Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-341-2021.pdf
PDF · 98.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/341/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Z.: I. nar. X.X.XXXX a X. nar. XX.X.XXXX bývajúce s otcom zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov: F. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na J. XXX/XX v W. nad Z. a Q. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. J. N. č. XXX/X v W. nad Z. právne zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 8.9.2021 č.k. 19P/88/2021 - 63 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom, o styku matky s mal. deťmi, v súvisiacom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Z v e r u j e maloleté deti I. Z., nar.X.X.XXXX a X. Z., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej I. sumou 50 EUR mesačne a na výživu maloletého X. sumou 40 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci, vopred, k rukám otca maloletých detí, počnúc 29.4.2021.
Dlžné výživné na maloletú I. za obdobie od 29.4.2021 do 8.9.2021 spolu v sume 165,32 EUR je matka povinná uhradiť k rukám otca maloletých detí do 30 dní od doručenia rozsudku.
Dlžné výživné na maloletého X. za obdobie od 29.4.2021 do 8.9.2021 spolu v sume 122,02 EUR je matka povinná uhradiť k rukám otca maloletých detí do 30 dní od doručenia rozsudku.
Styk matky s maloletými deťmi I. a X. po dohode rodičov upravuje tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi I. a X. každý týždeň, v sobotu, v dobe od 10:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že matka je oprávnená prevziať maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska otca, kam je povinná maloleté deti v čase určenom na ukončenie styku otcovi odovzdať. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne a včas pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe návrhu otca z 29.4.2021, ktorým sa domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pretože nežije s matkou maloletých detí v jednej domácnosti. Navrhol, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, určil výživné zo strany matky vo výške 150 EUR mesačne na každé z detí od podania návrhu. Styk matky s maloletými deťmi navrhol upraviť tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod.. Z vyjadrenia matky zistil, že súhlasí s návrhom otca na zverenie oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného, navrhla určiť výživné na každé z detí v sume 30 EUR mesačne. S návrhom otca na úpravu styku s maloletými deťmi vyslovila súhlas. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z družobného pomeru rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne od decembra 2020. Otec žije v rodinnom dome, ktorý patrí jeho starému otcovi. V domácnosti býva so svojou matkou, starými rodičmi, aj ďalšími rodinnými príslušníkmi. Maloletého X. má otec v starostlivosti od decembra 2020, maloletú I. od marca 2021. Otec pracuje ako SZČO, vykonáva murárske práce s príjmom do 1.000 EUR mesačne. Na bývanie prispieva sumou 150 EUR mesačne. Platí si mobilný telefón vo výške 20 EUR mesačne. Maloletá I. je žiačkou 2.ročníka na ZŠ v Moldave nad Bodvou, je zdravá. Maloletý X. navštevuje MŠ v Moldave nad Bodvou, je zdravý. Otec zabezpečuje maloletým deťom všetky ich odôvodnené potreby, poplatky do školy, oblečenie, obuv. Z vyjadrenia otca zistil, že matka neprispieva maloletým deťom na výživu, nič im nekupuje, posiela mu akurát rodinné prídavky na deti. Má vedomosti, že matka má príjem vo výške 400 EUR mesačne. Styk maloletých detí s matkou podľa otca prebieha tak, že otec zavolá matkinej matke, s ktorou sa dohodnú na odovzdaní a prebratí detí. Matka maloletých detí býva na adrese trvalého bydliska, v rodičovskom dvojizbovom byte, v spoločnej domácnosti s rodičmi a dvoma dospelými súrodencami, vedú spoločnú domácnosť. Pracuje na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti PROALCO, s.r.o. Moldava nad Bodvou, približne dva roky, ako vykladačka tovaru. Príjem uviedla vo výške 300 EUR mesačne. Dostáva aj rodinné prídavky na deti, ktoré posiela otcovi. Dostáva kompenzácie vo výške 35 EUR mesačne kvôli diagnóze celiakia, ktorú má. Svojím rodičom prispieva na bývanie sumou 50 EUR mesačne, na stravu sumou 50 EUR mesačne. Má aj dlžoby, ktoré reálne neplatí. Uviedla, že deťom na výživu doposiaľ finančne neprispela, zakúpila im napríklad sladkosti či oblečenie, čo aj súdu zdokladovala. Z potvrdení o príjme matky, vystavených spoločnosťou PROALCO, s.r.o. Moldava nad Bodvou, súd zistil, že deklarovaný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 8/2020 do 7/2021 bol rôzny, pričom sa pohyboval od 73,86 EUR mesačne do sumy 455 EUR mesačne.
