Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/2/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: Ing. Y. Š., W.. X.X.XXXX, F. L. XXX/XXX, XXX XX Y., zastúpená JUDr. Danielom Malíkom so sídlom Rázusova 4213/3, 036 01 Martin, IČO: 42 219 094, proti žalovanej: Sálem s. r. o. , IČO: 49 838 741 so sídlom Borcová 6, 038 44 Borcová, zastúpená Mgr. Vierou Rišianovou, advokátkou so sídlom Borcová 13, 038 44 Borcová o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 dané žalovanou žalobkyni je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá.

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 6.3.2015 domáhala voči žalovanej určenia, že okamžité skončenie jej pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 je neplatné a pracovný pomer medzi ňou a žalovanou trvá. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovanou dňa 31.1.2014 vznikol dňa 1.2.2014, t.j. dňom nástupu do práce medzi ňou a žalovanou pracovný pomer. Tento bol zavretý na dobu neurčitú s dojednaným druhom prác e- interný koordinátor logistiky s miestom výkonu práce Vrútky, centrálny sklad. V mesiaci december 2014 žalovaná ako zamestnávateľ nariadila žalobkyni čerpanie dovolenky. Táto čerpala dovolenku od 8.12.2014 do 31.12.2014 a v ďalších dňoch 2.1.2015 a 5.1.2015 bola opätovne žalobkyňou čerpaná dovolenka so súhlasom žalovanej. Dňa 8.1.2015 žalovaná e-mailom na adresu žalobkyne jej zaslala list s tým, že jej oznamuje, že dňa 8.1.2015 bol medzi nimi skončený pracovný pomer, nakoľko dňa 8.1.2015 bola žalovanej vrátená zásielka, ktorá bola adresovaná žalobkyni, a ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa žalovanej táto písomnosť bola úmyselne neprevzatá žalobkyňou, a preto jej bola vrátená. Žalobkyňa uvádzala, že bolo obdobie vianočných sviatkov, bola na dovolenke s rodinou v zahraničí, zdržiavala sa mimo trvalého bydliska, následne ochorela, bola práceneschopná. Prevzatie písomností uloženej v pobočke Slovenskej pošty sa jej v termíne z uvedených dôvodov nepodarilo prevziať. Disponuje však oznámením o uložení zásielky a zásielka bola uložená na pošte dňa 18.12.2014. Žalobkyňa nevedela dôvody, pre ktoré chce s ňou žalovaná skončiť pracovný pomer. Komunikácia so žalovanou po 8.1.2015 bola komplikovaná, nemala záujem danú situáciu riešiť. Žalobkyňa nie si je vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň sa snažila vyriešiť uvedené mediáciou, následne dohodou, avšak žalovaná tieto formy skončenia pracovného pomeru odmietla. Dňa 2.3.2015 žalobkyňa navštívila žalovanú s tým, že táto jej oznámila, že opätovne jej doručí okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 4.3.2015 si žalobkyňa prevzala doporučenú zásielku, ktorej obsahom bol list zo dňa 12.12.2014, ktorého prílohou bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. O tom, či daný obsah doporučenej zásielky, ktorú si dňa 4.3.2015 žalobkyňa prevzala, korešpondoval s obsahom takzvaného okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je úplne zrejmé, nie je vylúčená ani manipuláciu so zásielkou uloženou na pošte dňa 18.12.2014. Žalobkyňa dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje za pravdivé, nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, ako aj iných pracovnoprávnych povinnosti. Dôvody uvedené v okamžitom skončení sú nejasné, ľahko zameniteľné, ničím zo strany žalovanej nepodložené, ide o akési subjektívne, neodôvodnené pohľady žalovanej majúce tendenciu diskriminačne pôsobiť na žalobkyňu. Zároveň sa v rámci tejto žaloby vyjadrovala k jednotlivým dôvodom uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Mala teda zato, že tieto dôvody sú nejasné, nepresné, nešpecifikované a nepreukazujúce jej konanie ako zamestnankyni, ktorým by konkrétne porušovala pracovnú disciplínu a už vôbec nie závažným spôsobom. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazov - listinami, ktoré doložila: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 ( č. l. 2, 3 spisu), oznámenie o uložení zásielky ( č. l. 14), oznámenie o vybavení podnetu ( č. l. 15), Pracovnú zmluvu zo dňa 31.1.2014 ( č. l. 19), mailovú komunikáciu ( č.l.22 až 33 spisu). Žalobkyňa v podaniach doručených súdu dňa 29.7.2015 ( č. l. 53), dňa 25.11.2015 ( č. l. 65) doplnila návrhy na dokazovanie listinami: výstrižok z denníka Plus jeden deň ( č. l. 54), Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2014 ( č. l. 66) , mailová komunikácia z augusta 2014 ( č. l. 73 ).

