Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-131-2015.pdf
PDF · 88.66 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: A.Klees Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 25/A, Bratislava, IČO: 35 876 077, zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovaným: 1/ United Option, s. r. o., so sídlom Močarianska 1451/3, Michalovce, IČO: 46 916 130, 2/. G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. H., E. XXX/XX, D. X, Č. A., o zaplatenie 1.013,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.013,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 9,50 % ročne zo sumy 420,- € od 05.11.2013 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 593,60 € od 21.12.2013 do zaplatenia, - ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva proti žalovaným v I. a II. rade náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.013,60 eur s príslušenstvom, paušálnom náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si na základe faktúr a Zmluvy o nájme objednal u žalobcu prenájom motorových vozidiel, ktoré si žalovaný riadne a bez námietok prevzal a prevzatie potvrdil svojim podpisom na jednotlivých preberacích protokoloch a odovzdávajúcich formulároch. Žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry spolu vo výške 1.013,60 eur, ktoré žalovaný aj napriek výzvam na úhradu do dňa podania žaloby neuhradil ani z časti. Nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 1.013,60 eur s príslušenstvom.
3. Tunajší súd vydal vo veci dňa 28.04.2015, platobný rozkaz č.k. 42Cb/131/2015-29, proti ktorému podal žalovaný dňa 19.05.2015 odpor v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný. Žalovaný mal až do júna 2014 dvoch spoločníkov a konateľov. Okrem terajšieho konateľa G. N. bol druhým konateľom pán G. A. a v zmysle spoločenskej zmluvy konali obaja konatelia pri právnych úkonoch za žalovaného vždy spoločne. Nakoľko k uzavretiu žalobcom predložených zmlúv o nájme, ako aj podpisu preberacích a odovzdávajúcich formulárov došlo len medzi pánom A. a žalobcom, je potrebné tieto právne úkony smerom k žalovanému považovať za neplatné. Ak teda žalobca uzatvoril s pánom A. akékoľvek zmluvy o nájme motorových vozidiel a odovzdal mu motorové vozidlá, takéto konanie nebolo konaním žalovaného a žalobca sa môže obrátiť so svojim nárokom priamo na pána A..
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.06.2015 navrhol, aby súd pripustil vstup G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. H., E. XXX/XX, D. X, Č. A. na stranu žalovaného, ako žalovaného v 2. rade. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.06.2015, č.k. 42Cb/131/2015-42 pripustil, aby na stranu žalovaného vstúpil G. N. ako žalovaný v 2. rade a zároveň uznesením zo dňa 08.10.2015, č.k. 42Cb/131/2015-54 pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako to vyplýva z výroku predmetného rozhodnutia.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.12.2016. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný v 1. rade, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené na poslednej známej adrese podľa výpisu z obchodného registra v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 26.10.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný v 1. rade neospravedlnil. Nedostavil sa ani žalovaný v 2. rade, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom - uložením na pošte v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 14.11.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný v 2. rade neospravedlnil.
6. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. a 2. rade, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 1.013,60 spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobca si svoj nárok odvodzuje od Zmlúv o nájme č. 61486364 a č. 61490030, v zmysle ktorých žalobca prenajal žalovanému v 1. rade motorové vozidlá a za tento prenájom vystavil v prospech žalovaného v 1. rade, nasledovné faktúry:
- faktúra č. 614-61486364 vo výške 420 eur so splatnosťou dňa 04.11.2013,
- faktúra č. 614-61490030 vo výške 593,60 eur so splatnosťou dňa 20.12.2013.
8. Žalobca tak vystavil v prospech žalovaného v 1. rade faktúry v celkovej výške 1.013,60 eur, ktoré žalovaný v 1. rade neuhradil ani z časti.
9. Žalobca v priebehu konania požiadal súd, aby pripustil vstup G. N. do konania na stranu žalovaného ako žalovaného v 2. rade, nakoľko v zmysle odovzdávajúceho protokolu prevzal motorové vozidlo za žalovaného v 1. práve G. N., ktorý bol v danom čase štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a žiada, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 1.013,60 eur spolu s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov. Žalobca má za to, že predložil súdu všetky listinné doklady preukazujúce dôvodnosť nároku žalobcu. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento bol v čase plnenia zo Zmluvy konateľom žalovaného v 1. rade a v zmysle odovzdávajúceho protokolu ktorý žalobca predložil súdu bolo vozidlo odovzdané práve jemu. Rovnako z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný v 2. rade plnil žalobcovi, pričom sa jednalo o účet fyzickej osoby, a to žalovaného v 2. rade.
11. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
14. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
15. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
18. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
20. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
23. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako nájomcom Zmluvy o nájme č. 61486364 a č. 61490030, predmetom ktorých bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému v 1. rade dočasne na užívanie motorové vozidlá bližšie špecifikované v jednotlivých nájomných zmluvách a zároveň záväzok žalovaného v 1. rade uhrádzať žalobcovi vopred dohodnuté splátky nájomného. Nakoľko žalovaný v 1. rade neuhrádzal žalobcovi nájomné za prenájom motorových vozidiel riadne a včas, žalobca listom zo dňa 29.10.2014 vyzval žalovaného v 1. rade, aby v lehote troch dní odo dňa doručenia výzvy uhradil žalobcovi sumu spolu vo výške 1.013,60 eur, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr č. 61486364 a č. 61490030, vystavených za prenájom motorových vozidiel. Aj napriek uvedenému žalovaný v 1.rade na výzvu žalobcu nijakým spôsobom nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani z časti.
24. V priebehu konania došlo zo strany žalobcu k rozšíreniu okruhu strán sporu na strane žalovaného, a to o G. N. ako žalovaného v 2. rade, ktorý za žalovaného v 1. rade prevzal motorové vozidlá ktoré boli predmetom Zmlúv o nájme, čo vyplýva z preberacích/odovzdávajúcich protokolov predložených zo strany žalobcu.
25. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore argumentoval predovšetkým neplatnosťou Zmlúv o nájme, nakoľko žalovaný v 1. rade mal až do júna 2014 dvoch konateľov, t.j. okrem žalovaného v 2. rade bol druhým konateľom pán G. A.. Súd pri posúdení dôvodnosti procesnej obrany žalovaného v 1. rade vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu, ktorý na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj existencie obchodno-záväzkových vzťahov predložil súdu Zmluvu o nájme č. 614-61470264 spolu s faktúrami, ako aj preberacím protokolom, z ktorých nepochybne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nájomný vzťah existoval, pričom predmetné listinné doklady boli za žalovaného v 1. rade podpísané osobami oprávnenými konať v mene žalovaného v 1. rade spoločne, t.j. tak žalovaným v 2. rade, ako aj G. A.Á.. Rovnako súd prihliadol aj na výpis z účtu žalobcu z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 1. rade v období od 15.02.2013 do 28.02.2014 pravidelne uhrádzal v prospech účtu žalobcu splátky nájomného z titulu postupne uzatváraných nájomných zmlúv, predmetom ktorých bol prenájom motorových vozidiel.
26. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v 2. rade, tento pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nesporoval, v priebehu konania bol procesne nečinný, súdu nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti jeho nároku.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že nárok uplatnený žalobcom týkajúci sa zaplatenia dlžného nájomného vo výške 1.013,60 eur spolu s príslušenstvom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie dlžnej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v 1. a 2. rade.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).