Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-477-2016.pdf
PDF · 96.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/477/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D., Za O. XX, občan SR, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.711,36 eura (istiny) s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/487/2015-36 zo dňa 02. februára 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.711,36 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.01.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania strán sporu rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.02.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy (istiny) 1.711,36 Eur s príslušenstvom (8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.01.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania) na tom skutkovom základe, že Zmluvou o úvere č. 402100194 uzavretou medzi stranami sporu dňa 24.03.2010 došlo k poskytnutiu mu finančných prostriedkov zo strany žalovaného vo výške 600,- Eur, keď odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 576,-Eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 17.04.2010, teda ročný úrok predstavuje viac ako 96 %. Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve a to ročnej percentuálnej miere nákladov, úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny
- pôžičky 600,-Eur, teda nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata, v dôsledku čoho bol žalovaným uvedený do omylu a uhradil mu na jeho účet sumu vo výške 2.557,36 Eur, t. j. viac, teda na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré si uplatňuje (aj spolu s úrokom z omeškania) vo výške žalovanej istiny na základe platieb poukázaných na účet žalovaného od 17.02.2012 do 13.03.2014 (pod poradovým číslom 14 až 27).
2. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:
3. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.711,36 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 179,44 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie v neprítomnosti žalovaného, citované ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. - § 262 ods. 1 a 2), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 a 3 - v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 3, 4, § 54, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 559 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2), citované ustanovenia Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (§ 3 ods. 1 a § 10 c/) a citované ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.) nasledovne:
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 24.3.2010 zmluvu o úvere. Súd si v prvom rade potreboval vyhodnotiť aké právne predpisy sa budú vzťahovať na tento zmluvný vzťah, keďže vo všeobecných podmienkach, ktoré sa nachádzajú na zadnej strane zmluvy je uvedené, že na zmluvu sa vzťahujú ust. Obchodného zákonníka a podľa navrhovateľa ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch. Je pravdou, čo tvrdí odporca, že v kolónke účel použitia finančných prostriedkov je zaškrtnuté - na výkon zamestnania. Otázka znie, čo by sa zmenilo, ak by navrhovateľ zaškrtol ďalšie tri možnosti: povolania, podnikania, iný účel, keď súčasťou zmluvy boli tie isté Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v záhlaví zmluvy je uvedené, že zmluva je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák.. Podľa týchto podmienok by sa na zmluvný vzťah vždy aplikoval obchodný zákonník bez ohľadu, na čo by navrhovateľ mienil finančné prostriedky použiť a ktorú kolónku by zaškrtol. Navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Odporca má záujem obchádzať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa snaží využiť omyl spotrebiteľa a predložiť mu zmluvu, ktorou by vylúčil aplikáciu ustanovení, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery. Táto skutočnosť je súdu zrejmá aj z iných konaní, ktoré sa vedú na tunajšom súde. Veriteľ nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva zákon o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ vypovedal, že úver požadoval na osobné použitie, čo uviedol aj zamestnancovi, ktorý vypisoval zmluvu. V tom čase pracoval navrhovateľ v Roľníckom družstve Tekovské Nemce, na výkon zamestnania úver nepotreboval.
6. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, čo otvára priestor na skúmanie zmluvných podmienok. V zmluve chýbajú viaceré náležitosti ako druh spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN a preto súd pokladal spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ plnil odporcovi viac ako mal, namiesto 600 eur mu uhradil 2.557,36 eur, t.j. o 1.957,36 eur viac, čím došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, pretože tento získal majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu. Plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi od začiatku nemalo právny dôvod, nakoľko úverová zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporcovi nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov.
7. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel. Navrhovateľ uhradil odporcovi o 1.957,36 eur viac, ale požadoval len časť z tejto sumy, a to 1.711,36 eur, ktoré uhradil po 17.2.2012. Z prehľadu splátok (č.l.6) súd zistil, že navrhovateľ uhradil od 17.2.2012 odporcovi 25 splátok po 66 eur a jednu splátku po 61,36 eur, čo spolu predstavuje žalovanú sumu.
