Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-141-2016.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/141/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. X., nar. XX.XX.XXXXX, štátna príslušnosť: Slovenská republika, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky Q. F., trvale bytom G.F.. F. XX, XXX XX E., C. H., a otca T.. U.. G.. F.. P. X., F.., trvale bytom P. XX, XXX XX W., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu X. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), v nasledovnom znení:
Maloletá s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd styk matky s maloletou n e u p r a v u j e.
Matka s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletú vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 19.07.2016, sa rodičia maloletého dieťaťa domáhali úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a schválenia rodičovskej dohody. Rodičovskú dohodu pripojili k návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že o maloletú X., nar. XX.XX.XXXX, v C. H., ktorá má podľa rodičov štátne občianstvo Slovenskej aj Českej republiky, sa od narodenia stará otec, maloletá má trvalý pobyt u otca, kde sa v skutočnosti s otcom aj zdržiava a s matkou maloletej spolu nežijú.
3. Na pojednávaní dňa 14.12.2016 otec aj matka maloletej navrhli schváliť dohodu rodičov.
4. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní odporučil súdu schváliť rodičovskú dohodu aj vzhľadom k ich prešetreniu pomerov z októbra 2016, nakoľko zodpovedá reálnym pomerom v starostlivosti o maloletú a je teda v záujme maloletej.
5. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
6. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dospel k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda, na základe ktorej bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, zodpovedá záujmu maloletej, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť od narodenia zabezpečuje výlučne otec maloletej, matka bola s maloletou v kontakte iba prvých 14 dní. Matka s maloletou nenadviazala kontakt a nemá ani záujem o vytvorenie vzťahu s maloletou. S otcom maloletej mala náhodnú známosť, a keď zistila, že je tehotná, dieťa si nechať nechcela, ale otec dieťa chcel, tak sa takto dohodli. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd dospel k záveru, že aj v tejto časti navrhovaná rodičovská dohoda zodpovedá záujmu dieťa, ako aj ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Styk matky s maloletou neupravil.
11. Súd schválil dohodu rodičov aj v časti určenia výživného, pričom sa pri schvaľovaní riadil úvahou súladnou so zákonnou požiadavkou určovania výživného, spočívajúcou, okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá, rozhodné pre určovanie výživného, súd dospel k záveru, že navrhnutá suma výživného 50,- Eur mesačne je primeraná, ako vo
vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov.
12. Sumarizujúc všetky doterajšie závery, súd po tom, čo sa oboznámil s rodičovskou dohodou, výsluchmi rodičov maloletej, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb maloletej, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletej, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to, či rodičovská dohoda, ktorú účastníci zhodne navrhli, spĺňa predpoklady vyžadované ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletej, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletému, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletej, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie:
1. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku). Kolízny opatrovník sa vzdal práva podať odvolanie v celom rozsahu.
2. Proti výroku o trovách konania je podanie odvolania právne neúčinné, nakoľko účastníci konania sa v zmysle ust. § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.