2015 do 11.7.2016, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 50 426 € od 2.3.2012 do 26.9.2014, zo sumy 38 891 € od 27.9.2014 do 20.1.2015, zo sumy 27 356 € od 21.1.2015 do 13.7.2016, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalobu žalobkyne o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 € bez príslušenstva z a m i e t a .

VIII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 20 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Harakályho, advokáta AK, Kováčska 28, Košice.

IX. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za žalobu v rozsahu neúspechu žalovaného sumu 3 984 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čoho sa žalobkyňa domáhala, čo tvorilo predmet sporu: Predmetom sporu bol nárok na zaplatenie bolestného vo výške 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia za ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode dňa 24.10.2010 v A.. Dňa 23.5.2012 (čl. 68) zmenila žalobkyňa žalobu. Žiadala priznať viac ako v pôvodnej žalobe. Okrem vyššie uvedeného nároku žiadala priznať naviac nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Zmena žaloby bola pripustená uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 4C/7/2012-89 zo dňa 24.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012. Takým predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 1, 2 CSP. O takom predmete sporu rozhodol rozsudkom č. k. 4C/7/2012-79 zo dňa 24.5.2012. V rámci odvolacieho konania, po rozhodnutí prvostupňového súdu dňa 14.9.2012 žalobkyňa opäť zmenila, rozšírila žalobu (čl. 95), okrem bolestného 22 377,90 € istiny s príslušenstvom, okrem sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 61 520 € istiny s príslušenstvom, žiadala naviac priznať právo na zaplatenie sumy 804,28 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.8.2012 do zaplatenia a za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 30 760 €. Keďže takúto zmenu žaloby žalobkyňa učinila až v odvolacom konaní, zmena žaloby nemohla byť pripustená podľa § 139, § 140 ods. 1, 2 CSP, § 143 ods. 1, 3 (predtým § 95 ods. 1, 2 OSP) prvostupňovým súdom (súd rozhodol o inom predmete sporu, ktorým bol viazaný). Nemohol o zmene z už uvedených dôvodov viazanosti predmetom sporu, predmetom rozhodnutia, predmetom odvolania rozhodnúť ani odvolací súd. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/466/2012-115 zo dňa 22.1.2013 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na nové konanie, rozhodnutie. Dôvodom bolo neukončené trestné konanie vo veci 2T/8/2012 ako základ tohto konania v nadväznosti na § 193 (predtým § 135 OSP). V súlade so závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline podľa § 391 ods. 2 (predtým § 226 OSP) v rámci pôvodného predmetu sporu o zaplatenie 22 377,90 € istiny s príslušenstvom a o zaplatenie 61 520 € istiny s príslušenstvom súd rozhodol rozsudkom č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014 tak, že je daný základ uvedeného nároku v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014. Právny zástupca žalobkyne bol aj dňa 11.12.2014 (čl. 183) vyzvaný k odstráneniu vád zmenenej žaloby zo dňa 23.5.2012 (čl. 68). Dňa 29.1.2015 (čl. 184) doručil čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaná zaplatila bolestné 9 493 € a sťaženie spoločenského uplatnenia 11 535 € (dňa 26.9.2014) s čiastočným späťvzatím žaloby prejavila súhlas aj žalovaná (čl. 195). Dňa 5.3.2015 (čl. 204) doručil právny zástupca žalobkyne ďalšie čiastočné späťvzatie. Dňa 20.1.2015 bolo zaplatené bolestné 9 493 € a sťaženie spoločenského uplatnenia 11 535 €. V nadväznosti na zákonnú podmienku súhlasu podľa § 157 (predtým § 101 ods. 3 OSP) súd mal za to, že žalovaná so zastavením konania súhlasila (výzva čl. 207, doručená 20.4.2015). Tým mal súd preukázané, že späťvzatie sa týka sumy 18 986 € za bolestné (9 493 + 9 493) a sumy 23 070 € za sťaženie spoločenského uplatnenia (11 535 + 11 535). Pôvodný predmet sporu po pripustení zmeny žaloby bol: 1. Bolestné 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia mínus zaplatené bolestné 18 986 € = 3 391,90 € nezaplatené bolestné s 9,5 % úrokom z omeškania od 5.11.2011 do zaplatenia. 2. Sťaženie spoločenského uplatnenia 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia mínus 23 070 € zaplatené sťažené spoločenské uplatnenie = 38 450 € nezaplatené sťaženie spoločenského uplatnenia s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Po právoplatnosti uznesenia č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 tak bol súd viazaný uvedeným predmetom sporu a uvedeným základom nároku. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia došlo k späťvzatiu žaloby čo do bolestného vo výške 3 076 € bez príslušenstva na čl. 257 spisu dňa 11.7.2016. Čo do sťaženia spoločenského uplatnenia došlo k späťvzatiu žaloby vo výške 27 356 € bez príslušenstva na čl. 265 spisu dňa 12.8.2016. So späťvzatím žaloby vo výške 3 076 € bolestného a vo výške 27 356 € sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný dal súhlas dňa 10.10.2016 na čl. 285 spisu. Ku dňu rozhodnutia súdu o späťvzatí žaloby v uvedenom rozsahu súd nerozhodol, konanie v uvedenom rozsahu nebolo zastavené. Preto súd konanie zastavil spolu s rozhodnutím vo veci samej v nadväznosti na § 145 ods. 1, 2 za súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP. Po zastavení konania tak predmetom sporu ostalo bolestné vo výške 315,90 € istiny s príslušenstvom (3 391,90 istiny s príslušenstvom - 3 076 € bez príslušenstva = 315,90 € istiny s príslušenstvom) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11 094 € istiny s príslušenstvom (38 450 € istiny s príslušenstvom -