8. Z dôvodu, že odporca sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania 8,05% ročne (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej sumy 1.711,36 eur od 30.1.2015, t.j. deň nasledujúci po lehote, ktorú navrhovateľ určil odporcovi na plnenie vo výzve z 26.1.2015 (č.l. 4).
9. Úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 179,44 eura za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej. Podľa ust. §10 ods.1, § 16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR
č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje 81,33 eur a režijný paušál rok 2015 - 8,39 eur.
10. Z dôvodu, že navrhovateľ nevyčíslil v lehote 3 dní náhradu trov konania, vychádzal súd z trov, ktoré si navrhovateľ uplatnil v návrhu a tieto mu aj priznal.
11. O trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
12. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobca i žalovaný.
13. Odvolanie žalobcu smerovalo voči výške prisúdenej náhrady trov konania, ktorú náhradu požaduje za konanie pred súdom prvej inštancie vo výške 656,19 Eur a za odvolacie konanie vo výške 107,89 Eur, oboje s DPH. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že vychádzal z toho, že svoje trovy v lehote do 3 dní nevyčíslil, čo je však v rozpore so skutočnosťou, nakoľko v uvedenej lehote svoje trovy vyčíslil dňa 04.02.2016. K odvolaniu pripojil doklady, na ktoré sa odvoláva, t. j. vyčíslenie trov.
14. Žalovaný napadol rozsudok v celom rozsahu a domáhal sa jeho zmeny tak, aby nároky žalobcu boli v plnom rozsahu zamietnuté, eventuálne aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonom stanovené podmienky a toto predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie, keď porušením jeho práva účastníka
- strany sporu sa mu odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Rázne odmieta, že zmluva medzi účastníkmi konania - stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe a keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ako odporca nie je povinný dokazovať, na čo v skutočnosti boli aj prostriedky použité a má za to, že dostatočne preukázal, že prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania, čo zákon o spotrebiteľských úveroch vylučuje. Pokiaľ žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov z časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Podľa jeho názoru nie je poplatok za poskytnutie úveru neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že on je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku. Tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, teda bolo na jej dobrovoľnom rozhodnutí, či dané podmienky úverovej zmluvy akceptuje. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v jednej tretine predstavuje úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou. Výška poplatku je v zmluve dostatočne jasne uvedená, teda dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Súd zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú a dôvodová správa úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem, na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu.
15. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmeniť podľa jeho odvolania a súčasne požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 215,78 Eur s DPH. Poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a je nutné ju posudzovať s priliadnutím na ustanovenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a pri jej posúdení vychádzať z objektívneho posúdenia účelu, na aký si úver bral. Ani posúdenie účelu poskytnutia úveru na účely financovania zamestnania nevylučovalo posúdenie jeho postavenia ako spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka, teda aj absolútny obchodnoprávny záväzok je potrebné posudzovať aj podľa špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone o ochrane spotrebiteľa a tiež v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka; uvedené vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky a taktiež aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tvrdenia žalovaného o tom,
že si poskytnutý úver bral za účelom financovania výkonu povolania považuje za účelové, keď aj súdu je dobre známe konanie žalovaného, ktorý sa snaží o vylúčenie aplikácie špeciálnej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa vo formulárovej zmluve vyznačí uvedený účel poskytnutia úveru. V samotnej zmluve nie je žiadna zmienka aké povolanie vykonával, čo konkrétne mal vrámci výkonu povolania financovať a v zmluve je označený výlučne ako fyzická osoba bez akejkoľvek zmienky o tom, že by mal vykonávať povolanie, žiadne povolanie objektívne nevykonával; naviac ako spotrebiteľ nemal a nemohol mať vedomosť o tom, aké právne následky pre neho toto mohlo mať, z pohľadu toho, že si mohol svoje postavenie zhoršiť, z ktorého dôvodu je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska, keď v pochybnostiach treba v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Predmetná zmluva preukázateľne neobsahuje väčšie množstvo údajov, ktoré sú zákonom vyžadované, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru. Väčšie