Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-55-2016.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: AQUA VIA, s.r.o., IČO: 35 964 073, Párovská 42, Nitra, zastúpený: Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 389,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 389,83 Eur v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 23.3.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 389,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa 22.11.2015 až do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania. Odôvodnil jej podanie tým, že je vlastníkom motorového vozidla T. T., EČV: D.-XXXHK. Dňa 6.10.2015 došlo ku škodovej udalosti, keď z vozidla EČV: D.-XXXHY, poisteného u žalovaného, odletel kameň a poškodil čelné sklo žalobcovho motorového vozidla. O priebehu poistnej udalosti bol spísaný účastníkmi záznam o dopravnej nehode, vinník svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uznal. Priebeh škodovej udalosti je preto nespochybniteľný. Poškodené sklo si nechal žalobca vymeniť, pričom mu bola vyúčtovaná za túto službu suma 389,83 Eur bez DPH. Žalovaný uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenie s odôvodnením, že nebolo bez pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a nárok žalobcu je teda nepreukázaný. Žalobca zdôraznil objektívnu zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa riziko z prevádzky prenáša výlučne ne prevádzkovateľa, pričom riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou je zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré škodu spôsobenú vymrštením kameňa z predchádzajúceho motorového vozidla považovali za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Škodová udalosť s takýmto priebehom je preto jednoznačne krytá povinným zmluvným poistením. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.6.2014, Cpj 5/2014 v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Náklady súvisiace s uvedením motorového vozidla do predošlého stavu predstavujú v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka skutočnú škodu, ktorú je povinný žalovaný uhradiť v plnom rozsahu.
2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu, doručenom súdu dňa 23.6.2016 predložil právne argumenty, odôvodňujúce jeho stanovisko vo veci. Mal za to, že v tomto prípade poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenej Š. C. a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená ( domnelá) ale aj bezpečne preukázaná, pričom vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezprostredný. V tomto konaní je to žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno osvedčenia vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje súhlasné tvrdenie žalobcu a poistenej. V prípade odmrštenia kameňa spod kolies vozidla si vodič nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože takúto skutočnosť nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený môže zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla. Žalovaný mal preto za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a žalobu je potrebné zamietnuť.
3.Žalovaný v priebehu konania ďalej namietal danosť uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko v zmysle špeciálnej právnej úpravy v zákone je možné úrok z omeškania priznať iba v prípade, že poisťovateľ nesplní svoju povinnosť oznámiť poškodenému spôsob vybavenia jeho škodovej udalosti, čo v tomto prípade nenastalo. Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti bolo doručené dňa 23.10.2015, pričom žalovaný poskytol svoje stanovisko už dňa 6.11.2015.
4.Právny zástupca žalobcu k otázke danosti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania uviedol, že ak by súd v tomto konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, zároveň by tým automaticky rozhodol o prejudiciálnej otázke, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poskytnúť poistné plnenie je protizákonné. Podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len " zákon o PZP") je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní odo prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu. Citované ustanovenie bolo naplnené, pretože žalovaný určil výšku na plnenia a zistil rozsah svojim rozhodnutím a to vo výške 0,-Eur. Práve týmto svojim rozhodnutím sa žalovaný dostal do omeškania. Argumentácia žalovaného je neprípustná, nakoľko by to znamenalo, že poisťovňa by sa nikdy nedostala do omeškania, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Je treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca nemal možnosť zabrániť vzniku škody a je potrebné tiež vychádzať z povahy objektívnej zodpovednosti.
5.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 7.11.2016 a 14.12.2016. Vec v zmysle § 178 ods. 1 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý nebol na pojednávanie volaný, nakoľko mal zástupcu v konaní.
6.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do spisu, tak žalobcom ako aj žalovaným a vykonal výsluch navrhnutej svedkyne Š. C..
7.Z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla súd zistil, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla T. T. EČV: D..