2. Predmetná žaloba bola zaslaná žalovanej, táto sa k nej po jej prevzatí nevyjadrila. Žalovaná sa vyjadrila k veci až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.6.2016 ( č. l. 30 súdneho spisu), uviedla, že zo strana žalobkyne došlo k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni zaslané dňa 17.12.2015 a zásielka bola uložená na pošte dňa 18.12.2015. Žalobkyňa vedela, že žalovaná chce s ňou skončiť pracovný pomer, a preto v relevantnom čase odopierala prevzatie písomnosti úmyselne. Žalobkyňa mala reálne možnosť túto zásielku si prevziať. Komunikácia s ňou ohľadne skončenia trvania pracovného pomeru prebiehala už od septembra 2014. Konateľkou bola opakovane informovaná o tom, že zamestnávateľ chce s ňou ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že nebol spokojný s výkonom práce, ale najmä s jej jednaním. Žiaden spôsob však na ukončenie pracovného pomeru žalobkyňa neakceptovala. Zároveň žalovaná strana poukázala nato, že v auguste v roku 2014 došlo k zmene pracovnej pozície u žalobkyne, a hoci to nebolo v písomnej forme, nespôsobuje to neplatnosť, ale fakticky došlo k zmene pozície žalobkyne a žalobkyňa už od augusta 2014 novú pozíciu vykonávala. V rámci tejto pracovnej pozície bolo náplňou práce žalobkyne chodiť po prevádzkach, kontrolovať ich, administratívne zabezpečenie prevádzok, kontrolovať poriadok, zúčastňovať sa na pohovoroch a to všetko v rámci pokynov nadriadenej. Žalovaná tvrdila, že priamou nadriadenou žalobkyne bola pani T. v pozícii výkonnej riaditeľky, tá mala určovať ako bude pracovať, na ktoré prevádzky pôjde, čo tam bude robiť. Tak isto žalobkyňa kooperovala s personálnym oddelením, ktoré jej dávalo pokyny, čo sa týka personálnych pohovorov. Žalovaná trvala na tom, že žalobkyňa v zmenenej pracovnej pozícii neplnila pokyny priamej nadriadenej, nerešpektovala priamu nadriadenú, opakovane namietala akýkoľvek jej pokyn, akúkoľvek úlohu pripomienkovala, hodnotila spôsob, akým jej nadriadená konala. Opakovane upozorňovala na správanie jej priamej nadriadenej aj konateľku spoločnosti a vytvárala veľmi zlé pracovné prostredie v rámci firmy. Zároveň sa žalovaná vyjadrovala k dôvodom, ktoré boli uvedené pri okamžitom skončení pracovného pomeru. K skutočnostiam, ktoré žalovaná uvádzala, na ich preukázanie v rámci prostriedkov procesnej obrany navrhla výsluch svedka Magdalény Peťkovej, ako ja výsluch žalovanej, zastúpenej konateľkou, predložila listinné dôkazy

- mailovú komunikáciu ( č. l. 142-160 spisu), originál nedoručenej zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru ( č. l . 161), nepodpísaný Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2014 ( č. l. 153 až 157 spisu).

3. Súd v spore vykonal len jedno pojednávanie dňa 24.6.2016 za prítomnosti žalovanej strany. Ďalších pojednávaní sa žalovaná nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovanej, ktorú navrhla v konaní vypočuť. Posledné pojednávanie vo veci súd vykonal dňa 14.12.2016 za účasti zástupcu žalobkyne, v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť mailom ( č. l. 194), v ktorom uviedla že súhlasí, aby súd prejednal vec v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej právneho zástupcu. V ospravedlnení žalovaná uviedla k nároku žalobkyne, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a považuje nárok žalobkyne za nedôvodný a za nepreukázaný. Z jej podania bolo zrejmé, že si neuplatňuje ďalšie prostriedky procesnej obrany vrátane výsluchu žalovanej, na ktorom netrvala. Na tomto pojednávaní súd vo veci rozhodol.

4. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podsttané a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ust. tohto zákona o predbežnom prejedaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 470 ods. 4 konania začaté do 30.júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.júna 2016 dokončí súd, na ktorom konanie začalo.

S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a ustanovením § 470 ods. 1 bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

5. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce ( účinného v čase vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávate aj zamestnanec urobiť písomne, musia byť v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

6. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako aj určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Išlo teda o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c), d). Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe nebolo potrebné preukazovať, nakoľko vyplýval zo Zákonníka práce, ktorý umožňuje žalobkyni ako zamestnancovi domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá ( § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce).

7. Žalobkyňa uvádzala, že uzavrela so žalovanou dňa 31.1.2014 Pracovnú zmluvu, kde bol dohodnutý ako deň nástupu do práce 1.2.2014, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a pracovná pozícia bola interný koordinátor logistiky s tým, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté Vrútky - centrálny sklad. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa do konania doložila túto pracovnú zmluvu ( č. l. 19). Žalovaná uzavretie pracovnej zmluvy nespochybnila. Preto súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne, že medzi ňou a žalovanou vznikol pracovný pomer dňom nástupu do práce žalobkyne, t.j. dňom 1.2.2014 s pracovnou pozíciou a miestom výkonu práce dohodnutými v pracovnej zmluve. Zároveň žalobkyňa súdu predložila Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2014 ( č. l. 66), ktorý jej mal byť predložený na podpísanie v auguste 2014, ona ho však nepodpísala, nakoľko obsahoval niektoré pre ňu neprijateľné podmienky ( nová skúšobná doba, čím by sa dostala do pozície nového zamestnanca). Žalobkyňa vo výpovedi však nespochybnila ( č. l. 133), že od augusta reálne vykonávala aj bez uzavretia tohto dodatku novú pracovnú pozíciu - prevádzkový manažér pre prevádzky žalovanej v regióne Slovenská republika s miestom výkonu práce - prevádzky v regióne Slovenská republika. Aj žalovaná tvrdila, že hoci nedošlo k podpísaniu predmetného dodatku, žalobkyňa novú pracovnú pozíciu od augusta 2014 vykonávala, a aj napriek tomu, že to nebolo v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 54 Zákonníka práce, nespôsobuje to však neplatnosť zmeny druhu a výkonu práce. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa od augusta 2014 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonávala novú pracovnú pozíciu.

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisu formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené.

Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení uvádzala, že sa o okamžitom skončení pracovného pomeru dozvedela až na základe e-mailu z 8.1.2015 ( č. l. 13), počas jej práceneschopnosti, ktorá trvala od 7.1.2015 do 28.3.2015. Dovtedy nič nenasvedčovalo tomu, že s ňou žalovaná chce ukončiť pracovný pomer, riadne si plnila pracovné povinnosti. Z listiny - e-mailu zo dňa 8.1.2015 bolo preukázané, že žalovaná oznámila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 8.1.2015, nakoľko tento deň sa žalovanej vrátila zásielka, obsahom ktorej bolo okamžité skončenie trvalého pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, túto zásielku úmyselne žalobkyňa nemala prevziať. Žalobkyňa k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru tvrdila, že čerpala dovolenku v období od 8.12.do 31.12.2014 a od 2.1.2015 a 5.1.2015 so súhlasom žalovanej, že bolo obdobie vianočných sviatkov, bola na dovolenke, zdržiavala sa mimo trvalého bydliska, následne ochorela, a preto si zásielku žalovanej neprevzala. Zároveň však potvrdila, že disponuje oznámením o uložení zásielky, ktoré aj súdu predložila ( č. l. 14), a teda vedela, že zásielka bola uložená na pošte dňa 18.12.2014 a mala právo, ale aj povinnosť si ju prevziať. Žalovaná tvrdila, že žalobkyni bolo riadne doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, súdu doložila do konania originál obálky ( č. l. 161), z ktorej bolo preukázané, že zásielka sa vrátila žalovanej 8.1.2015 z dôvodu jej neprevzatia žalobkyňou. Obsahom obálky bolo okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej forme, jeho obsah bol totožný s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorý doložila žalobkyňa k podanej žalobe, a ktoré jej mala opätovne zaslať žalovaná v marci 2015 ( č. l. 2). Súd mal za to, že podmienka písomnosti a doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bola splnená. Žalovaná, čo sa týka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru si splnila povinnosť a doručila žalobkyni podľa § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru poštovým podnikom ako doporučenú zásielku na poslednú adresu žalobkyne do vlastných rúk. Žalobkyňa disponovala oznámením o uložení zásielky, túto si však nevyzdvihla. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. To znamená, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené 8.1.2015 žalobkyni, kedy sa vrátila žalovanej zásielka ako nedoručiteľná. Zákon neustanovuje povinnosť pre zamestnávateľa v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru vopred upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny, a je možné ho doručiť aj počas čerpania dovolenky zamestnancom. Žalobkyňa podala žalobu v lehote dvoch mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru, ktorý skončil dňom 8.1.2015 ( účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi), žaloba bola podaná na súd 6.3.2015.

