Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/26/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. C. K., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, 2. W. K., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, obaja zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom AK Stará Ľubovňa, Garbiarska 20 v konaní o zaplatenie 2 567,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 22.6.2015, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 2 567,36 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 2 566,22 eur od 14.12.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými dňa 15.12.2004 zmluvu o kontokorentnom úvere číslo 530714764 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovaným úver s výškou úverového rámca vo výške 730,27 eur (22 000 SK) pri premenlivej úrokovej sadzbe 11,85 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver vždy k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 14.12.2005. Zmluva upravovala podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len a podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).Pôvodný veriteľ dňa 13.12.2012 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1514/2012/CE postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 2 833,31 eur, o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu.

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu a vyzval ich, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrili. Žalovaní v podaní, doručenom súdu dňa 20.4.2016 uviedli, že dňa 15.12.2004 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a. s., zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá, ako to vyplýva z ust. § 879 ods. 3, 4 nebola daná do súladu s ust. § 53-54 OZ, teda predmetná zmluva je neplatná. Poukázali na to, že v zmluve o úvere je síce uvedená úroková sadzba, ale nie sú uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu. Ďalšou podstatnou náležitosťou, ktorú by mala zmluva o splátkovom úvere obsahovať, je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujú poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Tiež namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže žalobca súdu nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným, predložil iba hárky preukazujúce odoslanie písomností. Žalobca teda nepreukázal, či postúpenie pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu oznámené dlžníkom buď pôvodným postupcom, prípadne postupníkom. Žalovaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Nitra

sp. zn. 9Co/140/201, v zmysle ktorého, ak žalobca nepreukáže súdu originál zmluvy o postúpení pohľadávky a nepreukáže, že dlžníkovi bolo bezodkladne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a teda postupník nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Tiež namietali premlčanie uplatňovaného nároku. Vo vyjadrení zo dňa 25.5.2016 uviedli, že vzhľadom na to, že k zosplatneniu úveru došlo zo strany pôvodného veriteľa dňa 17.5.2013 a zo strany žalobcu až 19.7.2013, teda po postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012, pôvodný veriteľ nebol oprávnený postúpiť nesplatené pohľadávky. Žalobca nedisponuje bankovým povolením, teda nie je oprávnený vykonávať správu nezosplatnených úverov. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže toto oprávnenie prislúcha len banke s bankovým oprávnením, a to pred postúpením pohľadávky. V podaní, doručenom súdu dňa 16.11.2016, žalovaní žiadali, aby súd vyzval žalobcu na preukázanie doručenia výzvy právneho predchodcu žalobcu obom žalovaným na plnenie záväzkov, na preukázanie doručenia zosplatnenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu obom žalovaným a preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky obom žalovaným.

3. Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to na predloženie písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovaným na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovaným, dôkazu o tom, že žalovaní boli viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky, dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky, dôkazu o tom, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovaným zosplatnenie celého dlhu a dôkazu o doručení tohto písomného oznámenia žalovaným, dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy alebo vypovedal zmluvu, resp. došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. Súd tiež na návrh žalovaných vyzval žalobcu aj na preukázanie doručenia výzvy na plnenie záväzkov právneho predchodcu žalobcu žalovaným, preukázanie doručenia zosplatnenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu žalovaným, preukázanie doručenia odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.6.2012 a preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným. Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 26.2.2016, špecifikoval žalovanú sumu. Uviedol, že dňa 13.12.2012 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 2 833,31 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 566,22 eur, z riadneho úroku vo výške 1,14 eur a z úroku z omeškania vo výške 265,95 eur. Sumu 265,95 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca tiež uviedol, že účelom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Svoje tvrdenie oprel o názor Doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto banka mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ teda splnil všetky povinnosti stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom na úhradu dlžnej sumy ak boli čo i len sčasti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa 13.12.2012 vo výške 2 833,31 eur. Žalobca tiež uviedol, že predložené relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. V súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky na základe dopytovania pôvodného veriteľa dodal, že pôvodný veriteľ zaslal výzvu zo dňa 21.12.2009 žalovaným obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 VOP. Predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa žalovaným pred postúpením pohľadávky a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalobcovi s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tohto oznámenia žalovaným, ktoré zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Vo vyjadrení zo dňa 2.12.2016 uviedol, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1189 dní. K námietke premlčania zo strany žalovaných uviedol, že žalovaní nesplácali úver riadne a včas, preto dňa 27.6.2012 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, čím bola zároveň vyhlásená mimoriadna splatnosť dlžného zostatku z povoleného prečerpania. Žaloba bola podaná dňa 22.6.2015, čiže ešte pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.12.2016, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a aj na písomných vyjadreniach. Tvrdil, že pohľadávka vznikla zo zmluvy č. 530714764, uzavretej dňa 15.12.2004, kde bol úverový rámec stanovený vo výške 22 000,-- Sk. Tiež bola v ten istý deň uzavretá zmluva o bežnom účte č. 0530714764/0900, ktorá bola predložená do spisu a nebola spochybnená. Zároveň bola predložená do spisu zmluva o používaní a vydaní bankovej platobnej karty tiež zo dňa 12.5.2004. Právny zástupca žalobcu žiadal odročiť pojednávanie za účelom vyžiadania položiek od žalobcu na preukázanie výšky čerpania úverového rámca, no poukázal na to, že existencia úveru a výška nebola žalovanými spochybnená, preto žalobca túto skutočnosť nepreukazoval. Podľa jeho vedomostí bol úver čerpaný žalovanými pravdepodobne v roku 2012 vo výške 2 566,22 eur, tento úver mal byť uhradený splátkami v zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere. V súvislosti so splatnosťou úveru dňa 5.7.2012 predpokladal, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2012 pôvodným veriteľom bolo doručené žalovaným a teda ku splatnosti celého úveru došlo dňa 5.7.2012.V odstúpení od zmluvy zo dňa 27.6.2012 zároveň pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 2 737,47 eur, pričom mimoriadna splatnosť úveru bola ku dňu doručenia tohto oznámenia žalovaným. Uviedol, že dôkaz o doručení odstúpenia od zmluvy žalovaným nemá k dispozícii, keďže mu ho pôvodný veriteľ nepredložil. Tvrdil, že došlo ku fikcii doručenia podľa VOP bod 10.3. Dňa 20.2.2006 pôvodný veriteľ zaslal žalovaným oznámenie o zmene povoleného prečerpania vo výške 46 000,-- Sk. Žalobca poukázal aj na výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2009 na zaplatenie sumy vo výške 1 606,91 eur s príslušenstvom adresovanú žalovaným, kde je číslo úveru totožné s číslom uvedeným v zmluve zo dňa 15.12.2004. Táto výzva bola doručovaná žalovaným obyčajnou zásielkou, pričom pôvodný veriteľ nepredložil žalobcovi podacie hárky, ani dôkaz o doručení tejto výzvy žalovaným. Žalobca však zastával názor, že by bolo zbytočné, ak by právny predchodca žalobcu zasielal a produkoval takéto dokumenty bez toho, aby boli zaslané žalovaným. Následne pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa 13.12.2012. Úroky z omeškania ku dňu postúpeniu pohľadávky boli vo výške 265,95 eur, ale tieto si žalobca neuplatňuje. Uplatňuje si len úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.12.2012 do zaplatenia. Oznámenie o postúpení pohľadávky doručoval žalovaným pôvodný veriteľ, ale dôkaz o doručení žalobca nemá. Žalobca tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, finančné prostriedky žalovaným boli poskytnuté, výška a existencia tejto pohľadávky nebola namietaná, preto mal za to, že v tomto konaní nie je sporná. Tiež nie je sporné, že žalovaní sa dostali do omeškania s platením úveru a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy pôvodným veriteľom dňa 27.6.2012, preto trval na tom, že pohľadávka nie je premlčaná, došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je aktívne legitimovaný.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, tvrdili, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aby im pôvodný veriteľ doručil výzvu na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a tiež nepreukázal, aby im doručil odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2012. Tvrdili, že čerpanie úveru malo byť až dňa 3.7.2012, teda úver mal byť čerpaný až po odstúpení od zmluvy. Žalobca tiež nepreukázal, aby bolo žalovaným doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré im malo byť doručené dňa 18.12.2012, ale podací hárok nie je relevantným dôkazom o doručení. Na základe uvedeného vyjadrili nesúhlas s návrhom žalobcu na odročenie pojednávania za účelom preukázania platobnej histórie na úverovom účte, žiadali žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania. Súd poučil strany o zákonnej koncentrácii a o sudcovskej koncentrácii a s poukazom na vykonané dokazovania na ust. § 153 ods. 2 neodročil pojednávania na návrh žalobcu za účelom predloženia platobnej histórie úverového účtu z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd dňa 22.6.2015, súd ho vyzýval na predloženie relevantných dôkazov, pričom prostriedok procesného útoku - predloženie platobnej histórie úverového účtu žalobca ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť pojednávania, mohol predložiť súdu včas, t. j. do termínu pojednávania, pričom predloženie tohto dôkazu by vyžadovalo ďalšie pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 3), pokusom o zmier (čl. 21), oznámením postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 9), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 10 - 15), informatívnym výpisom z OR žalobcu, výzvou pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2009 (čl. 63), odstúpením od zmluvy (čl. 64), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 61, 134), písomnými vyjadreniami žalovaných (čl. 98, 112, 123), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 54), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými dňa 15.12.2004 zmluvu o splátkovom úvere číslo 530714764, na základe ktorej im poskytol úver s úverovým