27 356 € bez príslušenstva = 11 094 € istiny s príslušenstvom). Nad rámec uvedeného predmetu sporu v konaní vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4C/320/2015 žalobkyňa uplatnila dňa 16.11.2015 právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 € bez príslušenstva. Uznesením č. k. 4C/7/2012-273 a 4C/320/2015-45 zo dňa 21.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2016 (čl. 273) súd spojil na spoločné konanie obidve konania vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4C/7/2012 a 4C/320/2015, ktoré boli ďalej vedené pod sp. zn. 4C/7/2012 vrátane označenia účastníkov konania, a to v nadväznosti na § 166 ods. 1 v záujme hospodárnosti konania. Nezistil dôvody, pre ktoré by sa veci nehodili na spojenie a zvlášť, keď súd nariadil znalecké dokazovanie na komplexné posúdenie bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia z jedného úrazu v obidvoch súdnych sporoch 4C/7/2012, 4C/320/2015. Uznesením č. k. 4C/7/2012-271 zo dňa 21.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2016, súd nepripustil zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 9.8.2016, súdu doručenú dňa 12.8.2016 čl. 265 spisu čo do vyčíslenia úroku z omeškania (§ 139 CSP, § 140 ods. 1, 2, 3 CSP, § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, § 143 ods. 1, 3 . Podľa § 139 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa § 140 ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa § 140 ods. 3 za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 143 ods. 1 súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Podľa § 143 ods. 3 ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia bola povinná uviesť v prvom úkone, ktorý jej patril - v žalobe. Zmenu žaloby produkovala až po 4 rokoch. 4 roky bol skutkový stav tvorený k doterajšiemu predmetu sporu. Výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V rozpore so zásadou hospodárnosti konania by bolo pripustenie zmeny žaloby aj z toho dôvodu, že zmena žaloby zo dňa 9.8.2016 čl. 265 čo do vyčísleného úroku z omeškania je nepreskúmateľná, neurčitá po skutkovej, matematickej stránke. Pripustením takej zmeny žaloby by došlo k odňatiu možnosti žalovaného riadne sa brániť, vyjadriť sa ku konkrétnym preskúmateľným tvrdeniam. Nie je v záujme efektivity konania odstraňovať vady zmenenej žaloby. Predmetom sporu tak bol úrok z omeškania, avšak nie vo vyčíslenej, nepreskúmateľnej podobe, ktorá zároveň bola zmenou žaloby. Právny zástupca žalobkyne napriek nepripusteniu zmeny žaloby dňa 22.11.2016 komentoval tento postup súdu, a to v rozpore s § 174 ods. 2 CSP, podľa ktorého je povinný zdržať sa všetkého vrátane prejavovania nesúhlasu s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru nebol vyzvaný súdom. Z uvedených dôvodov súd na produkovanie ďalšej zmeny žaloby v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 22.11.2016 neprihliadal, pretože záverečný návrh má slúžiť na zhrnutie doterajšieho skutkového a právneho stavu a neslúži na účelový postup a produkovanie nových tvrdení, nových dôkazov a zmeny rozhodujúcich skutkových tvrdení, zmenu žaloby. Preto súd ani o takých tvrdeniach týkajúcich sa zmeny pôvodnej žaloby, pôvodného predmetu konania, o ktorom súd konal a rozhodoval, nerozhodol, neprihliadal na tieto tvrdenia. Podľa § 150 ods. 1 bol povinný právny zástupca úplne a pravdivo uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na dodatočne produkované tvrdenia a dôkazy v záverečnom návrhu súd neprihliadal. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 9 strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podľa článku 10 ods. 1 strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Podľa článku 10 ods. 2 súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Podľa článku 10 ods. 3 súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. Podľa článku 11 ods. 3 kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Podľa článku 5 zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Uvedeným predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný čo do základu i čo do predmetu sporu v nadväznosti na § 212 CSP, 213 CSP, 214 CSP, 215 CSP, 216 CSP. V nadväznosti na § 226 CSP, 228 CSP, 230

sa súd čo do predmetu a základu sporu cítil byť viazaný aj právoplatným medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Čadca v tejto veci č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014 a z ktorého vyplýva, že základ nároku žalobkyne proti žalovanej na náhradu škody na zdraví - bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenej dopravnou nehodou dňa 24.10.2010 v A. vodičom U. L., M.. XX.X.XXXX vozidlom K. H., V.: XZXXXXX/CZ/J je daný v rozsahu 100 %. Z uvedených dôvodov sa už súd ďalej nezaoberal rozsahom zodpovednosti žalovaného a spoluzavinením žalobkyne.

