Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21C-97-2016.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/97/2016
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. C. XXX, XXX XX F. C., právne zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, v konaní o zaplatenie 3 523,39 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 3 423,39 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 523,39 € od 16.02.2016 do 19.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3 434,39 € od 20.10.2016 do zaplatenia sa zamieta.
II. Konanie v časti o zaplatenie 100 € sa zastavuje.
III. Žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 21.03.2016, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, vyčíslený k 15.02.2016 vo výške 3 523,39 €. Žalobca neuviedol, z akých čiastkových pohľadávok žalovaná suma pozostáva. K žalobe pripojil zmluvu o úvere, vrátane všeobecných obchodných podmienok a výpis z pôžičkovej karty Quatro. 2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že sporná úverová zmluva neobsahuje skoro žiadne predpísané zákonné náležitosti a to podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje najmä údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný uviedol, že zmluva sa z týchto dôvodov považuje za bezúročnú, bez poplatkov. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 4 ods. 5 v tom čase platného Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Žalovaný žiadal, aby žalobca ako dôkaz predložil podrobný rozpis čerpania úveru a jeho splácania, aby bolo možné posúdiť, čo je súčasťou žalovanej pohľadávky. Uviedol, že ak takýto dôkaz vykonaný nebude, navrhuje, aby súd žalobu pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť zamietol.
Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku, pretože žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu z úveru a to svojím podaním zo dňa 02.08.2009 a od uvedeného dátumu uplynula už trojročná premlčacia lehota. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. K odporu pripojil aj vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo spornej úverovej zmluvy č. 0013006364 zo dňa 02.08.2009. Podľa tohto vyhlásenia o okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku, dlh v tom čase predstavoval sumu 2 106,54 €.
3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril svojím podaním zo dňa 22.08.2016. Vo svojom vyjadrení tvrdil, že jeho podanie zo dňa 02.08.2009, ktorým vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu, sa stalo bezpredmetným, pretože po tom, čo žalovaný obnovil svoju platobnú disciplínu, automaticky sa poskytnutý revolvingový úver obnovil a žalovaný mohol aj naďalej využívať kreditnú kartu na získavanie preňažných prostriedkov. V tejto súvislosti žalovaný vyplnil dňa 29.05.2006 žiadosť o aktivácii pôžičkovej karty Quatro. Toto tvrdenie však žalobca nepreukázal. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s článkom V. bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosti Consumer Finance Holding, ktorá ho pri uzatváraní spornej zmluvy zastupovala, listom zo dňa 27.04.2013 vyhlásila táto spoločnosť opätovne okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z úverovej zmluvy z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným. Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku z úverovej zmluvy č. 0013006364 zo dňa 27.04.2013 žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil. Vo svojom vyjadrení žalobca špecifikoval debetné a kreditné transakcie týkajúce sa spornej úverovej zmluvy. Súčet jednotlivých transakcií však neuviedol. Uviedol, že žalovaná suma 3 523,39 € pozostáva z istiny úveru 1 425,73 €, z poplatkov 68,55 €, štandardného úroku 1 589,93 € a sankčného úroku 339,18 €. Výška úroku za poskytnutie úveru, ktorý žalobca nazýva štandardným („štandardná úroková sadzba“) vyplýva z obsahu cenníka, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke banky. Čitateľnú spornú zmluvu o úvere žalobca nepripojil.
K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 28.09.2016 a uviedol, že žalovaná pohľadávka je premlčaná, pretože na základe výpovede zmluvy sa stala pohľadávka splatnou dňa 27.04.2013 a dvojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúceho dňa, teda 28.04.2013 a uplynula dňa 29.04.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 21.03.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na viaceré judikáty súdov v obdobných veciach. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil aj fotokópie rozsudkov súdov v obdobných veciach.