množstvo ustanovení zmluvy možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol účelové tvrdenia o rozdelení príslušného poplatku na jednu tretinu predstavujúcu úrok (čo by predstavovalo navýšenie úveru o 32 %, ktoré by taktiež prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu) a dve tretiny predstavujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere; takéto rozdelenie poplatku zo zmluvy o úvere nevyplýva a nie je uvedené v žiadnej z relevantných častí zmluvy, ktorá bola ním podpísaná, keď údaje o úroku a poplatkoch musia byť uvedené priamo v zmluve, nestačí ak sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli ním nikdy osobitne podpísané. Tvrdenia žalovaného o nevyhnutnosti aplikovania vyššej odplaty z hľadiska jeho rizika sami osebe popierajú účel a podstatu ustanovení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov; v tomto smere poukazuje na vývoj právnej úpravy a úvah týkajúcich sa definovania úžery v Občianskom zákonníka v jeho aktuálne platnej a účinnej podobe. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru, táto v roku 2010 u spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami predstavovala niečo viac ako 8,67 %, teda aj pri zohľadnení miery rizika žalovaného ako nebankového subjektu je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká, čo bolo potvrdené početnou judikatúrou všeobecných súdov SR (označil tri rozhodnutia Krajských súdov v Prešove a v Trenčíne). Ustanovenia o odplate v samotnej zmluve sú pre ich rozpor so zákonom (Občiansky zákonník) a dobrými mravmi neplatné a teda žalovaný nemal nárok na prijatie akýchkoľvek úrokov - poplatkov. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by jeho tvrdenia o nedostatkoch samotnej zmluvy boli nepravdivé. V predmetnom konaní nejde o určovaciu žalobu a teda námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu je nesprávna. Rozhodnutie považuje za riadne a dostatočne odôvodnené, keď sa konajúci súd dostatočne vysporiadal aj s argumentami žalovaného.
16. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované.
17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného a žalobcu (v časti trov) dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, mal odvolací súd za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa - prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vo výroku správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
19. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (v časti napadnutej žalovaným), obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia tejto časti, keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na to, že
- predmetná zmluva neuvádza, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru uvedené na zadnej strane zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom samotná zmluva (text prvej strany) neobsahuje dojednanie zmluvných strán o tom, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (v zmysle § 262 ods. 1),
- v samotnej prílohe k žalobe označenej ako splátky a pokuty, je uvedený typ úveru - bežný, čo nepotvrdzuje údaj zo zmluvy o tom, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania,
- v prípade pochybností o skutočnom účele úveru má dôkazné bremeno nespotrebiteľského charakteru úveru dodávateľ - veriteľ z úveru, t. j. v danom prípade žalovaný, ktorý v tomto smere dôkazné prostriedky neprodukoval, a teda dôkazné bremeno neuniesol,
- v prípade ak sa podľa účelu úveru jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zmluvné podmienky spotrebiteľa upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), v danom prípade teda podľa zákona č. 258/2001 Z. z. (a OZ),
- v predmetnej veci sa jedná o žalobu na plnenie, u ktorej sa preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP nevyžadovalo,
- aj pri posúdení veci v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka by bola daná nesporne spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neurčitá a neplatná minimálne v časti dojednania „príslušného poplatku“ vo výške 576,-Eur, keďže uvedený poplatok nie je v samotnej zmluve definovaný (a nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného o jeho zložení z odvolania) a zmluva by nemala náležitosti úverovej zmluvy a že
- výška „príslušného poplatku“ je zjavne neprimeraná a úžernícka, teda v rozpore s dobrými mravmi a teda zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
20. Čo sa týka odvolania žalobcu ohľadom výšky prisúdenej náhrady trov konania mal odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné, keď nie je pravdivým tvrdením to, že by svoje trovy po rozhodnutí vo veci nevyčíslil, z ktorého dôvodu preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle ustanovenia § 378 zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď o výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP), ktorý sa vysporiada so žalobcom vyčíslenými trovami konania.
21. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorý nárok opäť čo do výšky náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vyčísli súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).