8.Do spisu bol založený záznam o dopravnej nehode, podpísaný účastníkmi nehody, z ktorého obsahu vyplýva, že dňa 6.10.2015 o 14.50 hodine došlo na N. Y. S. D. k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bolo vozidlo, ktorého držiteľom bol žalobca ( označené ako vozidlo "A") a vozidlo zn. U. EČV D. XXXHY ( označené ako vozidlo "B"), ktorého držiteľkou bola p. Š. C. ( táto bola zároveň v čase nehody vodičom tohto motorového vozidla). V priebehu nehody došlo k poškodeniu motorového vozidla "A", pričom v zázname bolo uvedené, že došlo k poškodeniu čelného skla na strane spolujazdca. Podľa opisu nehody, zaznamenaného v plániku nehody išlo vozidlo A za vozidlom B. V zázname bolo tiež uvedené, že pre vozidlo B bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti ( ďalej len "PZP") v poisťovni Wüstenrot.
9.Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 6.10.2015 obdržal žalovaný dňa 19.10.2015 ( čo osvedčuje pečiatka na tomto dokumente). V rámci neho poistník pani Š. C. potvrdila, že dňa 6.10.2015 o 14.50 hodiny došlo k vzniku dopravnej nehody na N. Y. S. D., pričom motorovým vozidlom, ktorým bola škoda spôsobená je vozidlo EČV: D.. V rámci opisu nehody bolo uvedené, že na ceste bol vysypaný štrk a pôsobením tlaku a gravitácie pneumatiky odletel do čelného skla za poisteným vozidlom idúceho motorového vozidla. Ako vozidlo poškodené prevádzkou iného motorového vozidla bolo označené motorové vozidlo T. T., ktoré patrilo poškodenému AQUA VIA s.r.o.. V rámci rozsahu poškodenia vozidla bolo uvedené, že odletený kameň narazil do čelného skla. Oznamovateľ- poistník taktiež považoval nárok poškodeného za oprávnený.
10.Obdobný opis priebehu dopravnej nehody sa nachádzal aj v oznámení poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 19.10.2015, ktorý žalovaný obdržal dňa 23.10.2015. V rámci neho bolo uvedené, že motorové vozidlo T. išlo po ceste za motorovým vozidlom U., z ktorému mu počas jazdy do čelného skla vrazil kameň a poškodil čelné sklo. Ako poškodené bol označené vozidlo T. T. EČ D., ktorého vlastníkom bola spoločnosť AQUA VIA, s.r.o. ( žalobca). Vodičom vozidla, ktorým bola spôsobený škoda EČV: D. XXXHY bola pani Š. C., ktorá bola tiež označená ako jeho držiteľka
11.Rozsah poškodenia bol špecifikovaný aj v zápise o poškodení motorového vozidla k škodovej udalosti zo dňa 19.10.2015, kde v rámci popisu poškodených dielov bolo uvedené, že došlo k prasknutiu čelného skla.
12.Žalobca do spisu založil aj faktúru č. XXXXXX vystavenú spoločnosťou Autosklo Slovakia s.r.o, dňa 21.10.2015, splatnú najneskôr 28.10.2015, znejúcu na sumu 389,83 Eur bez DPH, ktorou táto spoločnosť vyúčtovala žalobcovi cenu za výmenu čelného skla na motorovom vozidle T. T. EČV: D. XXXHK.
13.V oznámení stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 6.11.2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že v zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, nemôže poistený, prihliadnuc na všetky okolnosti, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Preto nie je možné považovať nárok poškodeného za preukázaný. Z tohto dôvodu žalovaný nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.
14.Svedkyňa Š. C. na súdnom pojednávaní opísala priebeh nehody dňa 6.10.2015 tak, že schádzala svojim motorovým vozidlom z diaľnice v smere na D., okolo tretej hodine popoludní, v rámci zníženej rýchlosti. Všimla si, ako jej dáva signály biele auto, tak zastala. Šofér tohto auta jej oznámil, že spod jej auta vyletel kameň a spôsobil mu škodu. Preto spísali zápisnicu o nehode, škodu svedkyňa uznala, nakoľko na ceste v rozhodnej dobe nikto nebol a to ani v protismere. Jednalo sa o štvorprúdovú cestu. V rozhodnej dobe sa neďaleko stavalo nákupné centrum, dávali tam aj nejaký štrkový základ, tak možno sa na ceste vyskytovalo viac kamienkov. Svedkyňa potvrdila, že na poškodenom motorovom vozidle bola na pravej strane spolujazdca poškodené sklo, čo zjavne spôsobil kamienok.
15.Žalobca do spisu založil aj písomné stanovisko pána V. G. s nasledovným obsahom. A. G. potvrdil, že dňa 6.10.2015 na firemnom vozidle T. T. EČV: D. XXX C. v čase o 14.50 hodiny schádzal z diaľničného výjazdu a pripájal sa na N. Y.. Zrazu počas cesty počul silnú ranu a zbadal na čelnom skle na spolujazdcovej strane zreteľné poškodenie čelného skla. Pred ním išlo iba červenie vozidlo U. O., iné vozidlo a to ani v prostismere v okolí nevidel. Škodu spôsobilo vozidlo idúce pred ním. Snažil sa ho predbehnúť, s tým, že vodičke naznačoval, aby zastavila. Vodička zastavila a po ozrejmení situácie súhlasila, aby si mohol odpísať jej údaje a mohol vypísať záznam o dopravnej nehode. Vodička vravela, že nič nepočula, avšak súhlasila, že sa to mohlo stať tak, že spod kolesa jej vyfrkol kameň, čo nemohla počuť. Cesta, na ktorej došlo k nehode nebola ideálne čistá, pretože po pravej strane N. Y. sa dlhodobo stavali veľké priemyselné budovy.
16.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len "zákon") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h cit. zákona, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
17.Hoci v konaní nebola predložená poistná zmluva uzavretá medzi pani Š. C. a žalovaným, medzi stranami nebolo sporné, že medzi týmito subjektmi k jej uzavretiu došlo a že jej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie vozidla EČV: D. pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Na základe tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť, v prípade vzniku škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla na inom motorovom vozidle, túto poškodenému nahradiť.
18.V konaní bolo preukázané, že dňa 6.10.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej na N. Y. S. D. išli na vozovke v jednom smere za sebou dve motorové vozidlá. Ako prvé išlo motorové vozidlo U. ( ktorého držiteľkou bola pani Š. C.) a za ním viedol motorové vozidlo T. pán V. G. ( ktorého držiteľom bol žalobca). Spod kolesa motorového vozidla U. sa vymrštil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla T. a týmto nárazom spôsobil škodu na čelnom skle v podobe jeho prasknutia. Napriek námietkam žalovaného o neunesení dôkazného bremena ohľadne opisu priebehu dopravnej nehody, súd uvádza, že všetky dôkazy navrhnuté a vykonané v priebehu súdneho konania, vo svojom obsahu a vzájomnej nádväznosti, umožnili prijať záver o priebehu dopravnej nehody tak, ako to uvádzal v žalobe žalobca. V prvom rade opis dopravnej nehody bol identicky opísaný jej účastníkmi, teda tak svedkyňou Š. C., ako aj V. G.. Ako jediní svedkovia nehody zhodne jej priebeh uvádzali už zázname o dopravnej nehode ako aj v oznámeniach o poistnej udalosti. Pani Š. C. bez akýchkoľvek pochybností uznala v obsahu týchto listín vznik svojej objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu na motorovom vozidle žalobcu. Súd uvádza, že hoci nepochybne účastníci nehody nemohli ( vzhľadom na krátky časový interval) zaregistrovať priebeh nehody detailne, mali možnosť si vyhodnotiť jednotlivé skutkové okolnosti a z nich vyvodiť prijaté závery o jej priebehu. V prvom rade, ako obaja zhodne uvádzali, na ceste sa, okrem ich vozidiel, iné nenachádzalo a to ani v protismere ( z čoho možno vyvodiť, že na mieste nehody sa nenachádzal iný činiteľ, ktorý by mohol spôsobiť tak silné vymrštenie kameňa- alebo iného predmetu- že by toto mohlo spôsobiť vznik nárazu do čelného skla motorového vozidla žalobcu). Neďaleko miesta nehody bola vykonávaná stavebná činnosť, čo nepriamo osvedčuje možnosť prítomnosti štrku na ceste. Za rozhodujúcu okolnosť súd považuje postavenie oboch motorových vozidiel v čase nehody, kedy poškodené motorové vozidlo išlo za vozidlom U., obe motorové vozidlá boli v pohybe, čo nepochybne umožňovalo vymršťovanie predmetov na ceste prostredníctvom otáčavého pobytu kolies. A. G. vo