2. Aké skutočnosti tvrdila žalobkyňa: Žalobkyňa v žalobe zo dňa 18.1.2012 uviedla. Dňa 24.10.2010 v meste A. utrpela ako cyklistka ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla značky K. H., V.: XZXXXXX/CZ/J U. L.. Cyklistka pri dopravnej nehode s bicyklom spadla na zem. Došlo k ublíženiu na zdraví. Dopravná nehoda bola šetrená pod ČVS:ORP-89/DI-CA-2010. Proti vodičovi bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Vodič zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka, dopravnú nehodu zavinil. Nároky poškodenej žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Priamy nárok proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov na plnenie nárokov z garančného fondu je daný podľa § 24 ods. 2 písm. d), e) a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku úrazu žalobkyňa utrpela: stlačenie hrudníka, obojstranný pneumotorax, krvácanie do hrudníka, roztrhnutie močového mechúra, poranenie pošvy, zlomeninu lopatky bedrovej kosti vpravo, tržno-zhmoždenú ranu pravého stehna, triesla vľavo, otras mozgu stredného stupňa a hemoragický šok ťažkého stupňa. Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrovaní od úrazu dňa 24.10.2010 do 28.12.2010. V Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bola od 2.3.2011 do 27.4.2011. Lekársky posudok o bolestnom vypracoval L.. T. W.. Bolestné bolo stanovené obodovaním vo výške 1455 bodov v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť, výška náhrady za jeden bod x počet bodov = 15,38 x 1455 = 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia. Podaním zo dňa 23.5.2012 čl. 68 žiadala žalobkyňa sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Okrem opísania rozhodujúceho skutkového stavu totožného s podaním zo dňa 18.1.2012 čl. 1 spisu, v tomto podaní neuviedla nič iné len výšku obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. podľa obodovania L.. T. W. vo výške 4000 bodov x 15,38 € = 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v príčinnej súvislosti s uvedenou výškou náhrady absentovali v podaní právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.5.2012 čl. 68. Rozhodujúce skutkové tvrdenia nerozšíril právny zástupca žalobkyne ani na pojednávaní dňa 24.5.2012 čl. 71 spisu čo do sťaženia spoločenského uplatnenia. Zmena návrhu bola pripustená uznesením č. k. 4C/7/2012-89 zo dňa 24.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.11.2012. Dňa 14.9.2012 právny zástupca žalobkyne doručil súdu podanie zo dňa 13.9.2012 čl. 92 označené ako zmena návrhu, kde žiadal titulom bolestného sumu 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia, stratu na zárobku vo výške 804,28 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.8.2012 do zaplatenia a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 30 760 € bez príslušenstva. Také podanie produkoval v rámci odvolacieho konania po rozhodnutí súdu o medzitýmnom rozsudku. Podaním zo dňa 11.12.2014 čl. 183 pod bodom 2 výzvy súdu, ktorú prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 29.12.2014, súd vyzval k odstráneniu vád zmeneného návrhu zo dňa 23.5.2012 čl. 68, ktorým právny zástupca žalobkyne žiadal aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Jedným úkonom zo dňa 23.1.2015, súdu doručeným 29.1.2015 čl. 184, žalobkyňa vzala žalobu späť čo do zaplatenia súm 9 493 € (bolestné) a 11 535 € (sťaženie spoločenského uplatnenia) a druhým úkonom z rovnakého dňa 23.1.2015, doručeným 29.1.2015 čl. 187), na výzvu súdu reagovala tak, že podanie označila ako doplnenie dôvodov zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a doplnenie návrhov na dokazovanie. Dôvody žalobkyne pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v nadväznosti na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. uviedla, doplnila tak, že žalobkyňa sa v dôsledku úrazu stala čiastočne nesebestačná, odkázaná na pomoc druhých, je natrvalo vylúčená z doterajšieho aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Je výrazne obmedzená v bežných denných činnostiach, v možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení, v osobných záľubách a v športe. Pred úrazom bola plná života, energie, rada cestovala, bicyklovala, venovala sa práci v záhrade, hubárčeniu, často chodila s manželom na prechádzky do lesa, realizovala turistiku, rôzne kultúrne, spoločenské podujatia, venovala sa domácim prácam, ručným prácam, spracovávaniu ovocia,

zeleniny, pracovala ako textilná robotníčka, strihačka. Po úraze je výrazne obmedzená vo všetkých svojich záľubách, ktoré pred úrazom vykonávala, v bežných domácich prácach a samoobslužných činnostiach potrebuje dopomoc inej osoby. Pri chôdzi je odkázaná na používanie jednej francúzskej barly. Aj menšia námaha jej spôsobuje zdravotné ťažkosti, rýchlo sa unaví, nemôže dlho chodiť a stáť, má problémy s dýchaním. Následkom úrazu je narušená jej psychika, zle spáva, je depresívna, často nervózna, náladová, zabúda, je často nesústredená, má fóbiu z dopravných prostriedkov, má obavy z prechádzania cez cestu. Úraz utrpela vo veku 53 rokov, to s vážnymi následkami, následkom úrazu sa stala invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Navrhla zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % a na preukázanie týchto tvrdení navrhla výsluch svedkov J. B., G. R.. U uvedených svedkov neuviedla, ktorý zo svedkov má preukázať ktoré konkrétne tvrdenia žalobkyne. Podaním zo dňa 5.3.2015 čl. 204 vzala späť žalobu čo do bolestného 9 493 € a čo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11 535 €. Taktiež žalobu vzala späť čo do zaplatenia sumy 804,28 € (podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 2.3.2015). Uznesením č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 súd zastavil konanie čo do bolestného 18 986 €, čo do sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 23 070 € a zmenu návrhu podanú žalobkyňou v rámci odvolacieho konania zo dňa 14.9.2012 (čl. 95) na zaplatenie sumy 804,28 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.8.2012 do zaplatenia a na zvýšenie spoločenského uplatnenia o sumu 30 760 € nepripustil. Čo do dôvodov súd poukazuje na uznesenie a podrobne rozvedené dôvody uznesenia čl. 209 spisu. Uznesenie bolo doručené stranám konania. Na pojednávaní dňa 10.11.2015 po oboznámení sporných, nesporných bodov právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný plnil podľa znaleckého posudku L.. I. W.. Znalecký posudok bol vyhotovený v trestnom konaní, je z roku 2011. Žalobkyňa však odškodnenie podľa tohto znaleckého posudku považuje za nedostatočné. L.. W. nehodnotil niektoré položky. Žiadala, aby súd postupoval podľa znaleckého posudku L.. W.. Hodnotenie položiek v jeho znaleckom posudku je dôvodné, zodpovedá i zdravotnej dokumentácii. Podaním zo dňa 7.7.2016, súdu doručené 11.7.2016 čl. 257, vzala žalobkyňa žalobu späť čo do zaplatenia bolestného vo výške 3 076 € bez príslušenstva. Podaním zo dňa 9.8.2016, súdu doručené 12.8.2016 čl. 265, vzala žalobkyňa žalobu späť čo do sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 27 356 €. Týmto podaním zároveň vyčíslila úrok z omeškania neprehľadným, nepreskúmateľným spôsobom prevyšujúcim pôvodný predmet sporu, čo súd ustálil ako zmenu žaloby. Uznesením č. k. 4C/7/2012-271 zo dňa 21.9.2016 zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 9.8.2016, súdu doručenú dňa 12.8.2016 čl. 265, čo do vyčíslenia úroku z omeškania nepripustil. V spojenom konaní 4C/320/2015 v podaní zo dňa 16.11.2015 čl. 1 spisu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla nad rámec pôvodných tvrdení vyplývajúcich z ostatných jej podaní len to vo vzťahu k predmetu tohto sporu (sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie 30 760 €), že žalobkyňa je uznaná za invalidnú, pokles schopností je o viac ako 70 %, je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Konkretizácia dôvodov zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v nadväznosti na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je ďalej doslovne opísaná z podania žalobkyne zo dňa 23.1.2015, súdu doručeného dňa 29.1.2015 čl. 187 spisu 4C/7/2012. Nad rámec totožných tvrdení uviedla, aby súd zvážil výnimočne uvádzané skutočnosti na strane žalobkyne. Utrpela mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej i materiálnej povahy. Je poškodená na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu. Jednorazovo priznanou finančnou náhradou má byť po zvyšok života kompenzovaná závažnosť poškodenia, fyzické a psychické strádanie a stratu zdravotnej pohody žalobkyne. V náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodráža to, že dopravná nehoda hlboko zasiahla do jej fyzických a psychických schopností, výkon akejkoľvek činnosti u žalobkyne je spojený s vynaložením zvýšeného úsilia, ktorým musí prekonávať nepriaznivý zdravotný stav. Je potrebné priznať peňažnú náhradu, pretože nie je možné túto náhradu zabezpečiť vhodnejším spôsobom zadosťučinenia. Uvedené výnimočné okolnosti zodpovedajú pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. U žalobkyne došlo k podstatnému obmedzeniu uspokojovania jej životných potrieb, preto navrhla zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Pri obodovaní 4000 bodov vo výške 61 520 € navrhla zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 30 760 €. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/320/2015 o zaplatenie 30 760 € vzniesol žalovaný námietku premlčania. Právny zástupca žalobkyne podanie s námietkou premlčania prevzal dňa 8.2.2016. Od 8.2.2016 do rozhodnutia súdu dňa 22.11.2016 sa k námietke premlčania nevyjadril, a to ani v záverečnom návrhu. Nenamietal, že nárok je premlčaný.