3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletej Natálie sumou 50 EUR mesačne a na výživu maloletého X. sumou 40 EUR mesačne. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške približne 400 EUR mesačne. Súd je toho názoru, že po odpočítaní nevyhnutných nákladov matky, ktoré spočívajú v zabezpečení nákladov na bývanie a stravu v domácnosti, je v možnostiach a schopnostiach matky, prispievať na výživu maloletých detí tak, je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to aj s poukazom na vek oboch maloletých detí, ich zdravotný stav, ako aj vzhľadom na ich odôvodnené potreby. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže matka uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Matka okrem maloletých detí I. a X. nemá iné vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o dlžné výživné na maloleté deti, výpoveďami rodičov bolo preukázané, že od doby podania návrhu matka na výživu detí finančne neprispela. Súd určil dlžné výživné za obdobie od 29.4.2021 do 8.9.2021, t.j. za 4 mesiace a 10 dní vo výške 50 EUR mesačne na maloletú I. a 40 EUR mesačne na maloletého X.. Matka preukázala za uvedené obdobie nákup oblečenia na maloleté deti v sumách 7 EUR, 6 EUR, 3,50 EUR, 14 EUR a 72,06 EUR (v prílohovej obálke č.l. 43 spisu), čiže spolu v sume 102,56 EUR, uvedenú sumu v polovici, čiže po 51,28 EUR súd započítal do dlžného výživného u každého z detí. Preto súd určil dlžné výživné u maloletej I. vo výške 216,60 EUR - 51,28 EUR, čiže vo výške 165,32 EUR a u maloletého X. vo výške 173,30 EUR - 51,28 EUR, čiže vo výške 122,02 EUR a matku zaviazal na zaplatenie dlhu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
4. Proti výrokom o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zaviaže matku prispievať mu na výživu mal. I. 120 eur mesačne a na výživu mal. X. 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 29.4.2021. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil princíp potencionality príjmov, ktorý má v konaní o určenie výživného vždy prednosť pred princípom fakticity. Poukázal na to, že matka je mladá, zdravá a neobmedzuje ju starostlivosť o maloleté deti, keďže sa o nich stará sám. Matka sa o maloleté deti nezaujíma. Nevidí preto
žiadny dôvod, prečo by sa matka nemohla zamestnať na trvalý pracovný úväzok, kde by dosahovala aspoň minimálnu mzdu. Súdu prvej inštancie vytýka aj to, že nevzal do úvahy majetkové pomery matky, ktorá je vlastníčkou pozemku o výmere 778 m2 v katastrálnom území W. nad Z., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, a na ktorom sa nachádza rozostavaná stavba rodinného domu.
5. Matka mal. detí oznámila, že jej otec bráni stýkať sa s maloletými deťmi. Žiadala súd, aby sa mohla stretávať s mal. deťmi dva krát, a to v stredu a v sobotu.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok vo výrokoch o výživnom ako vecne správny. Poprela, že by sa nezaujímala o maloleté deti a dodala, že ich v určenom čase navštevuje. Uviedla, že počas vzťahu s otcom začali stavať rodinný dom, na čo si zobrala pôžičku. Keďže ju nevedeli splácať, od júla 2021 má dve exekúcie, v dôsledku čoho má zrážky zo mzdy. Pôžičku pritom mali platiť spoločne s otcom mal. detí. Z rekapitulácie zrážok, ktorú matka priložila k vyjadreniu je zrejmé, že jej bolo v júli 2021 zrazených 79,14 Eur, v auguste 2021 jej bola zrazená suma 34,92 Eur, v septembri 2021 jej bola zrazená suma 64,38 Eur a rovnako aj v októbri 2021. Doplnila, že má diagnostikovú celiakiu, ktorá je pre ňu finančne veľmi vyčerpávajúca.
7. Otec v replike označil vyjadrenia matky za zavádzajúce. Pravdou je, že peniaze z pôžičky boli použité na kúpu pozemku, na ktorom plánovali postaviť rodinný dom. Počas vzťahu splácal pôžičku on, platil aj všetky náklady na stavbu domu. Vzhľadom k tomu, že pozemok je vo výlučnom vlastníctve matky a tento mu odmieta sprístupniť je zrejmé, že sa tým na jeho úkor výrazne obohatila. Zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zo strany matky ostala nezodpovedaná otázka, z akého dôvodu sa nezamestná na trvalý pracovný pomer, aby tak dosahovala aspoň minimálnu mzdu.