svojom vyjadrení uviedol, že zaregistroval prudký náraz, po ktorom si ihneď všimol samotné poškodenie, ktoré rovnako opísala aj svedkyňa C.. Na základe vyššie uvedeného, a vzhľadom na to, že žalovanému sa nepodarilo spochybniť pravdivosť opisu vzniku škody, súd ustálil, že ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu došlo tak, že spod kolies idúceho motorového vozidla U. bol vymrštený bližšie neurčiteľný predmet, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla T. a toto poškodil tak, že sklo prasklo. Ak teda účastníci nehody zhodne a bez akýchkoľvek pochybností deklarujú priebeh škodového deja, argumentácia žalovaného, ktorý spochybňuje jej priebeh len s poukazom na všeobecné ( a žiadnymi skutočnosťami nepodložené) tvrdenia, je nanajvýš účelová až špekulatívna.
19.V konaní nebolo sporné, že prevádzkovateľom motorového vozidla U. bola pani Š. C. ani to, že poškodené motorové vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu. Rovnako nebola namietaná skutočnosť, že poškodené sklo si nechal žalobca vymeniť, pričom za výmenu uhradil sumu 389,83 Eur. Toto osvedčuje jednak predložená faktúra na úhradu ceny za poskytnutú službu a jednak túto skutočnosť žiadnym spôsobom žalovaný nespochybňoval.
20.Nebolo sporné ( rovnako to bolo osvedčené predložením oznámení o poistnej udalosti) že tak pani C. ( oznámenie doručené dňa 19.10.2016) ako aj žalobca ( oznámenie doručené dňa 23.10.2015) oznámili žalovanému vznik poistnej udalosti. Na strane žalovaného vznikla v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona povinnosť škodovú udalosť prešetriť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa plne stotožňuje ( právne i argumentačne) so záverom stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2014 zo dňa 3.6.2014. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke ,pričom zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Je podľa názoru súdu argumentačne správny a logicky odôvodnený záver, že samotný valivý pohyb kolies motorového vozidla a jeho rýchlosť sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky a jej reálnym prejavom. Prevádzka vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje, pričom poukazuje aj na potrebu stabilizácie a zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a to najmä v prípadoch s rovnakým skutkovým a právnym základom. Cieľom tohto trendu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty sporových strán, ako aj predchádzanie vzniku zbytočných sporov, na tom istom skutkovom základe. Súd v zmysle vyššie uvedeného vychádzal teda z právneho záveru, že aj v tomto konaní, škoda, ktorá vznikla, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky v zmysle § 427 OZ, pričom bola spôsobená okolnosťou majúcou svoj pôvod v prevádzke a prevádzkovateľovi- pani Š.V. C. nesvedčí žiadny liberačný dôvod ( nakoľko škoda nebola spôsobená inými okolnosťami, ako tými, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla). Nakoľko zodpovednosť za škodu v zmysle § 427 a nasl. OZ je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, na jej vznik sa nevyžaduje žiadne zavinenie. Pani Š. C. ako prevádzkovateľ motorového vozidla, spod ktorého kolies ktorého pri jeho prevádzke došlo k odmršteniu kameňa ( resp. iného predmetu) a následnému poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, zodpovedá v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobcu, nakoľko v konaní bol preukázaný vznik udalosti vyvolanej zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Nakoľko na motorové vozidlo U. bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, je to žalovaný, ako nositeľ pasívnej vecnej legitimácie v konaní, kto je povinný poškodenému nahradiť vzniknutú škodu.
21.Vychádzajúc zo záveru o osvedčení danosti i výšky uplatňovaného nároku, súd žalobe v časti zaplatenia istiny vyhovel v plnom rozsahu.