3. Ako sa vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: Vzhľadom k tomu, že bolo o základe nároku právoplatným spôsobom rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom, súd uvádza iba tie rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného a tie prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré sú v príčinnej súvislosti s výškou nároku a nie v príčinnej súvislosti so základom nároku. Vzhľadom k

tomu, že po realizácii znaleckého posudku L.. A. a po doplnení znaleckého posudku netrval právny zástupca žalobcu ani žalovaného na doplnení dokazovania v uvedenom smere čo do výšky obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd neuvádza v tvrdeniach žalovaného ani tie tvrdenia a dôkazy, ktoré smerovali k výške obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znaleckým posudkom L.. A. a doplnením tohto znaleckého posudku mal súd ustálený skutkový stav v uvedenom smere a považuje za nadbytočné uvádzať argumenty, ktoré boli produkované pred ustálením výšky obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ďalej uvádza len tú argumentáciu žalovaného, ktorá smeruje k výške nároku, ale k spornej výške nároku týkajúcej sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Dňa 25.2.2015 čl. 196, 197 v podaní žalovaný oznámil, že náhrada za stratu na zárobku žalobkyne počas PN bola žalobkyni zaplatená dňa 22.1.2015 (účtovné doklady čl. 198 - 201). V podaní zo daň 26.7.2016 čl. 261 uviedol, že výpočet výšky náhrady zo strany žalobkyne je nesprávny. V súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. ohodnotil znalec bolestné počtom bodov 1255 x 14,89 € = bolestné 18 687 €. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil znalec počtom bodov 3298 x 15,38 € = 50 724 €, spolu 18 687 € + 50 724 € = 69 411 €, ktoré žalobkyni boli v celom rozsahu zaplatené (2.10.2014 - 9 493 €, 22.1.2015 - 9 492 €, 2.10.2014 - 11 535 €, 22.1.2015 - 11 535 € a 13.7.2016 - 27 356 €). Pripojil účtovné doklady čl. 263 spisu o zaplatení. Po vypracovaní znaleckého posudku, po doplnení znaleckého posudku L.. A., po výsluchu svedkov na pojednávaní dňa 22.11.2016 k výške nároku uviedol. Nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade so znaleckým posudkom boli žalovaným v celom rozsahu uspokojené. V tejto časti je žaloba nedôvodná. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je predmetom spojeného konania, poukázal na tú skutočnosť, že v tej časti žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorej zotrváva. Nad rámec uviedol, že aj z výpovedí svedkov na pojednávaní dňa 22.11.2016 vyplynulo, že žalobkyňa pred nehodou mala iba bežné záľuby a jej zapojenie do spoločenských aktivít nebolo mimoriadne. Rovnako z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že žalobkyňa trpí v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode iba takými následkami, ktoré sú zohľadnené už v základnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako to urobil v tomto konaní nakoniec aj znalec. Nemožno totižto opomenúť, že ak by žalobkyňa netrpela žiadnymi následkami v dôsledku poškodenia zdravia, tak by jej vôbec nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nevznikol. Z tohto dôvodu mal za to, že teda aj táto časť žaloby o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je nedôvodná, a preto ju žiadal zamietnuť. V pripojenom spise 4C/320/2015, v ktorom uplatnila žalobkyňa zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 €, je podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.1.2016 čl. 39, doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 8.2.2016. Od 8.2.2016 do rozhodnutia súdu sa právny zástupca žalobcu k vznesenej námietke premlčania nevyjadril, hoci tvorí podstatnú časť podania zo dňa 28.1.2016 na čl. 39 spisu. Žalovaný uvádza, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov jedným z nárokov zodpovednosti za škodu na zdraví. Samotný nárok upravuje zákon č. 437/2004 Z. z. Nárok sa podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. poskytuje na základe lekárskeho posudku. Posudok sa vydáva, len čo je zdravotný stav stabilizovaný, teda najskôr po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. K poškodeniu zdravia došlo 24.10.2010, obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia L.. W. bolo realizované 28.10.2011. Teda najneskôr v uvedený deň bol zdravotný stav žalobkyne ustálený v príčinnej súvislosti s uplatnením nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. O dôvodoch, z ktorých vyvodzuje mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa dozvedela žalobkyňa najneskôr z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 15.6.2012, v skutočnosti už skôr z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 1.12.2011. O tom, kto za škodu zodpovedá, vedela najneskôr 18.1.2012, kedy podala žalobu proti P. B. U. vo veci 4C/7/2012 s uvedením zodpovednej osoby - vodiča U. L. a s uvedením žalovaného P. B. U., Q.. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Keď žalobkyňa vo veci 4C/320/2015 podala dňa 16.11.2015 žalobu na priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 30 760 €, podala ju po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby tento nárok nebol priznaný. Poukázal v tomto podaní aj na to, že súd nie je oprávnený zvýšiť mimoriadne náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v každom prípade, ale iba, ak je to dôvodné, keď sú preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ako jeden z príkladov je priznanie invalidity, pričom poukázal na tú skutočnosť, že nebolo v konaní preukázané, že by zníženie pracovnej schopnosti žalobkyne o 70 % bolo v príčinnej súvislosti s úrazom. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sú také následky, ktoré sú svojou povahou, rozsahom a významom porovnateľné s invaliditou poškodeného, keď je prakticky vyradený z vykonávania zárobkovej činnosti. Samotnou náhradou sťaženia spoločenského uplatnenia