9. V okamžitom skončení pracovného pomeru môže zamestnávateľ uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý však musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom ( citovaný § 70 Zákonníka práce ) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce), ak bol zriadený. Žalovaná na pracovisku nemala zriadenú žiadnu odborovú organizáciu, a zákon túto povinnosť neukladá a to ani vzhľadom na počet zamestnancov. Čiže v tomto prípade nie je potrebné vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru ( č. l. 2) je zrejmé, že dôvodom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne ( citovaný § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ).

Žalovaná ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že :

- žalobkyňa nerešpektovala pokyny priamej nadriadenej pani Peťkovej v rámci plnenia pracovných úloh,

- dňa 1.12.2014 mala svojvoľne, napriek výslovnému nesúhlasu pani Peťkovej ísť na služobnú cestu do Nitry a Bratislavy, bez povolenia zamestnávateľa sa mala zdržiavať na prevádzkach zamestnávateľa nachádzajúcich sa v Tescu Nitra, MAX Nitra.

- dlhodobo, absolútne neprijateľným spôsobom mala žalobkyňa komunikovať s priamou nadriadenou, okrem iného tiež v e-mailovej komunikácii zo dňa 29.11.2014, 28.11.2014

- mala neustále dehonestovať a kritizovať rozhodnutia priamej nadriadenej, nevhodným spôsobom mala napádať a kritizovať riadiace a strategické obchodné procesy firmy,

- jej komunikácia vytvárala v rámci firmy nepriateľské prostredie, na plnenie pracovných úloh a na pracovné vzťahy so spolupracovníkmi a podriadenými zamestnancami pôsobila deštruktívne,

- žalobkyňa ďalej mala nerešpektovať jej pracovné zaradenie, bez súhlasu konateľa spoločnosti mala samostatne vystupovať vo vzťahu k tretím osobám vo veci predaja sortimentu zamestnávateľa, a to konkrétne dňa 4.12.2014 a dňa 5.12.2014 mala žalobkyňa osloviť podnikateľské subjekty s ponukou uzatvorenia obchodov na predaj sortimentu zamestnávateľa napriek tomu, že konateľka ju touto činnosťou nepoverila, vyslovene jej zakázala tieto subjekty v mene spoločnosti oslovovať,

- ďalším dôvodom bolo to, že dlhodobo neuspokojivo plnila pracovné úlohy v rámci jej kompetencie a bolo zistené v rámci kontroly pani Peťkovou nesplnenie pracovných úloh, napr. aj dňa 29.11.2014 na prevádzke Tesco Ružomberok a dňa 1.12.2014 na prevádzke Tesco Nitra.

10. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru ( § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi najmä ust. § 81, 82 Zákonníka práce. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce medzi základné povinnosti zamestnanca patrí povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu. Čo sa týka jednotlivých dôvodov, ktoré žalovaná vymedzila v okamžitom skončení pracovného pomeru, prevažná časť týchto dôvodov sa týkala porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala rešpektovať pokyny jej priamej nadriadenej, dlhodobo mala neprijateľným spôsobom komunikovať s priamou nadriadenou, dehonestovať a kritizovať rozhodnutia priamej nadriadenej, kritizovať riadiace a strategické obchodné plány žalovanej, komunikácia žalobkyne a vzťahy so zamestnancami mali byť deštruktívne, žalobkyňa nebola lojálna, dlhodobo si nemala plniť pracovné povinnosti, s tým, že boli v okamžitom skončení uvedené aj konkrétne dni, kedy a ako malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Dôvody, ktoré sa týkali nerešpektovania pokynov, kritiky priamej nadriadenej súd považoval za všeobecné, neodôvodnené. V spore neboli preukázané skutočnosti, ktoré uvádzala žalovaná, a to že Y. T. bola priamou nadriadenou žalobkyni v pozícii výkonného riaditeľa spoločnosti. Podľa žalovanej náplňou práce žalobkyne na pozícii prevádzkový manažér bolo chodiť po prevádzkach, kontrolovať ich, administratívne zabezpečenie prevádzok, kontrolovať poriadok, zúčastňovať sa na pohovoroch a to všetko v rámci pokynov nadriadenej, ktorá mala určovať ako bude pracovať, na ktoré prevádzky pôjde, čo tam bude robiť. Okrem priamej nadriadenej žalobkyňa mala pri výkone svoje práce kooperovať s personálnym oddelením, ktoré jej dávalo pokyny, čo sa týkalo personálnych pohovorov, plnila ja pokyny konateľky, ako aj právničky žalovanej. Žalovaná tvrdila, že nerešpektovanie pokynov pani Peťkovej malo byť od okamihu preradenia žalobkyne na novú pracovnú pozícii v polovici augusta. Žalovaná uviedla, že v dodatku k pracovnej zmluve nie je uvedené, že pani T. je priama nadriadená žalobkyni, ale malo to tak byť v rámci štruktúry firmy. V tomto smere poukázala aj na bod 1.2. písm. E tohto dodatku ( č. l. 155), kde malo byť i následné informovanie výkonného riaditeľa. Zároveň žalovaná uviedla, že k organizačnej štruktúre existuje smernica, ktorá upravuje pracovné posty a v priebehu práce o tom spor nebol. Žalovaná na preukázanie tvrdení, že pani T. F.ola priama nadriadená žalobkyne ako výkonná riaditeľka navrhla vypočuť v konaní pani T.. Čo sa týka priamej nadriadenej pani T. súd vyzval žalovanú, aby súdu doručila listinné dôkazy preukazujúce, aká organizačná štruktúra bola v platnosti, resp. na doloženie smernice, na ktorú sa žalovaná odvolávala. Žalovaná do konania nedoložila k týmto skutočnostiam žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a to listinami, v rámci prostriedkov procesnej obrany. Žalobkyňa v rámci výpovede ( č. l. 133) uvádzala, že jej bolo povedané, že má pomáhať pani Peťkovej, keďže je na prácu sama, pani T. nebola jej priamou nadriadenou a ona nedostala nikdy od konateľky spoločnosti alebo od povereného riaditeľa žiadnu informáciu, ani napomenutie, nič podobné, aby túto prácu nevykonávala. Žalobkyňa uviedla, že sa vždy riadila pokynmi jej priamej nadriadenej, ktorá ju prijímala, čo bola pani S., čiže konateľka žalovanej. Považovala pani T. len za kolegyňu a nemyslí si, že by jej kolegyňa mala oznamovať, že má výpoveď, a že si nemá robiť svoje povinnosti. Žalobkyňa uviedla, že smernicu ani organizačnú štruktúru nikdy nevidela, nečítala, nebola s ňou oboznámená a ani ju nepodpisovala. Poukázala aj na e -mailovú komunikáciu so žalovanou, v ktorej ona navrhla, aby bola urobená organizačná štruktúra, pretože sa stávalo to, že nebolo zrejmé, kto, kedy, komu, čo má povedať a kto mal koho rešpektovať.

