Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/1387/2013

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie

oprávneného: Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., IČO: 31 319 459 Dolnozemská 7,851 04 Bratislava

v zastúpení: NOVÁK&PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 241 063 Ružinovská 42, 821 01 Bratislava

proti povinnému: Š.O. Č., B..: XX.XX.XXXX R..X. XX, XXX XX B. Z.

o vymoženie 3.943,87 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 3.943,87 € s príslušenstvom a trovy exekúcie, keď poukazoval na exekučný titul : Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 5Ro/24/2012-37 zo dňa 20.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26.08.2013. Poverením tunajšieho súdu 11Er/1387/2013-13 zo dňa 06.11.2013 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Oľga Reháková, so sídlom Bratislava, Trnavská 37 (ďalej len exekútor).

Dňa 03.01.2013 boli exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, podané dňa 23.12.2013, v ktorých uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko nikdy nebol vlastníkom spomínaného motorového vozidla, na ktorom mali oprávnenému vzniknúť náklady na jeho opravu. Objednávku na opravu motorového vozidla povinný zadával ako fyzická osoba a faktúra mu bola vystavená na jeho osobné údaje. Taktiež boli všetky faktúry vyhotovené na povinného, nie na údaje spoločnosti CS MONT, s.r.o., v ktorej povinný vystupoval ako konateľ. Povinný si exekučný titul prevzal dňa 09.08.2013, pričom nevyužil svoje právo podať odpor. Exekučný titul sa stal právoplatným dňa 26.08.2013. Povinný nepodal opravný prostriedok voči exekučnému titulu, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

Súdny exekútor JUDr. Oľga Reháková, Exekútorský úrad Bratislava, Trnavská 37 , postúpil tunajšiemu súdu Námietky povinného dňa 09.01.2014.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2014 oprávnený reagoval na námietky povinného a uviedol, že námietky povinného považuje za zavádzajúce a účelové, pričom ich jediným účelom je

vyhnúť sa vymoženiu pohľadávky, teda zaplateniu dlžnej sumy. Oprávnený je toho názoru, že počas súdneho konania dostatočne preukázal svoje tvrdenia, a teda aj pasívnu legitimáciu povinného.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.

Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).

Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).

Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady

Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.

Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.

V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Exekučné konanie začalo dňa 04.10.2013, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi. Povinný v námietkach žiadnym spôsobom neuviedol také okolnosti, ktoré mali nastať pred začatím exekučného konania a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia iba v takomto prípade sú námietky dôvodné.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdny úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.