sa odškodňujú nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných spoločenských potrieb, plnenie jeho spoločenských úloh. Ak by poškodená žalobkyňa žiadne následky nemala, tak by jej nevznikol ani nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

4. Ktoré dôkazy súd vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov a aký skutkový stav mal súd zistený z vykonaných dôkazov: Vzhľadom k medzitýmnemu rozsudku č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014, súd nevykonával dôkazy smerujúce k základu nároku na náhradu škody na zdraví, teda k základu nároku na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia. Týmto medzitýmnym rozsudkom bolo právoplatne a záväzne rozhodnuté, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia proti žalovanému je daný v rozsahu 100 %. Ďalšie dôkazy preto smerovali len k ustáleniu výšky náhrady škody na zdraví k výške bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd však môže dôkazy vykonávať len v rozsahu predmetu sporu, ktorým je viazaný. Mimo predmet sporu nie je účelné, efektívne, hospodárne ani právom dovolené vykonávať dôkazy. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 obidvaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, dokazovanie považujú za dostatočné. Na pojednávaní dňa 10.11.2015 čl. 217 spisu obidvaja právni zástupcovia navrhli znalecké dokazovanie na ustálenie výšky nároku na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Uznesením č. k. 4C/7/2012-229 zo dňa 8.3.2016 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom L.. T. A. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Znalecké dokazovanie bolo nariadené na obodovanie v obidvoch sporoch 4C/7/2012, 4C/320/2015. Zo znaleckého posudku zo dňa 14.6.2016 čl. 237 spisu vyplýva, že znalec bral do úvahy aj lekársky posudok L.. T. W. zo dňa 6.6.2011, ktorý obodoval bolestné 880 bodmi a niektoré položky zvýšil na dvojnásobok, čiže bolestné spolu ustálil výškou bodov 1455 bodov. Znalecký posudok 1/2011 zo 7.3.2011 L.. I. W. po zvýšení obodoval bolestné počtom 1275 bodov Dňa 28.10.2011 L.. T. W. obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 2000 bodov, po zvýšení počtom 4000 bodov. Znalec L.. A. bolestné a zvýšenie bolestného obodoval počtom bodov 1255 a sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 3298. Sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil počtom bodov 1940. V nadväznosti na § 10 ods. 4 navrhol zvýšiť bodové ohodnotenie o 70 %, čo je 1358 bodov. 1940 + 1358 = 3298 bodov. Pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v príčinnej súvislosti s úrazom stanovil v rozsahu 70 %. Na základe námietok právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k znaleckému posudku doplnil znalec L.. T. A. svoj znalecký posudok písomne dňa 14.11.2016 čl. 288. Všetky námietky žalobkyne vo vzťahu k znaleckému posudku tým považoval súd za vyvrátené a rovnako aj obidvaja právni zástupcovia, ktorí už nenavrhli ďalšie dôkazy, dokazovanie považovali za dostatočné. Z podania žalovaného zo dňa 26.7.2016 čl. 261 mal súd nesporne preukázané, že vychádzal z počtu bodov za bolestné 1255 bodov x 14,89 € = 18 687 € a pri sťažení spoločenského uplatnenia 3298 bodov x 15,38 € = 50 724 €, čo predstavuje celkovú náhradu škody na zdraví vo výške 69 411 €. Celá suma 69 411 € bola žalobkyni zaplatená zo strany žalovaného, a to nasledovne: 2.10.2014 - 9 493 €, 22.1.2015 - 9 492 €, 2.10.2014 - 11 535 €, 22.1.2015 - 11 535 € a 13.7.2016 - 27 536 €, spolu 69 411 €. K zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 € a na preukázanie tvrdení v tejto časti konania pôvodne vedenej pod sp. zn. 4C/320/2015 právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedkov, ktorý súd zrealizoval na pojednávaní dňa 22.11.2016. Výsluchom svedka J. B. mal súd zistené, že žalobkyňa je jeho manželka. Do úrazu žili ako šťastní manželia v rodinnom dome, mali záhradu, manželka sa starala o celú domácnosť, chovali sliepky, zajace, pestovali zeleninu, kosili seno, pranie, domáce práce boli na žalobkyni. Po úraze sú všetky práce na svedkovi a niektoré práce kvôli úrazu nemôžu vykonávať. Nemôžu chodiť na dovolenky, vychádzky, nákupy nerobí žalobkyňa, ale svedok. Žalobkyňa je závislá na svedkovi čo sa týka prania, osobnej hygieny, natierania. Bojí sa ísť autom, musí ju voziť k lekárovi. Zabúda, aj preto nemôže robiť nákupy. Ak sa skrčí, nemôže sa zdvihnúť sama bez pomoci. Záľubou žalobkyne do úrazu bola záhrada, pestovanie ruží, kopanie v záhrade a na roliach, kde mali zasadené zemiaky, po úraze to nemôže vykonávať. Cestovať nemôže preto, že má nohu rozrezanú, vadí jej, že sa ľudia na ňu na kúpalisku dívajú. Nemôže chodiť na turistiku, napr. na Živčákovú. Žalobkyňa je po úraze viac nevrlá, nespokojná s tým, čo svedok robí. V rámci spoločenského života do úrazu chodili na zábavy, spoločenské podujatia, koncerty, dychovku, po úraze nemôžu chodiť, žalobkyňa tam nevydrží, má poškodený močový mechúr, musí často chodiť na WC, trpnú jej nohy, neusedí. Nikde nechodí. Počas výsluchu sudkyňa postrehla očný kontakt svedka so žalobkyňou. Výsluchom svedkyne R. G. mal súd preukázané. Žalobkyňa je jej švagriná, vzťah je aj priateľský. Teraz sa už nenavštevujú, žalobkyňa sa úplne zmenila. Stala sa uzavretou, nezasmeje sa, neporozpráva sa. Krstila svedkyni deti. Nikde nechce ísť, ani na Deň matiek, nikde do spoločnosti, autom sa bojí ísť, nešla ani na svadbu svedkyninej dcéry. Stále hovorí, že stále