11. Súd v konaní vypočul ako svedka Y. T. ( č. l. 133), ktorá uviedla, že bola od roku 2014 zaradená na pozícii prevádzková manažérka s tým, že na jej miesto nastúpila potom žalobkyňa na logistiku. Ona mala prejsť na pozíciu manažérka a v septembri sa jej opätovne menila pozícia, a to pozícia obchodnej riaditeľky. Táto svedkyňa uviedla, že mala pod sebou dve osoby, a to žalobkyňu ako prevádzkovú manažérku a pani Tabakovú jej asistentku. Svedkyňa uviedla, že žalobkyni bola predmetná zmena oznámená, t.j. to, že pani Peťková je obchodnou riaditeľkou a ako výpomoc by jej mala pomáhať pani žalobkyňa, ktorá bude kontrolovať prevádzky, zabezpečovať, aby na prevádzkach boli potrebné veci na fungovanie prevádzky, kontrola prevádzok, zabezpečovanie dokumentov. Po kladení otázok zo strany zástupcu žalobkyne ( č.l. 139) svedkyňa zmätočne uvádzala, že v januári 2014 mala pracovať na oddelení logistiky ako pracovník len logistiky. V ten istý mesiac jej mala byť zmenená pozícia na obchodný manažér s tým, že na jej miesto mala nastúpiť žalobkyňa na logistiku. V júli bola stále obchodný manažér a takisto na tejto pozícii mala byť aj žalobkyňa s tým, že boli tri manažérky. Od septembra 2014 mala byť obchodná riaditeľka a žalobkyňa sa stala prevádzkovou manažérkou. Zároveň potvrdila, že pri všetkých týchto zmenách, čo sa týkalo výkonu jej pracovnej pozície, jej mal byť predložený písomný dokument. Zároveň potvrdila, že v súčasnej dobe už nie je v pozícii obchodného riaditeľa. V tejto pozícii bola od septembra 2014 do januára 2015, ale teraz je v pozícii riaditeľa logistiky. Žiadne listiny ohľadom jej pracovných pozícii však žalovaná súdu, aj napriek výzve ( č. l.141), nepredložila v rámci prostriedkov procesnej obrany. Zároveň táto svedkyňa, čo sa týkalo dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, že dňa 1.1.2014 mala žalobkyňa napriek jej výslovnému nesúhlasu ísť na služobnú cestu do Nitry a Bratislavy bez povolenia zamestnávateľa a zdržiavať sa bez povoleniach na prevádzkach zamestnávateľa v Tesco Nitra a MAX Nitra, uviedla, že mala informáciu od konateľky, že žalobkyňa už nemá pracovať vo firme od 1.12.2014 a čo sa týkalo výpovede, tak toto bolo vecou konateľky a svedkyňa sa skontaktovala s konateľkou s tým, že mala ísť na pohovory ona. Z tohto malo vyplynúť, že ona nemala ísť do Nitry. K tejto skutočnosti bol predložený aj e-mail zo dňa 30.11.2014, z ktorého vyplynulo ( č. l. 142), že pani T. oznamovala žalobkyni, že by už nemala vo firme pracovať od 1.12.2014 s tým, že tieto informácie jej uviedla konateľka žalovanej, a oznámila jej, že má kontaktovať vedenie pani S. a do Nitry na pohovory by mala ísť pani T..

12. K služobnej ceste do Nitry žalobkyňa uviedla ( č.l. 134), že predmetnú e-mailovú informáciu čítala až ráno, keď už bola na ceste do Nitry s tým, že počas celého dňa, keď sa realizovali pohovory v Nitre mala informácie z personálneho, kde mala presný kontakt na ľudí, s ktorými pohovory robila. Následne pani T. mala tiež cestu do Nitry spolu komunikovali, spolu riešili nitrianske prevádzky. Dokonca uviedla, že mala aj komunikáciu s pani Peťkovou v daný deň. Čiže, ak by mala byť údajne bez práce, nezamestnaná, tak nevidí dôvod, prečo by potom riešila pracovné veci. Zároveň žalobkyňa v tejto veci uviedla, že organizácia práce bola neprofesionálna, čo sa týkalo žalovanej ako zamestnávateľa, nakoľko informácie chodili od konateľky, od pani Peťkovej, od pani C.. Bol rozpor v tom, ako sa predmetná firma, teda zamestnávateľ viedli a riadili, všetko bolo chaotické. Ona bola prijatá a informovaná o tom, že jej priamou nadriadenou je pani Frolová. K týmto tvrdeniam, čo sa týkalo pracovnej cesty do Nitry s tým, že bola na ňu vyslaná a vykonávala ju oprávnene, žalobkyňa súdu predložila e-mailovú komunikáciu z 30.11.2014 ( č. l. 22), kde komunikovala s personálnym oddelením v súvislosti s pohovormi v Nitre. Zároveň na preukázanie týchto tvrdení, že neporušila pracovnú disciplínu žalobkyňa doložila do konania e-mailovú komunikáciu ( č .l. 24), ktorú adresovala konateľke, kde sa sťažovala na nekorektné jednanie pani Peťkovej, na čo jej konateľka firmy uviedla, že pani T. mala jednať výslovne na základe jej pokynov.

13. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Práve pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity ( závažné porušenie ) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, pri ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

14. Súd na základe dôkazov, ktoré vykonal, konštatuje, že v konaní nebolo zo strany žalovanej preukázané, že by pani T. F.ola priama nadriadená žalobkyne, a že bola oprávnená jej dávať pokyny v súvislosti s plnením pracovných úloh. Čo sa týka skutočností tvrdených zo strany žalovanej a pani Peťkovej, aj v týchto sú určité rozpory, nakoľko žalovaná uvádzala, že pani Peťková mala byť v pozícii výkonného riaditeľa. Svedkyňa pani Peťková uvádzala, že mala byť v pozícii obchodnej riaditeľky, neskôr v pozícii riaditeľky logistiky. Žalovaná nedisponovala žiadnou organizačnou štruktúrou preukazujúcou spôsob fungovania spoločnosti medzi zamestnancami, dodatok k pracovnej zmluve žalobkyňa nepodpísala, výpoveď svedkyne bola neúplná, nepodložená listinami o jej pracovnom zaradení, nebolo preukázané, že by pani T. riadila prácu žalobkyni, je zrejmé, že išlo medzi nimi len o spoluprácu pri výkone práce. Žalovaná v rámci prostriedkov procesnej obrany zastúpená konateľkou nemala záujem vypovedať v spore, uviesť skutkové tvrdenia ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná sa nezúčastnila na poslednom pojednávaní, súhlasila s prejednaním v jej neprítomnosti, predtým nariadených pojednávaní sa nezúčastňovala z dôvodu práceneschopnosti. Žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru poukázala konkrétne na neprijateľný spôsob komunikácie žalobkyne s pani Peťkovou v rámci e-mailov zo dňa 29.11.2014 ( č. l. 143), 28.11.2014 ( č. l. 144). Po oboznámení sa s týmito e-mailami súd má za to, že išlo o bežnú komunikáciu medzi zamestnancami vo vzťahu k plneniu pracovných povinností, a aj táto komunikácia nasvedčuje tomu, že žalovaná ako zamestnávateľ mala nedostatky ohľadom organizácie práce ( kto, čo má robiť). Preto nie je možné hovoriť vôbec o nejakom porušení pracovnej disciplíny. Z ďalšej e- mailovej komunikácie ( č. l. 22, 28 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa pri výkone práce kooperovala aj s personálnym oddelením, ktoré jej pripravilo podklady ohľadom služobnej cesty v Nitre dňa 1.12.2014, a žalobkyňa súdu preukázala , že nešlo o svojvoľné vykonávanie služobnej cesty, bola vyslaná na služobnú cestu, plnila tam pracovné úlohy, komunikovala s personálnym oddelením. Až z e-mailu ( č. l. 142 spisu), ktorý adresovala pani T. žalobkyni vyplynulo, že táto jej akurát uviedla, že má ísť ona na tú služobnú cestu, nakoľko sa dozvedela od konateľky, že by tam už žalobkyňa pracovať nemala, o čom nemala žalobkyňa žiadne písomné informácie zo strany konateľky žalovanej. V spore žalovaná súdu riadnym spôsobom nepreukázala, že žalobkyňa nebola na služobnú cestu vyslaná, že ju vykonala svojvoľne, mail z 3.12.2014 predložený žalovanou v spore ( č. l. 149 spisu) bol zaslaný konateľkou až po vykonaní služobnej cesty. Rovnako súd nemal preukázané tvrdenia žalovanej, že komunikácia so žalobkyňou ohľadne skončenia trvania pracovného pomeru prebiehala už od septembra 2014, a že žalobkyňa mala byť konateľkou opakovane informovaná o tom, že zamestnávateľ chce s ňou ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že nebol spokojný s výkonom práce, ale najmä s jej jednaním. Do konania žalovaná doložila e-mail až zo dňa 23.11.2014 ( č. l. 160) , ktorým žalovaná oznámila žalobkyni, že chce s ňou ukončiť pracovný pomer dohodou, v e-mail zo dňa 3.12.2014 ( č. l. 149) žalovaná oznámila žalobkyni, že sa rozhodla ukončiť s ňou spoluprácu, nakoľko pani Peťková nebola s jej prácou spokojná. Konanie žalovanej v tomto smere bolo zmätočné, nepreukázané, a súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov malo dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, žalovaná tieto skutočnosti súdu neobjasnila.

15. Čo sa týkalo ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, spočívajúceho v tom, že žalobkyňa bez súhlasu konateľa spoločnosti mala vystupovať vo vzťahu k tretím osobám vo veci predaja sortimentu zamestnávateľa dňa 4.12.2014 a dňa 5.12.2014 mala žalobkyňa osloviť podnikateľské subjekty, napriek tomu, že nebola touto činnosťou poverená, dokonca jej to bolo vyslovene konateľkou spoločnosti zakázané, žalobkyňa uviedla, že čo sa týka samostatnosti konania voči tretím osobám, tak ide o absurdný dôvod, nakoľko pracovné zaradenie žalobkyne si vyžadovalo každodennú komunikáciu s možnými zákazníkmi, riešenie logistiky a vytváranie nových trhov. Žalovaná na preukázanie tohto dôvodu predložila súdu e- mailovú komunikáciu ( č. l. 148, 150), z ktorej je zrejmé len to, že si konateľka spoločnosti vyžiadala, aby žalobkyňa spätne čerpala dovolenku 4.12.2014 a 5.12.2014, táto komunikácia neobsahuje žiaden zákaz pre žalobkyňu vystupovať vo vzťahu k tretím osobám pri výkone práce žalobkyne v dňoch 4. a 5. 12. 2014, v e- maile zo dňa 5.12.2014 žalovaná uvádza, že nič žalobkyni nezakázala robiť. Tento dôvod súd taktiež považoval za nepreukázaný.

16. Posledný dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to že žalobkyňa neuspokojivo plní svoje úlohy bolo potrebné žalovanou preukázať. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nedostala žiadne písomné napomenutie, týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny, neplnenia si pracovných úloh. Žalovaná tieto skutočnosti opätovne súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Čo sa týkalo kontroly, ktorá mala byť vykonaná pani Peťkovou, kde malo byť opakovane zistené nesplnenie pracovných úloh dňa 29.11.2014 na prevádzke Tesco Ružomberok a dňa 1.12.2014 na prevádzke Tesco Nitra, k týmto skutočnostiam žalovaná doložila e-mailovú komunikáciu ( č. l. 143, 147), z ktorej je zrejmé, že boli zistené pani Peťkovou nedostatky na prevádzkach v Nitre a Ružomberku, ale nebolo preukázané, že ide o zavinené konanie žalobkyne. Pokiaľ si žalobkyňa podľa tvrdení žalovanej nemala plniť pracovné úlohy, mala mať nedostatky pri vykonávaní práce u žalovanej, bolo potrebné riadnym spôsobom vykonať kontrolu plnenia pracovných úloh, mať o tom relevantný písomný dôkaz.

17. Na základe vyššie uvedeného súd vo výroku rozsudku rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 doručené žalobkyni 8.1.2015 je neplatné. Žalobkyňa písomne oznámila žalovanej po ukončení práceneschopnosti ( č. l. 11 spisu), že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala podľa pracovnej zmluvy, nakoľko považuje okamžité skončenie jej pracovného pomeru za neplatné. Žalovaná tento listinný dôkaz - obsah tohto oznámenia nespochybnila, oznámenie jej bolo doručené, čo taktiež nespochybnila. Žalobkyňa v priebehu konania trvala na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Preto súd rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, a preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.