Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/266/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom v spore žalobcu: PRIVAT INVEST - investovanie do nehnuteľností, a.s., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 35 871 032, zastúpený advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o zaplatenie 1 955 680 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I Žaloba sa zamieta.

II Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1 Žalobou z 14.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 955 680 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z nej od 17.9.2015, a to titulom náhrady škody. Uviedol, že nesprávnym úradným postupom v trestnej veci obvineného P.. M. C. pre trestný čin porušovania zákazu konkurencie podľa , , a to vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Okresnou prokuratúrou Bratislava I a Krajskou prokuratúrou Bratislava. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.7.2010 bolo na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky splnomocneným zástupcom žalobcu podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustiť P.. M. C. ako štatutárny zástupca žalobcu. Nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, ktorý vec nesprávne právne posúdil, pričom nerešpektoval právny názor Generálnej prokuratúry SR a trestné oznámenie najskôr odmietol, a potom trestné stíhanie dvakrát zastavil nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorej prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí veci a následne zamietol aj sťažnosti proti dvom uzneseniam vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a nesprávnym úradným postupom Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá dva podnety žalobcu nevybavila v súlade so zákonom, došlo k prieťahom v konaní. V dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, Okresnej prokuratúry Bratislava I aj Krajskej prokuratúry Bratislava nebolo vznesené obvinenie voči P.. M. C. pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa , Tr. zák. už dňa 11.6.2012, ale až dňa 30.6.2014, pričom dňa 26.5.2014 P.. M. C. zomrel a uznesenie o vznesení obvinenia z 30.6.2014 muselo byť následne zrušené. Tým že P.. M. C. dňa 25.6.2014 zomrel neprichádza do úvahy ani možnosť, aby v rámci trestného konania bol P.. C. zaviazaný na náhradu škody v celkovej výške 1.955.680,- Eur, ktorú žalobcovi spôsobil, čím došlo k zmareniu možnosti žalobcu domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom. Uplatnená škoda vo výške 1.955.688,- eur predstavuje ušlý zisk, o ktorý žalobca prišiel v súvislosti s protiprávnym konaním P.. M. C.. K príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody žalobca uviedol, že nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní nedošlo v lehote štyroch rokov k vydaniu meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by buď bol P.. M. C. zaviazaný na náhradu škody poškodenému, alebo by súd poškodeného - žalobcu odkázal na

občianske súdne konanie. K tomu nedošlo z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovanej, čím došlo k zmareniu možnosti poškodeného domáhať sa náhrady škody voči P.. M. C., čo preukazuje príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody na strane žalobcu. 2 Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 sa žalovaná vyjadrila k žalobe zo dňa 14.12.2015. V podaní žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že má za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zodpovednosť štátu za škodu, upravenú v je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za splnenie zákonných podmienok, ktorými sú : 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní preukázaná. K existencii nesprávneho úradného postupu žalovaná uvádza, že v súvislosti s vyjadrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-19 zo dňa 30.5.2014 a sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-35 zo dňa 15.7.2015, na ktoré žalobca poukazuje vo svojej žalobe preukázal splnenie iba prvej z vyššie uvedených podmienok. Tvrdenie žalobcu, že ak by bol P.. M. C. zo zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa , Tr. zák. obvinený skôr (ako 30.6.2014), nedošlo by k zmareniu možnosti domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom, považuje žalovaná za hypotetické. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že ak by aj došlo k vzneseniu obvinenia po podaní trestného oznámenia (t. j. v roku 2010) neznamenalo by to, že prípravné konanie sa skončí podaním obžaloby na P.. M. C. , súd ho uzná za vinného a zaviaže ho nahradiť žalobcovi uplatnenú škodu. V trestnom konaní si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody proti obvinenému. Škodu možno považovať za škodu spôsobenú trestným činom až vtedy, keď súd právoplatným rozsudkom rozhodne, že k spáchaniu trestného činu došlo a obžalovaný je z trestného činu uznaný za vinného. Kým nie je právoplatne rozhodnuté o vine a výška škody nie je určená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, nie je možné tvrdiť, že škoda bola spôsobená trestným činom. Žalovaná ďalej uvádza, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je však možné uplatňovať iba takú škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom, a ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom. Žalovaná preto za škodu spôsobenú žalobcovi P.. M. C. nezodpovedá, nakoľko táto škoda nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom SR v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, vznik škody nesprávnym úradným postupom vo výške 1.955.680 € nie je preukázaný a nie je možné ani tvrdiť, že škoda vo výške 1.955.680 € bola spôsobená trestným činom. Podľa názoru žalovanej v danej veci nie je splnená ani podmienka vzniku škody a ani podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, t. j. nie sú splnené zvyšné dve podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. 3 Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vzájomnými vyjadreniami, listom z pripojeného spisu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. -18 zo dňa 30.05.2014, uznesením ČVS:KRP-159/OEK-Ba-2010z11.11.2010 o odmietnutí veci, uznesením KP Bratislava sp. zn. IKn 460/10-23 z 13.12,2010 o zamietnutí sťažnosti, uznesením ČVS:ORP-271/OEK-B1-2011-Mu z 11.3.2011 o začatí trestného stíhania, uznesením ČVS:ORP-271/OEK-Bl-2011-Mu z 29.2.2012 o zastavení trestného stíhania, uznesením OP Bratislava 1 -33 z 26.3.2012 o zamietnutí sťažnosti, vybavenie podnetu KP Bratislava -6 z 21.5.2012, uznesením ČVS:ORP-794/ OEK-Bl-2012-Mu z 11.6.2012 o začatí trestného stíhania, opravným uznesením ČVS:ORP-794/ OEK-Bl-2012-Mu z 17.7.2012, uznesením ČVS:ORP-794/OEK-Bl-2012-Mu z 30.4.2013 o zastavení trestného stíhania, uznesením OP Bratislava1 -43 z 23.9.2013 o zamietnutí sťažnosti, vybavením podnetu KP Bratislava1 KPt 1026/12-36 z 2.10.2013, vybavením podnetu KP Bratislava IKPt 1026/12-44 z 27.11.2013, uznesením ČVS:ORP-768/4-VYS-Bl-2014-KJ z 30.6.2014 o vznesení obvinenia, uznesením OP Bratislava1 3Pv 294/14/1 101-6 z 22.7.2014 o zrušení uznesenia z 30.6.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 4 Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody podľa , ktorá mu vznikla následkom nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca je presvedčený, že v konaní o náhradu škody je nepochybne preukázané, že mu vzniklo právo na náhradu škody nesprávnym úradným postupom v trestnej veci trestne stíhaného P.. M. C. pre trestný čin porušovania zákazu konkurencie podľa Tr. zákona, a to vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom pod ČVS ORP-0794/OEK- B1-2012, Okresnou prokuratúrou Bratislava I v konaní pod sp.zn. a Krajskou prokuratúrou Bratislava v konaní pod sp.zn. , resp. pod spisovými značkami, ktoré

boli predmetnej trestnej veci pridelené skôr v priebehu konania. Žalobca opísal priebeh konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a uviedol, že dňa 27.07.2010 bolo na Generálnu prokuratúru SR splnomocneným zástupcom žalobcu podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustil P.. M. C. ako štatutárny zástupca žalobcu. Vec bola cestou Krajskej prokuratúry Bratislava postúpená Úradu justičnej a kriminálnej polície KRPZ v Bratislave, kde vyšetrovateľ uvedeného úradu trestné oznámenie v konaní pod ČVS:KRP-159/OEK- Ba-2010 doplnil a následne vec odmietol uznesením zo dňa 11.11.2010, nakoľko mal zato, že nie je daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postúpenie veci. Na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 29.11.2010, ktorá bola Krajskou prokuratúrou Bratislava zamietnutá, bolo následne pokynom nadriadenej Generálnej prokuratúry SR zo dňa 19.01.2011 pod č.k. IV/1 Gn 989/10-19 a na neho nadväzujúcim pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 07.02.2011 pod č.k. -2 nariadené vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie a vo veci konať. Dňa 01.03.2011 bola z Krajského riaditeľstva FZ v Bratislave vec z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpená odboru kriminálnej polície ORPZ v Bratislave 1, vyšetrovateľ uznesením zo dňa 11.03.2011 v predmetnej veci začal trestné stíhanie pre zločin zneužívania informácii v obchodnom styku podľa , , v konaní pod ČVS:ORP-271/OEK-B1-2011. Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 29.02.2012 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa napadol žalobca sťažnosťou, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 26.03.2012 zamietol ako nedôvodnú. Dňa 21.05.2012 vydal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod sp.zn. -7 prípis adresovaný Okresnej prokuratúre Bratislava I, ktorým vybavil podnet žalobcu zo dňa 16.04.2012 ako dôvodný. Na základe vyššie uvedeného prípisu a na neho nadväzujúceho pokynu na začatie trestného stíhania vydaného prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 06.06.2012 pod č.k. -41 bolo dňa 11.06.2012 vyšetrovateľom ORPZ Bratislava 1 pod ČVS:ORP-794/ OEK-Bl-2012 vydané uznesenie, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa , na skutkovom základe vyjadrenom v písomnosti Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. -7 zo dňa 21.05.2012. Uznesením zo dňa 30.04.2014 vyšetrovateľ ORPZ Bratislava 1 trestné stíhanie vo veci vedenej pod ČVS:ORP-794/OEK- B1-2012 zastavil, nakoľko podľa jeho názoru stíhaný skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa napadol žalobca sťažnosťou zo dňa 17.06.2013, ktorú dozor vykonávajúci prokurátor okresnej prokuratúry uznesením zo dňa 23.09.2013 zamietol ako nedôvodnú. Podnetom zo dňa 31.10.2013 požiadal žalobca Krajskú prokuratúru Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Bratislava 1 v predmetnej trestnej veci. Krajská prokuratúra stanoviskom sp.zn. zo dňa 27. II. 2013 vybavila podnet ako nedôvodný. Na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 02.04.2014 preskúmala Generálna prokuratúra SR postup Krajskej prokuratúry Bratislava pri vybavovaní podnetu žalobcu zo dňa 31.10.2013 a zistila, že stanovisko Krajskej prokuratúry sp.zn. zo dňa 27.11.2013 nie je v súlade so zákonom a námietky uvedené v opakovanom podnete boli vyhodnotené ako dôvodné, taktiež bol konštatovaný nesprávny postup Okresnej prokuratúry Bratislava 1 a vyšetrovateľa ORPZ Bratislava 1. Generálna prokuratúra SR následne dala pokyn na ďalší postup v konaní Krajskej prokuratúry v Bratislave, tá dala pokyn Okresnej prokuratúre Bratislava I a tá pokyn vyšetrovateľovi ORPZ Bratislava 1. Vyšetrovateľ v zmysle záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry uznesením ČVS: ORP-768/4/VYS-B1-2014 zo dňa 30.06.2014 začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol voči P.. M. C. obvinenie pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa , . Nakoľko však bolo zistené, že P.. M. C. dňa 25.06.2014 zomrel, prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 uznesením zo dňa 22.07.2014 sp.zn. -6 predmetné uznesenie vyšetrovateľa zrušil. Žalovaná žalobcom opísaný priebeh konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní nepoprela. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca preukázal listom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.07.2015 č.k. IV/6 GPt 170/13/1000-35 (č.l. 21-23), ktorým oznámila Generálna prokuratúra SR žalobcovi, že na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 02.04.2014 preskúmala postup prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci vedenej pod sp.zn. , pričom zistila, že stanovisko Krajskej prokuratúry zo dňa 27.11.2013 nie je v súlade so zákonom a námietky uvedené v opakovanom podnete boli vyhodnotené ako dôvodné. Okrem iného Generálna prokuratúra skonštatovala prieťahy v konaní vyšetrovateľa, ako aj nezákonnosť postupu vyšetrovateľa OR PZ Bratislava 1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konštatovala prieťahy v konaní a nezákonnosť postupu, spočívajúce v tom, že P.. M. C. nebolo vznesené obvinenie pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa , Tr. zák. už dňa 11.6.2012, ale až dňa 30.6.2014, pričom dňa 26.5.2014 P.. M. C. zomrel a uznesenie o vznesení obvinenia z 30.6.2014 muselo byť následne zrušené.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca tvrdil, že v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu došlo k zmareniu možnosti žalobcu domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom vo výške 1 955 680 €. V tejto súvislosti žalobca poukázal na SR a , , , a . upravuje lehotu, v rámci ktorej by spravidla malo dôjsť k skončeniu vyšetrovania a podaniu návrhu na podanie obžaloby alebo iné rozhodnutie. Za riadneho behu veci by v danom prípade malo prípravné konanie trvať najviac 4 mesiace. Zároveň poukázal aj na štatistické údaje vedené Ministerstvom spravodlivosti SR, z ktorých vyplýva, že v roku 2010 bola priemerná dĺžka súdneho konania v SR v trestných veciach 6,69 mesiaca v roku 2011 5,06 mesiaca, v roku 2012 4,53 mesiaca, v roku 2013 4,63 mesiaca a v roku 2014 4,53 mesiaca. V nadväznosti na uvedené by podľa názoru žalobcu v lehote 4 rokov došlo nepochybne k vydaniu meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by bol P.. M. C. zaviazaný na náhradu škody poškodenému alebo by súd poškodeného odkázal na občianske súdne konanie. Náhradu škody vo výške 1 936 680 eur si žalobca uplatnil voči žalovanému z dôvodu straty reálnej príležitosti domôcť sa náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní vedenom voči P.. M. C.