Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_43C-453-2014.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/453/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. č. XXXX/XX, R., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 17.03.2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 598,91 eur polu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.01.2011 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Žalovaný nárok bol uplatnený titulom neplnenia si záväzku žalovaného, vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, uzavretej dňa 22.01.2010 medzi procesnými stranami.
2. Platobný rozkaz, ktorý bol vo veci vydaný dňa 26.06.2014 bol zrušený uznesením zo dňa 04.09.2014 z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.02.2015 súd pripustil zámenu účastníka na strane žalobcu, keď do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave a to z dôvodu postúpenia pohľadávky.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa osobitnej úpravy § 297 písm. b) CSP (spotrebiteľské spory), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými dôkazmi, t.j. Zmluvou o pôžičke zo dňa 22.01.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, predžalobnou upomienkou zo dňa 14.01.2011 vrátane kópie potvrdenia o jej doručení, prehľadom splátok a úhrad, výpisom z obchodného registra žalobcu, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
6. Žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2010 pôžičku vo výške 519,- eur ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných
mesačných splátok v počte 15 vo výške 45,33 eur. Celkovo sa teda žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 726,90 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 52,57 % a RPMN 52,57 % ročne.
7. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého rozpisu splátok a úhrad žalovaný celkovo uhradil na dlžnú sumu čiastku 223,84 eur s tým, že splátky neuhrádzal riadne a včas, v dôsledku čoho mu žalobca účtoval zmluvné sankcie.
8. Na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať inter alia ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
9. Podľa § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
11. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
12. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol s účinnosťou od 1. júna 2010, zrušený zákon č. 258/2001 Z. z., ako aj spomínané Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z. z., teda podľa § 25 ods. 1, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V druhom odseku je upravená výnimka pre právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
13. Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom nepochybne konštatovaná.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
16. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).
17. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd mal za to, že medzi procesnými stranami došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke.
22. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy zo 22.01.2010, ktorá je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie odkazuje na úverovú zmluvu podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy. V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodno-právne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom. Ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu má však takáto voľba pre spotrebiteľa - dlžníka za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodno-právne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).
23. Zmluva o pôžičke z 22.01.2010 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 25.01.2011, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru, čo mal za podložené výzvou - predžalobnou upomienkou zo dňa 14.01.2011 .
24. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok bol veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 13.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenia ods. 13.2 je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie
predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565 OZ. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 OZ, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 OZ na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 OZ nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ a ktorým má § 53 ods. 9 OZ brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) ako dohoda v § 565 OZ. Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z rozhodovacej činnosti vyplýva, že veriteľ využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa veriteľa pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok (konkrétne odseku 13.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných spotrebiteľských úverov, o čom svedčí aj samotný obsah žaloby, v ktorej sa výslovne uvádza, že žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Podľa § 35 ods. 2 OZ tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 OZ.
25. Podľa názoru súdu potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 OZ) aplikovať všetky zákonné ustanovenia aplikovateľné na dohodu podľa § 565 OZ, a to predovšetkým osobitnú úpravu premlčania.
26. Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 OZ je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
27. S poukazom na vyššie uvedené rovnaké následky nastali aj v prípade uzavretia dohody vyplývajúcej z ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok v prerokúvanej veci. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 OZ, by mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 OZ), no veriteľa, ktorý sa dohodol na možnosti vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek, a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 OZ.
28. Vychádzajúc z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu z prehľadu splátok a úhrad v posudzovanej veci vyplýva, že žalovaný zaplatil riadne a včas splátky splatné 20.2.2010, 20.03.2010 a 20.04.2010. Počnúc 20.05.2010 splátky neuhrádzal riadne a včas, ostatnú a jedinú ďalšiu splátku okrem uvedených pred vyhlásením predčasnej splatnosti listom zo 14.01.2011 uhradil 19.07.2010. Následne po doručení výzvy na okamžitú úhradu splátok jednorazovo dňa 19.01.2011 uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 17.02.2012 sumu 30 eur. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom zo 14.01.2011. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste bol žalovanému riadne doručený dňa 19.01.2011. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky, čo v danom prípade bolo počnúc 21.08.2010. V zmysle už citovaného § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.05.2010, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.05.2013, pričom zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 OZ.). Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s § 565 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ totiž nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu k ust. § 103 OZ, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
29. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy zo 22.01.2010 so žalovaným tak uplynula najneskôr 20.05.2013, avšak žaloba v predmetnej veci bola na súd podaná až 17.03.2014 , t.j. po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky v zmysle vyššie uvedeného a dokonca po uplynutí 3 rokov aj od predčasnej splatnosti úveru v zmysle listu žalobcu zo dňa 14.01.2011, v ktorom bola stanovená lehota 3 dní od jeho doručenia, t.j. do 22.01.2011.
30. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20.05.2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
31. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť.
32. Záverom súd dodáva, že v posudzovanej veci nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie dlhu, na ktoré sa žalobca v žalobe sám odvolával. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale môže len zakladať námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky porušenia § 53 ods. 9 OZ posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľa, ktorého má toto ustanovenie chrániť.
33. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na uvedené vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému. O výške trov má súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnúť samostatným uznesením. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v súvislosti s predmetným konaním nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal už v rozhodnutí vo veci samej a to s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP za zohľadnenia sledovaného rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov a nadbytočnosť ďalšieho uznesenia o nulovej výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.