Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-35-2016.pdf
PDF · 74.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci žalobcu: AIRCRAFT SPORT HOUSE, s.r.o., IČO: 44 355 149, so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, zastúpená ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 10, Bratislava o zaplatenie 2 230,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 230,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznáva právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca za žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 5. 5. 2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2 230,50 eur a trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že dňa 11. 1. 2016 uzavrel žalovaný so žalovanou pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonávala funkciu recepčnej. Z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov zamestnávateľ ukončil so žalovanou pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 24.3.2016. Dňa 5. 2. 2016 mzdový pracovník žalobcu omylom zaslal na účet žalovanej sumu vo výške 3 377, 53 eur napriek tomu, že žalovanej z titul mzdy za obdobie trvania pracovného pomeru , teda sa mesiace január, február a marec 2016 vznikol nárok na mzdu iba v celkovej výške 1 147,03 € (január 2016 - 320,96 eur, február 2016 - 454,17 eur, 2 17C/35/2016 marec 2016 - 371,90 eur). Rozdiel medzi nárokom na mzdu z titulu pracovného pomeru a omylom vyplatenej čiastky predstavuje 2 230,50 eur. Listom zo dňa 22.03.2016 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie omylom vyplatenej sumy avšak bezúspešne. Žalovaná na výzvu odpovedala, tak, že peniaze nevráti, nakoľko nimi už nedisponuje. 2/ Podľa § 180 ods. 1 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej. 3/ Z obsahu listinných dôkazov a prednesu právnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom bola dňa 11.1.2016 uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej vykonávala žalovaná prácu recepčnej v polyfunkčnej budove Q. A. I. v Bratislave. Mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 600 eur brutto. Podľa článku VII. Pracovnej zmluvy pracovný pomer dohodli na dobu určitú od 12.1.2016 do 31.12.2016 s trojmesačnou skúšobnou dobou. Listom zo dňa 22.03.2016 skončil žalobca so žalovanou pracovný pomer podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe ku dňu 24.03.2016. Výpoveď žalovaná prevzala dňa 23.03.2016. Z obsahu výplatných pások žalovanej mal súd za preukázané, že za mesiac január 2016 jej prislúchala mzda na výplatu vo výške 320,96 eur, za mesiac február 2016 vo výške 454,17 eur a za mesiac marec 2016 vo výške 371,90 eur, spolu teda vo výške 1 147,03 eur. Dňa 05.02.2016 poukázal žalobca žalovanej omylom, bez právneho dôvodu, na jej účet sumu 3 377,53 eur. Listom zo dňa 22.03.2016 ju preto vyzval na vrátenie omylom vyplatenej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná odpracovala u žalobcu tri mesiace v roku 2016 za ktoré jej vznikol nárok na výplatu
mzdy, žalobca ju vyzval na vrátenie dlžnej sumy po odpočítaní sumy 775,13 eur (január 2016 - 320,96 eur a 454,17 eur za február 2016). List žalobcu žalovaná prevzala dňa 22.03.2016. E-mailom zo dňa 22.03.2016 mu oznámila, že k jej účtu majú prístup aj iní členovia domácnosti a konkrétne jej švagor zistil, že na účet prišiel väčší obnos, ktorý vybral a minul. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nedisponuje takouto finančnou čiastkou nemá možnosť ju žalobcovi vrátiť. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II bolo pod Č.:U.-XXXX/TK-K.-XXXX žalovanej vznesené obvinenie pre spáchanie úmyselného prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 541 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca poukázal žalovanej na účet v peňažnom ústave sumu 3 377,53 eur, z ktorej časť vo výške 1 147,03 eur predstavovala mzda za odpracované mesiace január až marec 2016 a zvyšok vo výške 2 230,50 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť. Vzhľadom na to, že 3 17C/35/2016 napriek výzve žalobcu tak neurobila, zaviazal ju súd na splnenie si svojej povinnosti týmto rozsudkom. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového priadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku súd priznal úspešnému žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo 4 17C/35/2016 rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).