22.Žalobu však zamietol v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Dôvodom bola špeciálna právna úprava v zákone č. 381/2001 Z.z., ktorá konštituuje iný režim vzniku nároku na zaplatenie úroku z omeškania. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 zákona, ktoré v podstate upravuje vznik samotnej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a to buď uplynutím lehoty 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu plniť alebo uplynutím lehoty 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody ( ak z tohto rozhodnutia iná lehota nevyplýva) poisťovateľovi. Znamená to, že zákon vznik samotnej vymáhateľnej pohľadávky posúva až k okamihu uplynutia zákonnej lehoty, ktorej začiatok definuje dvomi skutkovými možnosťami. Podľa názoru súdu logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť o záveru, že v prípade ak je výsledkom šetrenia zistenie vzniku a zároveň rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť, je okamihom začatia plynutia lehoty skončenie prešetrovania. V prípade, že poisťovateľ nedospeje k záveru o existencii vzniku svojej povinnosti plniť ( a teda otázka plnenia sa stane predmetom súdneho konania) lehota začína plynúť až okamihom doručenia právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré určuje výšku náhrady škody. Nakoľko teda samotný zákon vznik vymáhateľnej pohľadávky( na zaplatenie náhrady škody) viaže na tieto dva skutkové okamihy a uplynutie lehoty od nich sa odvíjajúcej, poisťovateľ sa do omeškania skorej, ako jej uplynutím dostať nemôže. Okrem toho zákon vznáša ďalšiu požiadavku, od ktorej nesplnenia sa odvíja vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania a to v ustanovení § 11 ods. 8. Poisťovateľ je totiž povinný zaplatiť úrok z omeškania poškodenému jedine v prípade, že si nesplní povinnosť podľa odseku 6 zákona. V tomto prípade žalovaný si svoju povinnosť v zmysle tohto ustanovenia splnil, keď v lehote 3 mesiacoch poskytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Tvrdenie žalobcu, že na skutkovú situáciu v tomto konaní možno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 v tom zmysle, že poisťovateľ ukončil prešetrovanie zistenia rozsahu povinnosti plniť s tým, že ustálil, že samotný rozsah činí 0,-Eur a teda do 15 dní od jeho ukončenia sa dostal do omeškania so zaplatením istiny, priznanej až súdom, je nesprávne. V kontexte celej právnej úpravy úrokov z omeškania je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi situáciou, kedy poisťovateľ ustáli vznik svojej povinnosti plniť aj jej rozsah a kedy, na druhej strane, na základe výsledkov svojho šetrenia dospeje k záveru, že povinný plniť nie je. Od týchto dvoch záverov potom zákon odvodzuje vznik samotnej povinnosti plniť, v prvom prípade v lehote 15 dní od skončenia prešetrovania v druhom prípade v lehote 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia súdu poisťovateľovi. Výklad žalobcu sa tak potom javí ako nelogický a nesystematický.
23.Nakoľko teda žalovaný svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona splnil a dostane sa do omeškania so zaplatením žalovanej istiny až v lehote 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu, súd nemohol priznať uplatnený úrok z omeškania uplatnený v žalobe.
24.Na margo tvrdenia žalobcu, že špeciálna právna úprava vzniku omeškania v zákone o PZP je v rozpore s dobrými mravmi, súd len dodáva, že len odvíjanie vzniku omeškania od iných skutkových okolností, ako stanovuje všeobecná úprava v Občianskom zákonníku, samo o sebe, neznamená rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho všeobecný súd je viazaný zákonom, tento musí rešpektovať a aplikovať, pokiaľ je tento právny predpis platný a účinný v čase rozhodovania. Jeho prípadný nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky môže konštatovať iba Ústavný súd Slovenskej republiky.
25.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech v rámci uplatnenia žalovanej istiny ( a neúspešný bol iba v časti príslušenstva), vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. Súd má za to, že pomer úspechu v tomto prípade je nutné odvodzovať od pomeru úspechu v časti žalovanej istiny, ktorá tvorí primárny predmet konania a od ktorej danosti sa odvíjajú prípadné nároky na zaplatenie príslušenstva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.