Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-130-2016.pdf
PDF · 67.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/130/2016
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 14. decembra 2016, prejednal odvolanie obžalovaného U. Q., proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo 06.10.2016 sp.zn. 3T/38/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. Q. uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 29.12.2015 v presne nezistenom čase v M., ul. F. XXX/X, v rodinnom dome U. C., si zadovážil samonabíjaciu pištoľ čs. výroby zn. ČZ 52, kalibru 9 mm Luger, výr. č. JM 13426, spolu so zásobníkom s najmenej 4 ks nábojov kal. 9 mm Luger, ktorú následne dňa 30.12.2015 ukryl v M., C. XXX/XX v hospodárskej budove pri rodinnom dome I. P. a ktorá bola uvedeného dňa na uvedenom mieste zaistená v rámci obhliadky miesta činu príslušníkmi OR PZ, OKP Brezno, pričom sa v zmysle zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive jedná o zbraň kategórie B a náboje sú v zmysle § 6 ods. D písm. a) strelivom, na držbu a vlastníctvo ktorých sa vzťahujú § 8 - § 14 a § 37 uvedeného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a osem mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa v postate z toho dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, nevysporiadal sa so spornou dôkaznou situáciou a tiež dostatočne nebral v úvahu jeho zdravotný stav, keď aj podľa svedkov vypočutých v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sa správal v čase údajného spáchania predmetného skutku divne, bol nejaký zmätený. Nadväzujúc na to poukazuje na jeho zdravotný stav, keď sa dlhodobejšie lieči na psychiatrii z dôvodu choroby schizofrénie, bol aj v ústavnej liečbe v Psychiatrickom ústave v O., čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Bolo preto povinnosťou súdu rešpektovať tento stav a jeho povinnosťou bolo skúmať zdravotný stav obžalovaného odbornými pracovníkmi v čase spáchania predmetného skutku, resp. v súčasnosti a z toho potom ustáliť, či bol v čase spáchania skutku príčetný, resp., do akej miery. Takéto dokazovanie môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie o jeho vine, resp. aj treste.
Krajský súd aj na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
K skutkovým okolnostiam súd prvého stupňa vykonal v podstate všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, na druhej strane zjavne v odôvodnení rozsudku dostatočne neprebral dôkaznú situáciu z hľadiska rozpornosti výpovedí svedkov, ako aj obžalovaného, ale predovšetkým súd prvého stupňa podcenil otázku zavinenia a príčetnosti obžalovaného v čase spáchania predmetného skutku.
Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný z hľadiska psychického trpí ochorením, na ktoré bol v minulosti liečený aj v rámci hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej liečbe a podľa vyjadrenia psychiatričky P.. B. X. (č.l. 150) je obžalovaný evidovaný na Psychiatrickej ambulancii NsP W. N.o. Aktuálne jeho psychický stav je zhoršený, pacient je dlhodobo liečený pre závažnú chorobu a podľa predvolania na liečenie na č.l. 151 mal nastúpiť ústavnú liečbu v Nemocnici Q. M., pretože obžalovaný sa lieči aj na tuberkulózu. Aj podľa psychickej správy menovanej doktorky (č.l. 168) z pohľadu psychiatrickej liečby ochorenia je jeho psychický stav zhoršený.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, ale už skutočností ohľadom zdravotného stavu obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky vôbec na prijatie obžaloby okresného prokurátora, keďže ide o podozrenie, že obžalovaný je psychicky chorý, v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti mohol konať v obmedzenej alebo úplnej nepríčetnosti v ktorejkoľvek zložke, teda ovládacej alebo rozpoznávacej. Obžalovaný sa navonok mohol správať pri údajnom ochorení schizofrénie tak, že konanie v takomto stave nemuselo niesť známky závažného podozrenia z konania v chorobe, na druhej strane však treba brať v úvahu výpovede svedkov, ktorým sa nepozdávalo v kritickom čase správanie sa obžalovaného. Otázka príčetnosti patrí medzi základné prvky trestnej zodpovednosti a v rôznych stupňoch konania v takomto stave môže mať podstatný vplyv potom na rozhodnutie o vine, prípadne aspoň vo výroku o treste. Z týchto dôvodov je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní pri podozrení na takýto zdravotný stav páchateľa podrobiť ho znaleckému skúmaniu znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, pretože samotné hodnotenie správania obžalovaného z laického pohľadu orgánu činného v prípravnom konaní alebo sudcu na hlavnom pojednávaní, nie je postačujúce, je neodborné a následné rozhodnutie potom nezákonné.
S touto skutočnosťou sa povrchne vysporiadal aj súd prvého stupňa aj v odôvodnení rozsudku, keď si sám dovolil hodnotiť zdravotný stav obžalovaného z pohľadu vykonaného dokazovania k samotnému skutkového deju, ktorý je inou stránkou trestného konania trestnej zodpovednosti ako otázka príčetnosti, pritom ide o rozpor s ust. § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por. a z hľadiska odôvodnenia aj o nedostatok z pohľadu ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Až po doplnení dokazovania v tomto smere a odstránení pochybností tak skutkových, ako aj právnych záverov, bude môcť súd prvého stupňa zákonne vo veci rozhodnúť a vysporiadať sa aj s doterajšou dôkaznou situáciou z hľadiska rozporov medzi výpoveďami obžalovaného, resp. svedkov. To však platí len potiaľ, pokiaľ nebude znaleckým dokazovaním spochybnená trestná zodpovednosť obžalovaného vôbec alebo v značnej miere.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, pretože toto zasahuje až do pochybenia v prípravnom konaní a pokiaľ súd za tejto dôkaznej situácie prijal obžalobu a nedoplnil dokazovanie, je povinný tak urobiť v nasledujúcom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.