8. Matka v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach. Uviedla, že pôžičku platila aj ona z materskej, nie je pravdou, že ju platil len otec. Aj počas trvania ich vzťahu bola zamestnaná a spolupodieľala sa na výdavkoch rodiny.
9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
10. Výroky rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti otca, o ich zastupovaní a správe majetku a o zastavení konania v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP). 11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo
svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (písm. b/), súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (písm. c/).
19. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci, a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a predčasné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o určenie výživného, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi matky významnými pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. Súd prvej inštancie pochybil, ak vychádzal len z výplatných pások matky bez toho, aby komplexne zhodnotil jej zárobkové schopnosti a možnosti a tiež i majetkové pomery, na ktoré poukazoval otec v podanom odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje s otcom, že matka je mladá, okrem celiakie aj zdravá, nemá v osobnej starostlivosti mal. deti, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, prečo matka pracuje ako vykladačka tovaru v potravinách len na 3-4 hodiny denne a nie je v trvalom pracovnom pomere. Rovnako bolo jeho povinnosťou skúmať, či nie je v možnostiach a schopnostiach matky zarábať aspoň minimálnu mzdu, z ktorej by sa mohla podieľať na vyživovacej povinnosti svojich mal. detí vo väčšom ako v určenom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Ďalším pochybením súdu prvej inštancie bolo, že nehodnotil životný štýl matky mal. detí, napriek tomu, že na pojednávaní zistil, že si dala nadpojiť
vlasy za 50 Eur a chodieva na manikúru za 10 Eur a nevysporiadal sa ani s tým, že matka stále poberá na mal. deti rodinné prídavky. Okrem toho, matka vlastní aj pozemok s rozostavanou stavbou rodinného domu, ktoré nevyužíva, pričom ich hodnotu súd prvej inštancie tiež neskúmal. Za tejto situácie sa javí určené výživné len na 50 Eur pre mal. I. a len na 40 Eur mesačne pre mal. X. ako predčasné a nízke. Odvolací súd záverom konštatuje, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, nie je možné dokázať vykonaním iného hodnovernejšieho dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi tak, ako v predmetnom prípade, je povinnosťou súdu prvej inštancie tak v záujme mal. detí vždy spraviť o to viac, že prvé rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom a zistený skutkový stav potom tvorí základ pre ďalšie rozhodovania vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti.
20. Ďalším pochybením súdu prvej inštancie je, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú tiež významné pre určenie výživného. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak ani jednou vetou neodôvodnil styk matky s maloletými deťmi. Z písomného vyhotovenia tejto časti výroku je zrejmé, že styk matky s mal. deťmi upravoval po dohode rodičov. Z obsahu spisu je však zrejmé, že nedošlo k formálnemu schváleniu tejto rodičovskej dohody podľa § 122 CMP, proti ktorej nie je odvolanie u rodičov mal. detí prípustné. Z uvedených dôvodov neboli následne ani splnené podmienky pre skrátený rozsudok. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo považoval dohodu rodičov o styku matky s maloletými deťmi za súladnú so záujmami mal. detí. Z podania matky z 28.10.2021, ktoré je podľa obsahu a dodržanej odvolacej lehoty možné posúdiť ako odvolanie proti výroku o styku s mal. deťmi, je navyše zrejmé, že žiada upraviť styk s mal. deťmi 2 krát do týždňa, pretože otec jej neumožňuje ani ten styk, na ktorom sa dohodli.
21. Vec sa dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania.
22. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu dostatočne nezistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým si vyžiadať nový výpis mzdových listov matky, list vlastníctva, na ktorý otec poukazoval v odvolaní, zistiť hodnotu nehnuteľností, ktoré matka vlastní, zaoberať sa životným štýlom matky, aj tým, či ešte stále poberá rodinné prídavky, zistiť aspoň rámcovo, aké sú odôvodnené potreby mal. detí, tiež aké sú možnosti a schopnosti matky zamestnať sa na riadny pracovný úväzok, ako prebieha styk matky s maloletými deťmi, aký rozsah styku matky s mal. deťmi je v záujme mal. detí, vysporiadať sa následne s oprávnenosťou výdavkov matky, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, boli logicky správne a presvedčivé.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.