rámcom vo výške 730,27 eur (22 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 11,85 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vždy k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 14.12.2005. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený vo výške 2 % z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne.

V zmysle čl. III. bod 5 zmluvy o úvere sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku. V záverečných ustanoveniach v čl. III. bod 5 zmluvy o úvere žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s VOP a Sadzobníkom, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa čl. III. bod 7 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa čl. III. bod 8 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Nesporné tiež bolo, že pôvodný veriteľ dňa 13.12.2012 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku z úverovej zmluvy. Žalobca uplatňoval zaplatenie pohľadávky vo výške 2 567,36 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 2 566,22 eur a z riadneho úroku vo výške 1,14 eur. Sumu 265,95 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňoval. Žalobca predložil súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2012, oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 18.12.2012 adresované žalovaným, výzvu adresovanú žalovaným zo dňa 21.12.2009, ale nepredložil súdu dôkazy o doručení odstúpenia od zmluvy, oznámenia o postúpení pohľadávka a výzvu zo dňa 21.12.2009 žalovaným.

8. Súd v konaní riešil nasledovné otázky:

- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení tak, ako to tvrdí žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych predpisov - ZoSÚ a zákona o bankách (ďalej len ZoB),

- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a či je žalobca aktívne legitimovaný v tom spore,

- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy a či jej túto výzvu aj doručil ,

- či žalovaní boli v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením žalobcovi,

- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej sume a čo je v nej zahrnuté.

9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: Uvedený typ zmluvy je upravený v a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497a nasl. a tiež napriek ustanoveniu čl. III. bod 7 a 8 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí a napriek tomu, že vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy sa mali podľa § 262 spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497). Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1, 2), s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami zákona č. 238/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB), účinnými v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.

12. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným od 1.4. 2004, v ust. § 52 - 54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 3 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 565 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 17. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú, vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby spotrebitelia nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú. Zmluva o úvere uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanými neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, ich výšku a ani samotnú výšku úroku, ktorý mali splácať žalovaní ako odmenu pôvodnému veriteľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, totiž namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Tiež je neprijateľnou podmienkou zmluvy poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca, ktorý predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľov, pretože je im účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľom poskytovala skutočné protiplnenie, ale naopak tento je účtovaný v záujme dodávateľa.

18. Súd v prvom rade skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

19. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti: d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky. Podľa § 6 ods. 5ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 5 ZoBVýkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4. Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti. Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť a sú povinné uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky súd udáva, že ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.

20. Podľa § 92 ods. 8 ZoB(v čase uzavretia zmluvy § 92 ods. 7 ZoB) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba: 1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“ 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky 4. omeškanie trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok

úveru. Žalobca na výzvu súdu síce predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovaným, nepredložil však dôkaz o tom, aby ju pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky doručil žalovaným. Výzvu na úhradu dlhu nenapĺňa ani oznam pôvodného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2012. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaní ako dlžníci boli v omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní. Žalobca nepreukázal, aby pôvodný veriteľ skutočne doručil žalovaným oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže pôvodný veriteľ doručoval toto oznámenie obyčajnou zásielkou.

21. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju súd zamietol. Žalobca síce predložil odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2012, adresované žalovaným a aj oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu, ale nepreukázal, aby odstúpenie od zmluvy a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným aj doručené. Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky, t.j. z postupcu na žalobcu ako postupníka a tiež nepreukázal, aby došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Z výpisu OR žalobcu vyplýva, že žalobcovi NBS neudelila bankové povolenie. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a § 39 je absolútne neplatný právny úkon, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovaným zaplatenie bankovej pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Na doplnenie súd ešte dodáva, že súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere - § 92 ods. 7 ZoB) upravuje len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na rozhodnutia súdov SR, ako napr. rozsudok OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č.k. 7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS Prešov č.k. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015 a tiež, na dôvodovú správu ku § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92 ods. 8 ZoB), podľa ktorej v tomto ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.

23. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Vyššie citované zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, 2 stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdí a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana sporu má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto procesné povinnosti nesplnila. Na stranách teda je, aby dbali o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilanti bus iura scripta sunt - práva patria len bdelým) a samy sú povinné starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na tieto skutočnosti označili aj dôkazy.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal, či žalovanú sumu uplatňuje na základe úverovej zmluvy č. 530714764 uzavretej dňa 15.12.2004, keďže od tejto zmluvy odstúpil pôvodný veriteľ dňa 27.6.2012, ale k čerpaniu úveru malo dôjsť až dňa 3.7.2012, alebo , či žalovanú sumu uplatňuje z inej zmluvy. Ak si žalobca uplatňuje žalovanú sumu zo zmluvy uzavretej dňa 15.12.2004, od ktorej pôvodný veriteľ odstúpil dňa 20.6.2012, potom sa táto zmluvy odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 zrušila od začiatku a podľa § 457 bol každý účastník zmluvy povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. V takomto prípade nemohol žalobca dňa 13.12.2012. postúpiť pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.12.2004 na žalobcu, keďže odstúpením od zmluvy zo dňa 27.6.2012 sa táto zmluva od začiatku zrušila. Tiež vzhľadom na to, že pôvodný veriteľ od úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2004 odstúpil dňa 27.6.2012, nemohlo na základe tejto úverovej zmluvy dôjsť v júli 2012 k čerpaniu úveru žalovanými. Žalobca tiež nepreukázal, či pôvodný veriteľ na neho postúpil pohľadávku žalovaných z úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.12.2004 alebo, či mu postúpil pohľadávku z inej úverovej zmluvy, resp. z úveru, ktorí žalovaní čerpali v júli 2012. Tvrdenie žalobcu, že odstúpením od zmluvy zo dňa 27.6.2012 došlo zároveň k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je v rozpore s § 48 OZ, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nenastáva účinok mimoriadnej splatnosti úveru, ale odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Žalobca navyše do vyhlásenia dokazovania súdom za skončené nepreukázal svoje tvrdenie o existencii úverovej zmluvy zo dňa 27.6.2012. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE a z oznámenia o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa adresovaného žalovaným vyplýva, že ide o pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte FO, a to z úverovej zmluvy č. 5030071961 uzavretej dňa 27.6.2012. Túto úverovú zmluvu č. 5030071961 zo dňa 27.6.2012 žalobca však súdu nepredložil. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aby žalovaní mali neuhradenú pohľadávku zo zmluvného vzťahu s pôvodným veriteľom na základe zmluvy č. 5030071961 zo dňa 27.6.2012.

25. Na doplnenie súd dodáva, že súd s poukazom na ust. § 153 ods. 2 neodročil pojednávania na návrh žalobcu za účelom vykonania dôkazu procesného útoku, a to za tým účelom, aby boli od žalobcu vyžiadané položky na preukázanie výšky čerpania úverového rámca, resp. platobnej histórie, keďže výšku a čerpanie úverového rámca, resp. dôkaz o platobnej histórii úverového účtu mal žalobca, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť pojednávania, preukázať súdu už pri podaní žaloby, resp. žalobca tento dôkaz procesného útoku mohol súdu predložiť skôr, t.j. do termínu pojednávania, pričom vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo ďalšie pojednávanie. Od podania žaloby do termínu pojednávania totiž uplynula dlhšia lehota (od 20.6.2015 do 15.12.2016), súd ešte

pred nariadením pojednávania poučil žalobcu o tom, že môže predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tiež ešte pred nariadením pojednávania žalobca bol súdom vyzývaný na predloženie dôkazov, žalobca však navrhol vykonať uvedený dôkaz až po poučení súdom o zákonnej a sudcovskej koncentrácii. Naviac podľa názoru súdu vykonanie vyššie uvedeného dôkazu navrhovaného žalobcom by bolo pre rozhodnutie vo veci nadbytočné s poukazom na to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

26. Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu celkom zamietol z toho dôvodu, že postúpenie bankovej pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny úkon a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal a nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky, nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným, resp. oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu. Súd žalobu zamietol, aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako je uvedené vyššie.

27. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca žiadal zaplatenie sumy 2 567,36 eur s príslušenstvom. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.