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že štát žaluje výlučne z titulu jeho zodpovednosti za nesprávny úradný postup, dôsledkom ktorého stratil akúkoľvek možnosť domôcť sa voči P.. C. svojich oprávnených nárokov a to z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní sa dopustili nesprávneho úradného postupu, nesprávny úradný postup spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní, v dôsledku prieťahov v konaní nebolo napokon možné trestné konanie voči P.. C. vykonať (úmrtie P.. C.), čím stratil žalobca možnosť, aby sa akokoľvek konalo o jeho uplatnenom nároku na náhradu škody voči P.. C. a za túto stratu príležitosti žalobcu domôcť sa svojho nároku voči P.. C. zodpovedá Slovenská republika ( ). Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca s poukazom na vyjadrenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-19 zo dňa 30.5.2014 a sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-35 zo dňa 15.7.2015 preukázal splnenie iba jednej z podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa a to existenciu nesprávneho úradného postupu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa však musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktorými sú: 1. existencia nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom. V prípade ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je možné priznať. Vo svojom vyjadrení žalovaná ďalej uvádza, že v trestnom konaní si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody proti obvinenému ( ). Škodu zároveň možno považovať za škodu spôsobenú trestným činom až vtedy, keď súd právoplatným rozsudkom rozhodne, že k spáchaniu trestného činu došlo a obžalovaný je z trestného činu uznaný za vinného. Kým nie je právoplatne rozhodnuté o vine a výška škody nie je určená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, nie je možné tvrdiť, že škoda bola spôsobená trestným činom. Žalovaná zároveň poukazuje na stranu 6 žaloby, kde žalobca uvádza, že škoda mu bola spôsobená tým, že P.. M. C. porušil zákaz konkurencie, v dôsledku čoho bol projekt zrealizovaný v IPP Slovakia, spol. s. r.o. a nie žalobcom, čím došlo k ušlému zisku na strane žalobcu. Podľa názoru žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi P.. M. C. SR v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR nezodpovedá, nakoľko táto škoda nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom, vznik škody nesprávnym úradným postupom vo výške 1.955.680 € nie je preukázaný a ani nie je možné tvrdiť, že škoda vo výške 1.955.680 € bola spôsobená trestným činom. Pre uplatňovanie nároku na náhradu škody podľa vo vzťahu k SR v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR v tejto veci preto nie je splnená ani podmienka vzniku škody a ani podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, t. j. nie sú splnené zvyšné dve podmienky pre uplatňovanie nároku na náhradu škody. V priebehu konania žalovaná rozporovala aj tvrdenia žalobcu, že v dôsledku nekonania orgánov činných v trestnom konaní - teda nesprávneho úradného postupu stratil príležitosť domôcť sa náhrady škody a to v tom, že žalobca mal splatnú pohľadávku proti P.. M. C., ktorú si voči nemu uplatnil ešte v roku 2007 z titulu porušenia ustanovení o zákaze konkurencie. Žalobcovi nič nebránilo uplatniť si túto pohľadávku v civilnom konaní a následne aj v dedičskom konaní po Ing. Dušanovi Blattnerovi a dosiahnuť tak jej uspokojenie. To, že žalobca svojim nekonaním spôsobil, že z tejto pohľadávky sa stala naturálna obligácia, je jeho zodpovednosť, ktorú nemôže prenášať na štát podľa Tým, že žalobca mal majetkovú hodnotu v podobe splatnej pohľadávky proti P.. M. C., nemohla mu podľa názoru žalovanej vzniknúť ani žiadna škoda, nakoľko pre nevymáhanie tejto pohľadávky súdnou cestou sa rozhodol žalobca sám dobrovoľne. 5 Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. -287 zo dňa 12.3.2019, a to tak, že určil, že právny základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný. Odvolací súd uznesením č. k. -365 zo dňa 27.10.2021 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu kvalifikovaným spôsobom zistiť skutkový stav, opätovne rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. 6 Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 7 Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 8 Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . 9 Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 10 Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. 11 Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 12 Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13 V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v konaní pred súdom v zmysle je potrebné splnenie týchto kumulatívnych podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, ktorému nebolo vyhovené 2. nesprávny úradný postup, 3. vznik škody a 4. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 14 Zo skutkových zistení vyplynulo, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, a to existencia nesprávneho úradného postupu. Spornou otázkou bola existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. 15 Žalobca tvrdil, že nesprávnym úradným postupom štátu mu vznikla škoda vo forme straty príležitosti žalobcu domáhať sa tohto ušlého zisku. 16 Odvolací súd uviedol (bod 20 uznesenia), rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda, nebyť nesprávneho úradného postupu, nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Základom je preto úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal, nebyť nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Zároveň treba

uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, keď tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Príčinou vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť len taký postup, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Ďalej uviedol (bod 24 uznesenia), že v prejednávanej veci bol nesprávny úradný postup žalovaného síce nepochybný, na druhej strane sa však v celom rozsahu bolo nutné stotožniť s jeho argumentáciou v podanom odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje právne posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, a to napriek tomu, že z hľadiska právneho posúdenia veci išlo o rozhodujúcu otázku, ktorú bol súd prvej inštancie pre správne posúdenie predmetnej právnej veci povinný primárne vyriešiť, nakoľko pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného mala zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu bolo nevyhnutné zisťovať príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku poškodeného, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto nečinnosťou. 17 V priebehu trestného konania si žalobca listom z 15.7.2011, doručeným OR PZ Bratislava I dňa 22.7.2011, uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom vo výške (i) 3 425 000 eur ako ujma na majetku vyplývajúca z nevyplatenia zisku z realizovaného predaja budovy postavenej pre potreby spoločnosti AEGON, d.s.s., a.s., resp. AEGON životná poisťovňa, a.s. zo strany spoločnosti IPP a (ii) vo výške 4 038 000 eur ako ujma na zisku z projektu predaja budovy vyplývajúca z nerealizácie kooperačného projektu Aegon s p. Dušanom Dvoreckým v zmysle vtedajších dohôd. Výška spôsobenej škody bola následne v priebehu konania ustálená na sumu 1 955 680 eur. Zrealizovaním projektu v IPP Slovakia, spol. s r.o. tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo forme ušlého zisku vo výške 1 955 680 eur, ktorý by bol inak z projektu dosiahnutý žalobcom. K tomuto nedošlo z dôvodu, že P.. C. porušil zákaz konkurencie, a to vedome, o čom svedčí tiež existencia dohody o vzdaní sa práv zo zákazu konkurencie, ktorej návrh P.. C. predložil na stretnutí predstaviteľov žalobcu dňa 10.7.2007. 18 Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalobca si svoj tvrdený nárok (ktorý bol navyše z roku 2007) voči P.. C. počas jeho života neuplatnil žalobou (vyplýva z výsluchu na pojednávaní 20.3.2018 Ing. Simony Mojžišovej čl. 207) a ani v dedičskom konaní (vyplýva z vyjadrenia žalobcu z 6.4.2018 čl. 211). Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ má účastník pohľadávku na náhradu škody voči osobe odlišnej od štátu, škoda podľa 19 Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.5.2020, v zmysle ktorého náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže. 20 Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy a bezprostredný. 21 Príčina, ktorá tvrdenú škodu spôsobila, teda spočíva v konaní P.. C., nie štátu. Škoda nebola spôsobená trestným činom, pričom súd zdôrazňuje, že o vine a treste rozhoduje výlučne trestný súd, pričom civilný súd o tejto skutočnosti nemá právomoc rozhodovať. Súd poukazuje na skutočnosť, že P.. C. dňa 26.5.2014 zomrel v dôsledku čoho bolo trestné stíhanie neprípustné ( ), nebol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorým by obžalovaného zaviazal na náhradu škody, príp. odkázal poškodeného so svojím nárok na civilný proces alebo že by bol vydaný oslobodzujúci rozsudkom, ktorým by trestný súd odkázal poškodeného so svojím nárokom na civilný proces. Štát preto nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená ešte pred začatím trestného konania (ktorý štát nespôsobil) a ktorú si žalobca mohol uplatniť inými prostriedkami, teda nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

22 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik škody spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe a taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol. 23 Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. ). 24 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa v spojení s ustanovením a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).