Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-4699-2008.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Er/4699/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti povinnému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. R. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta ako nástupcu súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, pod č. EX 742/2008, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 368,39 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 14.07.2020, takto
rozhodol:
1. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. s a z a m i e t a.
2. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 14.07.2020 sa z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.07.2008 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
- platobný výmer platobného výmeru č. 359/2004 zo dňa 29.03.2004 vydaného spoločnosťou - Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze (ďalej len exekučný titul). 2. Dňa 25.07.2008 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Rozhodnutím Okresného súdu Piešťany k sp. zn. 7Er/4699/2008 zo dňa 08.03.2011 súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a zároveň poveril JUDr. Juraja Kašinského vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 368,39 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011.
4. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK), stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
4. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 5. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 6. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
7. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 8. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 9. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. 10. Dňa 22.06.2020 poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. V upovedomení o zastavení starej exekúcie súdny exekútor oprávnenému oznámil, že k zastavenie starej exekúcie došlo z dôvodu uplynutia rozhodnej doby a od poslednej splátky uplynulo 18 mesiacov, a zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov starej exekúcie vo výške 35 eur + 7 eur DPH, celkovo tak 42 eur, v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania. Súčasne bol oprávnený poučený o možnosti podať námietky proti tomuto upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, a to v lehote 30 dní od jeho doručenia súdnemu exekútorovi. 11. Dňa 20.07.2020 súdny exekútor v zmysle § 7 ods. 2 ZoUNEK, doručil súdu predložil upovedomenia o zastavení starej exekúcie a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 14.07.2020. 12. Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len "ústavný súd") a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení Čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. " bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným. V predložených námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený uviedol, že je toho názoru, že v predmetnej exekúcii súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov z dôvodu, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcii, tak ako to zákon predpokladá pre splnenie podmienky priznania tohto nároku, teda v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený má za to, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom č 233/2019 Z.z. a navrhuje, aby súd námietke vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.
13. Súdny exekútor sa k predloženým námietkam vyjadril podaním zo dňa 16.07.2020 tak, že svoju povinnosť zápisu exekúcie do CRE splnil a zároveň uviedol, že zo strany oprávneného ide o zjavnú obštrukciu. Námietky považuje za nedôvodné a žiada ich zamietnuť. 14. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 15. Súd po preskúmaní spisového materiálu, upovedomenia o zastavení starej exekúcie a námietok proti upovedomeniu, dospel z záveru, že námietky oprávneného nie sú prípustné. 16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako .Exekučný poriadok" alebo .EP" s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 20. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v uznesení uvádzaný aj len "CSP"), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania. 21. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. l. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 23. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 <https://www.slov-Iex.sk/pravne-predpisy/ SKlZZl1992/460/20190701>> alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SKlZZl1992/460/20190701>. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 24. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP ("Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. "), Formulácia "súd konanie preruší aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania. 25. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s „ prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak "sa súd domnieva", že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. "domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. 26. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy. 27. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: .Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti..." , čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu." 28. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona Č. 233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hradiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide o predlženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba, ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. 29. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky). 30. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 01.04.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Oprávnený podal podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu námietky z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predlžila (§ 4 ZoUNEK). Zároveň nebola preukázaná skutočnosť, žeby došlo k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu, nakoľko v exekútorskom ani súdnom spise sa nenachádza žiadne oznámenie o tejto skutočnosti. Zároveň súd uvádza, že napriek tomu, že zápis exekúcie v centrálnom registri exekúcií nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie (nezapísanie exekúcie v CRE nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie), súd lustráciou v CRE zistil, že exekúcia bola v registri zapísaná. Pokiaľ oprávnený namietal rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom, takýto rozpor súd nezistil. Exekučný súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou (z vyššie uvedených dôvodov), a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Vzhľadom k uvedenému súd návrhy oprávneného na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavný súd zamietol a o námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.
31. V otázke namietaného nároku súdneho exekútora na paušálne trovy konania z dôvodu nezapísania exekúcie do CRE v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, súd poukazuje na § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám exekúcie nie sú prípustné. Súd je toho názoru, že nárok súdneho exekútora na paušálne trovy skúma exekučný súd na základe návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov exekúcie, ak tieto neboli v lehote uhradené, preto nárok súdneho exekútora na paušálne trovy exekúcie nemôže byť predmetom námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie s poukazom na znenie dôvodovej správy k zákonu „Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Návrh zákona vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musí byť splnená podmienka zaslania v zmysle § 5 ods. 3 návrhu zákona. V prípade, ak súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov v súlade s § 5 návrhu zákona, nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy. Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.“
32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 08.04.2020 zamietol ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.06.2020 zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (Okresný súd Piešťany). V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.