čúra, nosí vložky. Nechodí ani na prechádzky tak ako v minulosti, ani na opekačky. Presťahovala sa z rodinného domu na byt. V dôsledku úrazu nie je schopná robiť práce, ktoré robila predtým. Stále má bolesti, stále je u lekárov, všade ju treba zaviezť. S prácami v byte jej pomáha suseda, umýva jej okná, kope jej v záhrade. Žalobkyňa sa sama nepostaví na stoličku, nedokáže zvládnuť bežné ženské práce v domácnosti, manžel to robí za ňu, robí jej nákupy, čaká s ňou u lekára. Žalobkyňa zabúda. Chodievali na huby, nechodia. Do úrazu viedla veselý, spoločenský život, oslavovali Silvestra, išli na zábavu, oslavovali meniny, narodeniny, išli na večeru, teraz nechce žalobkyňa chodiť. Chodili na ryby, na rybárske súťaže, do ZOO s deťmi, na nákupy do Ostravy, do Poľska, teraz po úraze žalobkyňa nechodí nikde. Nákupy v potravinách všetky realizuje jej manžel (manžel žalobkyne), rovnako oblečenie, a to takým spôsobom, že vypýta oblečenie v predajni, prinesie ho žalobkyni odskúšať a znova ho zanesie do predajne a kúpi alebo nekúpi.

5. Ako vec súd právne posúdil, odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax: Medzitýmnym rozsudkom č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014, bol súd viazaný tým, že je daný základ nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia proti žalovanému v rozsahu 100 %, preto súd nedokazoval základ nároku na náhradu škody a spoluzavinenie žalobkyne. Podľa § 226 právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa § 228 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Ku dňu rozhodnutia súdu (22.11.2016) nebola sporná ani výška obodovania bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 1255 bodov, ani výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 3298 bodov podľa znaleckého posudku znalca L.. A.. Právni zástupcovia nepredložili iné tvrdenia, dôkazy. Súd preto vychádzal z nesporných tvrdení strán konania, nedokazoval nesporné tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 a § 186 ods. 2 súd vychádzal aj z nesporného vyčíslenia celkovej výšky škody podľa obodovania znalca a v súlade s podaním žalovaného zo dňa 26.7.2016 (čl. 261), ktoré žalobkyňa prevzala a výslovne nepoprela, nepredložila tvrdenia a dôkazy podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, preto z týchto nesporných tvrdení súd vychádzal. Zároveň podľa § 186 ods. 2 mal za to, že neexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných tvrdení, pretože výpočet žalovaného týkajúci sa výšky nároku je v súlade s objektívnym dôkazom - znaleckým posudkom znalca L.. A. a v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. (bolestné 1255 bodov x 14,89 € = 18 687 €; sťaženie spoločenského uplatnenia 3298 bodov x 15,38 € = 50 724 €, spolu 18 687 € + 50 724 € = 69 411 €). V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 podanie zo dňa 26.7.2016 čl. 261, účtovné doklady čl. 198 - 201, 261 mal súd nesporne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni celý nárok podľa obodovania znalca v celkovej výške 69 411 € (2.10.2014 - 9 493 €, 22.1.2015 - 9 492 €, 2.10.2014 - 11 535 €, 22.1.2015 - 11 535 €, 13.7.2016 - 27 356 €). Tým mal zároveň preukázaný zánik dlhu splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 69 411 €, dôvodnosť podanej žaloby od podania žaloby do zaplatenia jednotlivých platieb. Celkový predmet sporu vo veci sp. zn. 4C/7/2012 čo do bolestného a jeho zvýšenia predstavoval sumu 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia. Uznesením č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 po zaplatení nároku zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby čo do zaplatenia bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 18 986 € bez príslušenstva. Predmetom sporu tak ostal nárok na zaplatenie bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3 391,90 € s príslušenstvom (22 377,90 - 18 986 = 3 391,90). Týmto rozsudkom zo dňa 22.11.2016 zastavil súd konanie o zaplatenie bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3 076 € (po zaplatení tohto nároku na základe späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 . Tým bolo bolestné a jeho zvýšenie v súlade s obodovaním znalca v celom rozsahu zaplatené ako dôvodný návrh a v tomto rozsahu dôvodného nároku, ktorý zanikol zaplatením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celková výška dôvodne podaného návrhu (zaplateného, späťvzatého a zastaveného konania) tak predstavovala sumu 22 062 € (18 986 € + 3 076 € = 22 062 €). Keď od predmetu sporu sp. zn. 4C/7/2012 čo do bolestného vo výške 22 377,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia odpočítal zaniknutý, spätvzatý a zastavený záväzok v rozsahu 22 062 € bez príslušenstva, potom výsledkom je suma 315,90 € istiny s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, v ktorom rozsahu súd žalobu zamietol

ako nepreukázanú a nedôvodnú a zároveň výsledkom je priznanie 9,5 % úroku z omeškania ročne žalobkyni z bolestného a jeho zvýšenia, v ktorom mala úspech. Pôvodne uplatnená suma bolestného predstavovala 22 377,90 €. Po odpočítaní zamietnutej časti bolestného vo výške 315,90 € tak súd priznal žalobkyni právo na 9,5 % úrok z omeškania ročne z rozdielu vo výške 22 062 € (22 377,90

