Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-86-2024.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/86/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. XX, XXX XX E. - F. G. H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, deti rodičov, matka: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. - F. G. H., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava
- mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX E., v súčasnosti K. XX, XXX XX E., o nariadenie náhradnej starostlivosti o maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 77P/34/2023 - 176 zo dňa 31.01.2024, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 77P/34/2023 - 176 zo dňa 31.01.2024 vo výroku I. rozhodol tak, že nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletým C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa bude vykonávať v zariadení Nezisková organizácia L., L. XX, XXX XX E.. Vo výroku II. rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. a maloletého C. výživným každému vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia: Nezisková organizácia L., L. XX, XXX XX E.. Vo výroku III. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. a maloletého C. výživným každému vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia: Nezisková organizácia L., L. XX, XXX XX E.. Vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 54 ods. 1 až 6, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V predmetnej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že nad maloletou A. a maloletým C. je nevyhnutné nariadiť ústavnú starostlivosť, nakoľko výchova týchto maloletých detí je vážne ohrozená. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava spolupracuje s matkou od roku 2019, kedy sa v starostlivosti o maloletú A. vyskytli na strane matky nedostatky. Preto maloleté deti A. a C. boli na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II. č. k. 28P/174/2021-30 zo dňa 06.12.2021 dočasne umiestnení do Centra pre deti a rodiny - I., E.. Matke bolo na základe jej žiadosti zabezpečené ubytovanie v zariadení núdzového bývania - F. L. J., kde sa narodil XX.XX.XXXX a býval aj jej druhý syn A.. Nakoľko matka prejavila záujem o opätovné zverenie jej maloletých detí s prísľubom nápravy,
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/18/2022-63 zo dňa 25.05.2022 boli maloletá A. a maloletý C. zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá mala maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zo strany otca bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Následne zo strany matky došlo opätovne k zanedbávaniu starostlivosti o maloleté deti v oblasti hygieny, neudržiavala poriadok, otec navštevoval maloleté deti pod vplyvom alkoholu a matka s ním trávila čas. Preto zariadenie núdzového bývania - F. L. J. vypovedalo zmluvu o bývaní s matkou dňom 31.07.2022. Matka sa presťahovala do M. N. E. H. C., kde opätovne zanedbávala maloleté deti, bola konfliktná, z týchto dôvodov musela zo zariadenia odísť. Dňa 21.11.2022 sa presťahovala do zariadenia o.z. O. v K., kde sa situácia opakovala, matka nedodržiavala pravidlá v zariadení, maloleté deti zanedbávala. Opätovne bol s matkou ukončený pobyt. Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava doručeného dňa 02.12.2022 Okresnému súdu Trnava, tento uznesením č. k. 20P/26/2022-23 zo dňa 07.12.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil rodičom povinnosť odovzdať maloletú A., maloletého C. B. a matke povinnosť odovzdať maloletého A. I. do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do zariadenia Nezisková organizácia L., L. XX, XXX XX E.. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň v rámci tohto uznesenia súd začal konanie o náhradnej starostlivosti o maloleté deti a bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí A., C. a A. v konaní. Prípisom z 20.01.2023 Okresný súd Trnava postúpil vec Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom s odôvodnením, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom konal ako posledný, čím si založil svoju miestnu príslušnosť. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6NcC/4/2023 zo dňa 11.04.2023 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom s postúpením veci z Okresného súdu Trnava je dôvodný. Okresný súd Trnava prípisom zo dňa 25.04.2023 postúpil vec Okresnému súdu Malacky z dôvodu, že uznesením č. k. 8P/59/2022-16 zo dňa 15.11.2022 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Malacky. Okresný súd Malacky prípisom zo dňa 08.06.2023 doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 21.06.2023 vyslovil nesúhlas s postúpením veci, ktorý odôvodnil tým, že prípisom zo dňa 01.06.2023 vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti, nakoľko maloleté deti nikdy nemali v obvode Okresného súdu Malacky obvyklý, ani trvalý pobyt. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 12NcP/1/2023-64 zo dňa 11.07.2023 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Malacky s prenesením príslušnosti z Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je dôvodný. Z tohto dôvodu bola vec postúpená z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Trenčín prípisom zo dňa 11.08.2023, nakoľko matka má evidovaný trvalý pobyt na adrese D. H. E., F. G. H., zdržiava sa však v C. P. E. - H. v maringotke svojej matky. Okresný súd Trnava vydaním neodkladného opatrenia nezaložil miestnu príslušnosť na Okresnom súde Trnava. Z tohto dôvodu je miestne príslušný na konanie Okresný súd Trenčín, ktorý uznesením č. k. 77P/34/2023-92 zo dňa 20.09.2023 rozhodol, že vylučuje na samostatné konanie návrh o nariadenie náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že pochádza z matky A. I. a neurčeného otca. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým boli maloleté deti A. a C. dočasne odovzdané do náhradnej starostlivosti zariadenia Nezisková organizácia L., matka začala bývať v Centre pre deti a rodiny I., E. XX/X, E., kde jej boli umožnené návštevné pobyty maloletých detí. Bola jej daná možnosť predĺženia pobytu, ak by mala maloleté deti v starostlivosti. Bola pod dohľadom sociálneho pracovníka, psychológa, liečebného pedagóga a vychovávateľa. Matka sa snažila maloleté deti získať do svojej starostlivosti. Nápomocní jej boli v zariadení I., ako aj v Neziskovej organizácii L.. Matka napriek výraznej pomoci a ústretovosti zo strany všetkých zúčastnených nedokázala riadne zabezpečiť starostlivosť a výchovu o svoje maloleté deti. Matka si sama priznala, že je toho na ňu priveľa a nezvláda starostlivosť o deti. Z dokazovania vyplynulo, že matka nemá rodičovské zručnosti tak, aby mohla riadne zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Deti zanedbáva po hygienickej stránke, výchova zlyháva. Matka bola len krátku dobu zamestnaná, podľa jej vyjadrenia v zamestnaní skončila zo zdravotných dôvodov, inú prácu si však nehľadá a bezdôvodne nie je evidovaná na úrade práce. Pokiaľ mala matka maloleté deti na dlhodobom pobyte, jej starostlivosť o deti bola absolútne nevyhovujúca. Zo strany centra I. bol ukončený opätovne pobyt matky a maloleté deti boli odovzdané späť do centra L.. Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nevie zabezpečiť bývanie pre maloleté deti. V minulosti požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Bolo mu uložené v súvislosti s trestným konaním ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Alkohol požíva i v súčasnosti, čo potvrdil na pojednávaní. Otec, ani matka nemajú stabilné bývanie. Otec býva u svojho kamaráta, matka bývala u svojej matky, ktorá býva v maringotke vo H.. Od 01.02.2024 by mala mať matka zabezpečené bývanie v Krízovom centre v L. E.. Matka počas jedného roka vystriedala 3 krízové centrá a toho času
nemá žiaden príjem, z ktorého by mohla zabezpečiť potreby pre maloleté deti. Skutočnosti tvrdené otcom, že dosahuje príjem z brigád cca 700 až 800 eur mesačne sa javili súdu prvej inštancie ako nepravdepodobné a účelové. V konaní nebola zistená osoba, ktorej by bolo možné zveriť maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. a maloletým C. podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré sa má vykonávať v zariadení Nezisková organizácia L.. Výchova maloletých detí je vážne ohrozená. Matka, ako aj otec maloleté deti zanedbávajú, pre svoj aktuálny sociálny stav nedokážu zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Ústavná starostlivosť je nariadená z toho dôvodu, že ide o opatrenie predovšetkým preventívneho charakteru. Nevyžaduje sa, aby už bola výchova narušená, a teda sa nevyžaduje ani to, aby nariadeniu ústavnej starostlivosti v tomto prípade predchádzali iné výchovné opatrenia. Práve naopak ich použitie je v tomto prípade nežiaduce, pretože ďalšie zotrvanie dieťaťa v ohrozujúcom prostredí by mohlo spôsobiť vážne narušenie telesného alebo duševného zdravia dieťaťa, kde závažné ohrozenie výchovy dieťaťa môže spočívať buď v okolnostiach na strane dieťaťa alebo na strane rodičov, resp. osôb, ktoré sa o dieťa osobne starajú. Súd prvej inštancie zároveň v súlade s § 62, § 75 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine určil matke a otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. a maloletého C. výživným každému vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia Nezisková organizácia L.. Zároveň súd prvej inštancie podľa § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že má za to, že Zariadenie núdzového bývania Lúka jej neoprávnene vypovedalo zmluvu, a tým dalo príčinu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, aby inicioval súdne konanie. Nie je pravdou, že by matka zanedbávala hygienické návyky u seba, resp. u maloletých detí. Podľa názoru matky zariadenie vypovedalo zmluvu z toho dôvodu, že matka chodila von pred budovu fajčiť, pričom zariadenie s takýmto konaním matky nesúhlasilo. Vypovedaním zmluvy prišla matka o strechu nad hlavou a následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň požiadal súd, aby začal konanie o náhradnej starostlivosti. Aj v nasledovných bytových zariadeniach, v ktorých sa matka následne s maloletými nachádzala, sa snažila pre maloletých zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť a vychádzať s pracovníkmi zariadenia čo najlepšie. Matka odmieta, že by bola voči pracovníkom o. z. O. neúctivá, či konfliktná. V čase jej pobytu v zariadení sa o maloleté deti vedela riadne postarať, pričom si bola schopná zabezpečiť aj príjem vzhľadom na to, že pracovala. Matka následne po odobratí maloletých detí do zariadenia Neziskovej organizácie L. od 01.02.2024 dokázala zabezpečiť Krízové centrum v L. E., pričom matka na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 31.01.2024 o uvedenom predložila súdu krátkou cestou doklad do súdneho spisu. Matka počas obdobia, od kedy jej boli maloletí odobratí, sa snažila si nájsť zamestnanie, čo sa jej na určitý čas aj podarilo, avšak následne musela skončiť zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o finančnú situáciu, matka uvádza, že v prípade zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti by bola schopná to finančne zvládnuť, jej príjem by bol tvorený z rodinných dávok, výživného zo strany otca jej maloletých detí, z finančnej pomoci jej matky a takisto z príležitostných brigád, ktoré by popri výchove matka vykonávala. Matka je takisto schopná zabezpečiť svojim maloletým deťom škôlku, resp. školu, detského lekára a je schopná sa o maloletých postarať aj po materiálnej stránke. Matka poukazuje na zlú úroveň starostlivosti, ktorá je maloletým zabezpečovaná v zariadení Neziskovej organizácie L.. Matka je takisto ochotná obmedziť styk s otcom jej maloletých detí, v čo najväčšej miere. Otec maloletých detí matky predložil súdu v rámci konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 77P/34/2023 doklad o absolvovaní ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Matka o svoje maloleté deti nikdy nestratila záujem a akonáhle jej boli odobraté, snažila sa o kontakt s nimi a mala o svoje deti záujem. Matka nesúhlasí so správou CDR a uvádza, že maloletí neboli pri umiestnení do zariadenia L. v stave, ako bolo opísané. Matka plne zvládala starostlivosť o maloletých aj v rámci víkendových pobytov. Opätovne poukazuje na zle zabezpečenú úroveň starostlivosti v zariadení Neziskovej organizácie L., keďže pri ich víkendovej návšteve matka zistila, že maloletí prišli s mononukleózou. Maloletí prišli do zariadenia častokrát špinaví a zle ošatení. Ku skutočnostiam ohľadne mononukleózy matka má za to, že ochorenie maloletí dostali práve v zariadení Neziskovej organizácie L.. Matka má v súčasnosti zabezpečené bývanie v ubytovni D. H. K.. Zároveň si zabezpečila aj prácu na pozícii kuchár. Poukázala na to, že za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd musí skúmať trvalosť situácie, t. j. nedostatočných bytových pomerov alebo majetkových pomerov rodiča maloletého dieťaťa, reálne
možnosti ich vyriešenia a zabezpečenia, ako aj ich existujúci alebo potencionálny vplyv na maloleté dieťa. V odvolaní matka poukázala na dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. a má za to, že súd nesprávne posúdil okolnosti tohto prípadu, neprihliadol na základný predpoklad zákonného rozhodnutia vo veciach, a to na najlepší záujem maloletých. Rozsudok sa javí ako nesprávny a nezákonný, a to najmä s ohľadom na vyššie uvedené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Kolízny opatrovník a otec maloletých sa k odvolaniu matky nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a postupom podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 77P/34/2023 bolo nariadenie ústavnej výchovy nad maloletými deťmi A. a C. v súlade s § 54 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nad maloletými deťmi nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v zariadení Nezisková organizácia L., L. XX, XXX XX E. a zároveň matke a otcovi maloletých detí určil výživné v minimálnej výške.
6. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a nemožno preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza tieto skutočnosti.
7. V zmysle § 54 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka. Ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme dieťaťa a súd má za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ani do pestúnskej starostlivosti. Výnimočnosť ústavnej starostlivosti nespočíva len v tom, že ju súd nariadi len v skutočne krajnom prípade, ale tiež v tom, že je ju možné nariadiť len na nevyhnutný čas.
8. Výkon ústavnej starostlivosti je nutné priebežne monitorovať a bezodkladne po tom, ako pominú dôvody pre jej ďalšie trvanie, ústavnú starostlivosť zrušiť. Prvoradým dôvodom je vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa spočívajúce vo vážnych nedostatkoch napr. v správaní dieťaťa, prípadne v nedostatkoch prostredia, v ktorom dieťa žije a v ktorom dochádza k narušeniu jeho telesného, citového, mravného a rozumového vývoja. Vážne narušenie výchovy môže byť spôsobené i nevhodným správaním rodičov, ich výchovnou nespôsobilosťou, či nevhodnými vplyvmi širšieho rodinného prostredia. Vážne ohrozenie výchovy sa na druhej strane odzrkadľuje v stave reálnej možnosti narušenia výchovy v dôsledku zlého rodinného prostredia, prípadne v nedostatku výchovnej spôsobilosti rodičov maloletého dieťaťa, kde ako duševné, tak fyzické zdravie dieťaťa je ohrozené. Rodičia sa dopúšťajú trestnej činnosti, zanedbávajú dieťa, neposkytujú mu základné potreby ako stravu, ošatenie, sú bezdomovci a pod. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 45/1986, vychádzajúc z ktorého za závažné ohrozenie výchovy dieťaťa treba považovať taký stav, ktorý v sebe zahŕňa reálnu možnosť narušenia výchovy
dieťaťa. Ústavná výchova nariadená z tohto dôvodu je predovšetkým opatrením preventívneho charakteru. Iné závažné dôvody, na základe ktorých možno nariadiť ústavnú výchovu, môžu spočívať tak u samotného dieťaťa, ako aj u rodičov. V tomto prípade nemusia predchádzať iné výchovné opatrenia najmä, ak by neviedli k náprave a mohli by znamenať ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z disfunkčnej rodiny, kde otec má problémy s alkoholom, dopúšťal sa aj trestnej činnosti, je na slobode, o deti však nejaví záujem. Matka má k deťom silné citové väzby a podľa svojich možností sa snažila s väčšími, či menšími úspechmi zabezpečiť deťom rodinné zázemie a starostlivosť, avšak napriek jej snahám vzhľadom na jej aktuálny sociálny stav nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Matka nemá stabilné bývanie, zamestnanie, v jej výchove bolo, keďže je monitorovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dlhodobo, zistené, že dochádza k zanedbaniu starostlivosti o deti. Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nevie im zabezpečiť bývanie. Čo sa týka nariadenia ústavnej starostlivosti, táto bola súdom prvej inštancie nariadená na nevyhnutný čas. Z tohto dôvodu sa javí nariadenie ústavnej starostlivosti za nevyhnutné vo vzťahu k maloletým deťom. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľky, že by rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti vychádzalo z nedostatočne vykonaného dokazovania. Má za to, že dokazovanie vykonávané súdom prvej inštancie v predmetnej veci bolo veľmi dôkladné a podrobné, súd prvej inštancie zistil všetky relevantné súvislosti a výsledkom je ucelený a dostatočne jasný obraz situácie rodiny. Vzhľadom k tomu ani odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie a síce, že v súčasnosti iné riešenie, pokiaľ ide o maloleté deti, neprichádza do úvahy, keď je zrejmé, že matka v súčasnosti napriek svojej snahe nedokáže tento stav napraviť a náprava je možná len v špecializovanom zariadení. Nariadená ústavná starostlivosť, stabilné prostredie a riadny režim zariadenia sú pre deti prospešné. Je potrebné, aby si matka zlepšila bytové podmienky, našla si prácu, spolupracovala s ústavným zariadením a z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v najlepšom záujme maloletých detí, s čím sa opätovne odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).