Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-151-2014.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/151/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o maloleté deti F., W.. X.X.XXXX E. Y., W.. XX.X.XXXX M., bytom ako matka, deti rodičov K.. R. M., W.. X.XX.XXXX, F. L. W. U., Š. XXXX/XX, zastúpený R.. K. S., E., L. W. U., A. XX E. Y.. Ľ. M.V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T., T. XXX/XX, zastúpená R.. R. Y., E., T., G.. X. Y. XXX/XX, v konaní začatom na návrh otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca z a m i e t a.
II. Návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom zo dňa 3.6.2014 žiadal znížiť výživné na mal. deti z dôvodu, že sa mu podstatne znížil príjem od poslednej úpravy výživného, ktorý v súčasnosti činí sumu 976 eur mesačne, taktiež mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a to mal. N., nar. 22.9.2014 a mal. K., nar. X.XX.XXXX. Konštatoval, že žije s družkou, ktorá ma taktiež dve mal. deti a poberá rodičovský príspevok. Poukázal na skutočnosť, že musel zakúpiť 4-izbový byt, ktorý je zaťažený hypotékou vo výške 70 000 eur. Uviedol, že výživné na mal. deti si plní riadne, príležitostne im poskytuje aj iné plnenia nad rámec výživného.
2. Matka nesúhlasila s návrhom, naopak, podala protinávrh dňa 6.9.2016 na zvýšenie výživného u mal. Y., na ktorého žiadala zvýšiť výživné zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, dôvodiac, že tento už nastúpil na základnú školu, s čím mala zvýšené výdaje. Uviedla, že s deťmi žije sama, jej príjem činí 700 eur mesačne. Vyslovila, že mal. F. navštevuje 9. ročník základnej školy, chystá sa na strednú školu, mal. Y. navštevuje 1. ročník základnej školy, musela mu zabezpečiť školský kútik. Poukázala na skutočnosť, že aj u mal. F. musí vynaložiť sumu 700 eur z dôvodu zubnej ortopedickej pomôcky, na ktorú otec ničím neprispel.
3. Opatrovník mal za to, že zníženie výživného nie je na prospech detí, preto doporučil návrh zamietnuť v celom rozsahu a poukázal, že nástupom na základnú školu došlo u mal. Marka k zmene pomerov, avšak výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Z obsahu vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav.
11. Rozsudkom tunajšieho súdu 15P/319/2012 zo dňa 7.12.2012 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na mal. Y. sumou 120 eur mesačne a mal. F. 180 eur mesačne. Vychádzal zo zistenia, že rodičia iné maloleté deti nemali. Príjem otca činil v priemere 1.100 eur mesačne, matky 500 eur mesačne.
12. V súčasnosti otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, jeho príjem činí 976 eur mesačne, matka iné vyživovacie povinnosti nemá, jej príjem činí v priemere 781 eur mesačne.
13. Možno konštatovať, že výdaje, ktoré uvádzal otec vo svojej výpovedi, že v súvislosti s využívaním služobného auta na súkromné účely uhrádza zamestnávateľovi kvartálne asi 200 eur, nie sú vzhľadom na potvrdenie zamestnávateľa pravdivé.
14. Došlo nepochybne i k relatívnemu zníženiu príjmu na strane otca, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na zásady určovania výživného v zmysle Zákona o rodine, kde do úvahy sa musia brať možnosti a schopnosti povinného rodiča.
15. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať i vyšší príjem než dosahuje momentálne, a to i prípadným rozšírením pracovných aktivít, keďže ako sám uviedol k zníženiu platu došlo stagnáciou predaja komodít, ktoré tvoria súčasť jeho práce.
16.Možno uzavrieť, že nateraz nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala akúkoľvek úpravu výživného, a preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.
17. Na druhej strane súd nemohol nezohľadniť skutočnosť, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a teda napriek tomu, že u mal. Y. došlo k podstatnej zmene pomerov, nie je nateraz v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na jeho výživu vyššou sumou práve z dôvodu počtu vyživovacích povinností u otca a preto zamietol návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu.
18. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že
19. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne. Taktiež je navyše potrebné zdôrazniť, že výživné pre mal. deti má absolútnu prioritu pred inými platbami povinného rodiča.
20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.