- 315,90 = 22 062 €) od 5.11.2011 do 20.1.2015, kedy bola zaplatená suma 9 493 €. Po odpočítaní tejto platby súd ďalej priznal 9,5 % úrok zo sumy 12 569 € od 20.1.2015 do 29.1.2015, kedy bola zaplatená platba 9 493 €. Po odpočítaní tejto platby priznal úrok zo sumy 3 076 € od 30.1.2015 do 11.7.2016, kedy bola zaplatená suma 3 076 €. Nárok na zaplatenie bolestného vo výške 315,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia zamietol ako nárok nedôvodný v nadväznosti na § 420 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 444 Občianskeho zákonníka. Základ nároku na bolestné a jeho zvýšenie bol daný v rozsahu 100 % medzitýmnym rozsudkom. V rozsahu 100 % zodpovedal vodič za bolestné a jeho zvýšenie a v rozsahu 100 % zodpovedal namiesto vodiča žalovaný (§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Táto zodpovednosť je však čo do základu nároku. Výšku bola povinná žalovaná preukázať v nadväznosti na § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok sa odškodňuje jednorazovo a znalec L.. A. obodoval bolestné a jeho zvýšenie počtom bodov 1255. Žalobkyňa výšku obodovania nerozporovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie, nepredložila iný dôkaz. Súd vychádzal zo záveru, že počet bodov čo do bolestného a jeho zvýšenia je nesporný, zodpovedá počtu bodov podľa znaleckého posudku vo výške 1255 bodov (§ 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 . Výška obodovania bolestného vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa nerozporovala výšku bolestného a jeho zvýšenia podľa vyčíslenia žalovaného (čl. 261, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 . Súd preto vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. a z nesporného vyčíslenia bolestného a jeho zvýšenia zo strany žalovaného na čl. 261 spisu, ktoré právnemu zástupcovi žalobkyne bolo doručené. Bolestnému vo výške 1255 bodov tak zodpovedá suma 14,89 €/1 bod. Za 1255 bodov je bolestné a zvýšenie vo výške 18 687 € (1255 x 14,89 = 18 687 €). Vo zvyšnej časti predmetu sporu týkajúcej sa bolestného a jeho zvýšenia vo výške 315,90 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú čo do výšky. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia vo veci pod sp. zn. 4C/7/2012, bolo uplatnené vo výške 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Uznesením č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 súd konanie zastavil čo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 23 070 €. Rozdiel vo výške 38 450 € istiny s príslušenstvom ostal predmetom ďalšieho konania. Po zaplatení sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 27 356 € došlo k späťvzatiu žaloby v tejto výške (čl. 265 dňa 12.8.2016). Za súhlasu žalovaného čl. 285 preto súd v tomto konaní, v tomto rozsudku podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, za súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 1 zastavil konanie čo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 27 356 € bez príslušenstva. Rozdiel medzi pôvodne uplatnenou výškou 61 520 € s 9 % úrokom z omeškania ročne a zaplatenou zastavenou časťou konania čo do zvýšenia spoločenského uplatnenia vo výške 11 096 € istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia súd v tomto rozsudku zamietol ako nárok nedôvodný, nepreukázaný. Keďže žalobkyni vznikol nárok aj na 9 % úrok z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia zo sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo potrebné úrok priznať len z tej časti tohto nároku, ktorý bol dôvodný. Preto od sumy 61 520 € súd odpočítal zamietnutú časť 11 094 € a priznal 9 % úrok z omeškania ročne z rozdielu - zo sumy 50 426 € od 2.3.2012 do 26.9.2014, kedy bola zaplatená suma 11 535 €, zo sumy 38 891 € od 27.9.2014 do 20.1.2015, kedy bola zaplatená suma 11 535 €, zo sumy 27 356 € od 21.1.2015 do 13.7.2016, kedy bola zaplatená suma 27 356 €. Zaplatená časť nároku zanikla zaplatením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bola zastavená v dôsledku späťvzatia žaloby za súhlasu žalovaného podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP. Nezaplatená časť nároku sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 11 094 € istiny s príslušenstvom bola zamietnutá. Nárok bol nedôvodný v nadväznosti na § 420 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie bol daný v rozsahu 100 % medzitýmnym rozsudkom. V rozsahu 100 % zodpovedal za sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie vodič a namiesto vodiča žalovaný (§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Táto zodpovednosť je však čo do základu nároku. Výšku nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bola povinná žalobkyňa preukázať v nadväznosti na § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok sa odškodňuje jednorazovo a znalec L.. A.J. obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenie počtom bodov 3298. Žalobkyňa výšku obodovania nerozporovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie, nepredložila iný dôkaz. Súd vychádzal zo záveru, že počet bodov čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia je nesporný a zodpovedá počtu bodov podľa znaleckého posudku vo výške 3298 bodov (§ 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 . Výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia tak vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa nerozporovala výšku

sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia podľa výpočtu žalovaného, ktorý jej bol doručený (čl. 261, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 . Súd preto vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. a z nesporného vyčíslenia výšky sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaným na čl. 261 spisu. Sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšeniu podľa znalca tak zodpovedá suma 15,38 €/1 bod. Za 3298 bodov je sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie vo výške 50 724 € (3298 bodov x 15,38 € = 50 724 €). Vo zvyšnej časti predmetu sporu čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia vo výške 11 094 € istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol, pretože dôvodne uplatnený nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie bol žalovaným zaplatený, zanikol zaplatením, v tejto časti bola žalobca vzatá späť a konanie zastavené. Pokiaľ ide o nárok uplatnený pod sp. zn. 4C/320/2015 dňa 16.11.2015 vo výške 30 760 € bez príslušenstva, ide o nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., kedy v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Žalobkyňa sa stala v dôsledku úrazu práceneschopnou a pokles predstavoval 70 % s dopadom aj na spoločenský, kultúrny, rodinný, športový život. Dňa 28.1.2016 vzniesol žalovaný na čl. 39 spisu námietku premlčania, ktorú právny zástupca žalobkyne prezval dňa 8.2.2016 (čl. 44 rub spisu). K námietke premlčania sa nevyjadril od 8.2.2016 do rozhodnutia súdu dňa 22.11.2016, a to ani v záverečnom návrhu. V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 tak súd vychádzal zo záveru nespornosti vznesenej námietky premlčania, ktorú žalobkyňa výslovne nepoprela, neuviedla k nej vlastné tvrdenia. Čo do námietky premlčania tak v nadväznosti na § 186 ods. 2 súd vychádzal z nesporných tvrdení, pričom podľa § 186 ods. 2 posledná veta CSP: „Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.“ V nadväznosti na § 186 ods. 2 súd nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti nesporného tvrdenia, že nárok na zaplatenie sumy 30 760 € - zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je premlčaný. Ide o nárok podľa § 444 Občianskeho zákonníka. K úrazu a poškodeniu zdravia došlo dňa 24.10.2010. Dňa 28.10.2011 bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, keďže bol vypracovaný znalecký posudok L.. W. na sťaženie spoločenského uplatnenia. O dôvodoch mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 1.12.2011 z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 5760066180. Podaním žaloby dňa 18.1.2012 (sp. zn. 4C/7/2012) prejavila svoju vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil (vodič U. L., za škodu ním spôsobenú zodpovedá označený žalovaný P. B. U., Q.). Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak uplynula najneskôr 2 roky po podaní žaloby vo veci sp. zn. 4C/7/2012, teda najneskôr dňa 18.1.2014. Preto žalovaná náhradu škody, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 € bez príslušenstva pod sp. zn. 4C/320/2015, podaná dňa 16.11.2015, je podaná po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania nárok nemohol súd priznať. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol ako nárok premlčaný, ktorý nemožno priznať vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, ktorá je dôvodná. Z toho dôvodu súd neskúmal existenciu práva žalobkyne (R 29/83), ktoré uplatnila pod sp. zn. 4C/320/2015 (R 29/83) a uprednostnil hľadisko procesnej ekonómie, hospodárnosti konania. Vychádzal z toho, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania skúmať existenciu nároku, ktorý bude v konečnom dôsledku zamietnutý v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014, súd rozhodol, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví

- bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia je daný v rozsahu 100 %. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka - ak bolo právo čo do základu a čo do výšky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa v premlčacej lehote 10 rokov. V danom prípade medzitýmnym rozsudkom bolo rozhodnuté len o základe tých nárokov, ktoré boli uplatnené do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, teda do 29.12.2014, kým návrh vo veci sp. zn. 4C/320/2015 bol uplatnený po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku - dňa 16.11.2015, preto sa na tento nárok nevzťahuje medzitýmny rozsudok o tom, že aj vo veci 4C/320/2015 je daný základ nároku na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia. Zároveň 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len vtedy, ak nárok bol priznaný nielen čo do základu, ale aj čo do výšky. Vo veci 4C/320/2015 nárok nebol priznaný súdnym rozhodnutím ani čo do základu, ani čo do výšky. Preto na tento nárok súd nemohol aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia lehota, ktorá sa počíta od vzniku škodovej udalosti, neplatí pri škode na zdraví. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody na zdraví však platí subjektívna 2- ročná premlčacia lehota, ktorá v tomto prípade uplynula. Z uvedených dôvodov súd žalobu o zaplatenie sumy 30 760 €, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, nárok je premlčaný.

6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 20 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne. Celkový predmet sporu predstavoval súčet súm 30 760 € (sp. zn. 4C/320/2015) a súčet súm 22 377,90 € (bolestné) a 61 520 € (sťaženie spoločenského uplatnenia) pod sp. zn. 4C/7/2012. Súčet tak predstavoval sumu 114 657,90 €. Táto suma tvorila celkový predmet sporu. 1 % z tejto sumy je 1 146 €. Žalobkyňa bola úspešnou účastníčkou konania v rozsahu 69 411 € a neúspešnou účastníčkou konania v rozsahu 42 169,90 € (315,90 € + 11 094 € + 30 760 €). Úspech žalobkyne tak predstavuje 60 % celkového predmetu sporu a neúspech žalobkyne tak predstavuje 40 % celkového predmetu sporu. Čistý úspech žalobkyne je 60 % - 40 % = 20 %. Súd priznal žalobkyni čo do základu nároku nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu, teda v rozsahu 20 % (§ 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 . O výške náhrady trov konania po právoplatnosti výroku o základe nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvostupňového súdu, ktorý zohľadní efektivitu a účelnosť množenia úkonov právnej pomoci zo strany žalobkyne, rozhodne, ktorý z úkonov bude vyhodnotený ako účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Z celkovej výšky náhrady trov konania preukázanej, účelne vynaloženej, nákladov, ktoré sú v súlade so zákonom, potom súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka prizná náhradu trov konania vo výške 20 %. V tomto smere súd poukazuje aj na článok 5 všeobecných zásad, podľa ktorého právny zástupca žalobkyne nepostupoval. Zneužíval právo na množenie neúčelných úkonov právnej pomoci, čím spôsoboval neprehľadnosť konania s cieľom vytvoriť čím najviac úkonov právnej pomoci namiesto efektívnej ochrany práv žalobkyne, výsledkom čoho bolo sťaženie postupu konania neprehľadnosťou úkonov a nedôvodné prieťahy v konaní v príčinnej súvislosti s tým vznikajúce. Taký postup bol aj v rozpore s článkom 8 všeobecných zásad, podľa ktorého právny zástupca žalobkyne bol povinný označiť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdov, a to v nadväznosti na § 132 (predtým § 79 OSP), podľa ktorého rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy bol povinný uviesť hneď v prvom úkone, ktorý mu patril, teda v žalobe a neprodukovať tvrdenia, dôkazy po etapách.

7. Súdny poplatok: Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) poplatkového zákona oslobodená zo zákona od platenia súdneho poplatku za žalobu. V nadväznosti na § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal žalovaného v rozsahu neúspechu zaplatiť namiesto žalobkyne súdny poplatok za žalobu. Úspech žalobkyne je v rozsahu 69 411 €, v tom rozsahu je aj neúspech žalovaného. Zo sumy 69 411 € 6% prestavuje 3 984 €, teda súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.