4. Na základe návrhu žalobcu súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Nový žalobca svojím podaním zo dňa 15.11.2016 vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň o túto sumu upravil petit žalobného návrhu. V prílohe tohto listu žalobca pripojil aj výpoveď spornej zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti zo dňa 27.04.2013 a priložil aj poštovú doručenku, podľa ktorej túto výpoveď prevzal žalovaný dňa 02.05.2013.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:
Dňa 29.05.2006 vypísal žalovaný žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, táto žiadosť bola prijatá dňa 02.06.2006 a následne dňa 20.06.2007 bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 0013006364 žalovanému úverový rámec vo výške 1 692,89 € (51 000,-Sk) a bola dohodnutá minimálna mesačná splátka vo výške 56,43 € (1 700,-Sk). Dohodnutím úverového rámca a mesačnej splátky je možné považovať úverovú zmluvu za uzatvorenú. Úverová zmluva je vo väčšej časti nečitateľná. S veľkou pravdepodobnosťou túto zmluvu uzatvorila Všeobecná úverová banka a.s., v mene ktorej vystupovala v jej mene spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Aby sa vylúčili pochybnosti o tom, kto úverovú zmluvu uzatvoril a aký je jej obsah, domáhal sa žalovaný predloženia čitateľnej zmluvy. Za tým účelom súd žalobcu aj vyzval a to v predvolaní na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 22.11.2016, aby súdu úverovú zmluvu predložil. Požadovaný dôkaz žalobca aj napriek výzve neposkytol. Čitateľná časť predloženej úverovej zmluvy neobsahuje predpísané zákonné náležitosti (§ 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy). Sporná zmluva neobsahuje ani údaje o úroku za poskytnutie úveru. Tento zákonom predpísaný údaj je zásadný a pre rozhodovanie spotrebiteľa dôležitý. Je nevyhnutné, aby spotrebiteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy vedel, aká je cena ponúkanej finančnej služby, aby mohol túto ponuku porovnať s inými poskytovateľmi finančných služieb.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Na základe citovaného ustanovenia zákona je nepochybné, že žalobcovi nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru nevznikol. Nevznikol mu nárok ani na zaplatenie rôznych poplatkov, ktoré sú podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro súčasťou žalovanej pohľadávky. Aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.08.2016 vyplýva, že dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru nie je obsahom písomnej zmluvy o
úvere, ale výška úroku za poskytnutie úveru je uvedená v cenníku, ktorý je zverejnený na internetovej stránke Všeobecnej úverovej banky a.s. V zmysle cenníka bol úrok stanovený vo výše 22,80 % ročne z poskytnutého úveru.
Súčasťou žalovanej sumy je aj fiktívny poplatok, ktorý žalobca účtoval žalovanému mesačne a to vo výške 33,19 €. Výška tohto poplatku nebola dohodnutá v úverovej zmluve. Na zaplatenie tohto poplatku nie je žiadny právny dôvod. Žalobca si tento poplatok vo výške 33,19 € vyúčtoval 14 krát a to v celkovej výške 464,66 €. Tento poplatok zo začiatku žalobca nazýval administratívnym poplatkom za správu rizikovej pohľadávky a neskôr ako náklady na vymáhanie. Nejedná sa o žiadnu službu, ktorú by si žalovaný u žalobcu objednal. Správa pohľadávky je vykonávaná vo vlastnom záujme žalobcu. Prenášanie časti režijných nákladov na spotrebiteľa je právne neodôvodnené a nemorálne.
Bolo preukázané, že žalobca spornú Úverovú zmluvu č. 0013006364 podaním zo dňa 27.04.2013 vypovedal a vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku, ktorý v tom čase predstavoval sumu 1 707,68 €. Výpoveď zmluvy bola žalovanému doručená podľa poštovej doručenky dňa 02.05.2013.
6. Podľa § 582 ods. 1) Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú, alebo opakovanú činnosť, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom sú opakujúce sa záväzky. Účinky výpovede zmluvy sú obdobné ako pri odstúpení od zmluvy. Jedná sa o jednostranné ukončenie záväzkového vzťahu. Podrobnosti o spôsobe výpovede a o zániku záväzku vypovedaním zmluvy o úvere obsahujú aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných a platobných kariet, vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a to v bode X bod 56. Podľa citovaného ustanovenia zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich, alebo zrušením kartového účtu. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Výpoveď zmluvy zašle banka klientovi doporučene. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v zmluve, vráti zásielka banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň po jej vrátení.
Podľa tejto dohody sporná úverová zmluva zanikla nasledujúci deň po doručení výpovede, teda 03.05.2013. Od nasledujúceho dňa, teda od 04.05.2013 si žalobca mohol uplatniť voči žalovanému právo na bezdôvodné obohatenie, ktorého obsahom je právo na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Vzhľadom na to, že zmluva zanikla a bola zrušená výpoveďou, strany sa môžu medzi sebou vyporiadať na základe zásad o bezdôvodnom obohatení a to podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1) Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 100 ods. 1) Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1) Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pokiaľ zmluvný záväzok zo spornej úverovej zmluvy zanikol výpoveďou nasledujúci deň po doručení výpovede, teda dňa 03.05.2013. Nasledujúceho dňa, teda 04.05.2013 si mohol žalobca voči žalovanému uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej lehote. Táto lehota uplynula dňa 04.05.2015. Pretože žalobca podal žalobcu až po uplynutí premlčacej lehoty dňa 21.03.2016, jeho nárok bol v tom čase už premlčaný. Vzhľadom na
námietku premlčania, súd žalobcovi premlčaný nárok priznať nemohol a žalobu žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 3 423,39 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 523,39 € od 16.02.2016 do 19.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3 434,39 € od 20.10.2016 do zaplatenia zamietol.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie 100 € zastavil (§ 145 ods. 2) Civilného sporového poriadku)
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.