Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/263/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, I., o zaplatenie 172,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. októbra 2015 č.k. 8C/468/2014-70, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 172,60 eura, úrok z omeškania vo výške 1,93 eura a 9,0% ročný úrok z omeškania od 11. 08. 2010 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal, resp. neprodukoval na svoju obranu žiadne dôkazy. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1 § 506, § 397 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), posúdiac zmluvu uzavretú medzi žalovaným a pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., ako zmluvu spotrebiteľskú a to napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Žalovaný mal v postavení dlžníka charakter spotrebiteľa, preto v danej veci na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Konštatoval, že príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu sa prednostne zaoberal premlčaním nároku žalobcu, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanej zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 13. 06. 2014, kedy je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Aplikáciou Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/09 zo dňa 27. 10. 2010 dospel k záveru, že v prípade aplikácie novely zákona č. 250/2007 Z.z. na posudzovaný právny vzťah, prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je. Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a

účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli iba zmenené práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania nároku v prípade, tento je premlčaný. V danej veci, keďže predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, keďže upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania podľa Obchodného zákonníka. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní plynie aj z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá aplikáciu právneho predpisu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie iba z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci už ku dňu postúpenia pohľadávky (15. 10. 2008) bol žalovaný v omeškaní viac ako tri roky, Keďže konanie v prejednávanej veci začalo dňa 09. 04. 2014 bol nárok uplatnení po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie bol súd povinný prihliadnuť aj bez návrhu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá dňa 06. 09. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka iba na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a je toho názoru, že súd mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Vzhľadom k tomu, že bola vyhlásená konečná splatnosť úveru ku dňu 10. 08. 2010, žalobca podal žalobu dňa 09. 04. 2014, uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím premlčacej lehoty. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6Mcdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, 4Obo 54/2007 zo dňa 17. 06. 2008, 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03 2013, Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp.zn. 15Co 28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013, sp.zn. 11Co/456/2012 zo dňa 05. 02. 2014, sp.zn. 11Co/71/2013 zo dňa 30. 04. 2014, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/266/2015, spzn. 5Co/167/2015 zo dňa 13. 05. 2015. K aplikácii ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dodal, že dochádza tým k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu Listiny základných práv a slobôd, ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Dodal, že práva úprava do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa bol novelizovaný zákon o ochrane spotrebiteľa tým, že v ustanovení § 5b orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo musí prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Aplikáciou tohto ustanovenia došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, došlo k porušeniu zásady stanovenej v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca svoj návrh uplatnil na súde doručením žaloby dňa 09. 04. 2014, predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, preto nemôže súhlasiť s právnym posúdením veci.

3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 172,60 eura s úrokom z omeškania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 06. 09. 2005. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi sumu 1626,50 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 43,15 eura, konečná splatnosť bola dohodnutá ku dňu 10. 08. 2010 úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,30% ročne. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie štyroch splátok splatných od 10. 05. 2010 do 10. 08. 2010, v celkovej výške 172,60 eura. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania nároku, aplikujúc ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca s rozhodnutím súdu nesúhlasil, odvolaním napadol rozsudok a domáha sa vyhovenia jeho žalobe, resp. zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie namietajúc aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež aplikáciu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvej inštancie, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 09. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 172,60 eura s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným dňa 06. 09 2005, postúpením pohľadávky a neplnením povinnosti žalovaného splácať splátky. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok založil na premlčaní nároku žalobcu, keď na premlčaciu lehotu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil s týmto právnym posúdení, majúc za preukázanú aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka.

10.Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru,

dohodnutého v Zmluve o úvere zo dňa 06. 09. 2005, t.j. 11. 08. 2010 (konečná splatnosť bola dohodnutá ku dňu 10. 08. 2010), pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 11. 08. 2013. Za situácie, že žalobca podal žalobu súdu dňa 09. 04. 2014, je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie je dôvodné.

11.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (11. 08. 2010), mohol žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 11. 08. 2013. Žalobca podal žalobcu na súd 09. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu preto námietku žalobcu, uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa podľa jeho názoru nesprávnej aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, odvolací súd neakceptoval a vyhodnotil ju ako účelovú a neopodstatnenú a to predovšetkým s poukazom na súdnu prax.

12.Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia ex offo (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva žalobcom, správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. Keďže priamo zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá súdu ex offo aplikovať ustanovenie § 5b aj bez návrhu spotrebiteľa, resp. bez vznesenia námietky premlčania spotrebiteľom, je v tomto smere námietka žalobcu, uvedená v podanom odvolaní, irelevantná, nakoľko súd je viazaný zákonom a je povinný aplikovať ustanovenia zákona na daný prípad.

13. Odvolací súd taktiež záverom dodáva, že tak ustanovenie § 52 ods. 2, tretia veta Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť dňa 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spzn. 4Mcdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015, sp.zn. 8MCdo 3/2015 zo dňa 28. 08. 2015). Aj tento záver nasvedčuje správnosti aplikácie tak ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, o premlčaní, ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .