Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-10-2016.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zastúpený URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanému I. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., štátny občan SR, o zaplatenie 330,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 309,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 309,14 € od 11.7.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.1.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 4.1.2016, ktorou sa domáhal žalobca, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovaného na úhradu sumy 330,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.7.2014 do zaplatenia, a tiež na úhradu náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a na základe týchto zmlúv vypožičal žalovanému dva kusy SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, ktorým boli priradené príslušné účastnícke telefónne čísla. Žalobca sa touto žalobou domáhal aj nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Dublin vo výške 34,67 € a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo výške 194,- € (ďalej len „škoda“), ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou týchto zariadení a ich akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal predmetné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 141,47 € vyfakturovaných v období od februára do apríla 2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Nakoľko po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 39,50 € odpísaná, žalobca si ju v tomto konaní neuplatnil. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal, aby mu súd priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 101,97 € aj nárok na zaplatenie sumy 228,67 € z titulu náhrady škody.
2. Na návrh vydal súd dňa 24.2.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/10/2016-42, ktorý však musel v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/10/2016-57 zo dňa 6.9.2016 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe a v Registri obyvateľov SR má žalovaný ako trvalý pobyt evidovanú len Obec Zvolen, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Súd zistil, že v informačnom systéme ÚPSVaR Zvolen sa žalovaný nenachádza, tiež nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, keď posledná registrácia bola v roku 2006, hliadka OO PZ Zvolen zistila, že žalovaný na adrese uvedenej v žalobe nebýva a nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 29.9.2016 považuje za doručenú žalovanému.
4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 14.12.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa právny zástupca žalobcu s tým, že pôvodný právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nový právny zástupca žalobcu nebol na pojednávanie predvolávaný, keďže plná moc bola doručená súdu až na tomto pojednávaní. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 106 ods. 3 C.s.p., keď mu súd doručoval predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom tieto písomnosti sa považujú doručené dňom 8.12.2016. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v priebehu konania žalobca a to: Zmluvu o pripojení zo dňa 23.11.2007 z č.l.7, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č.zmluvy A3373335 zo dňa 18.3.2013 z č.l.8-13 vrátane prílohy č.1 z č.l.14-16, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.2.2014 z č.l.17-19, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č.zmluvy A7532367 zo dňa 8.2.2014 z č.l.20-24, pokus o pokonávku zo dňa 26.6.2014 z č.l.25, faktúru č.2228984033 z č.l.26, faktúru č.2229013581 z č.l.27, faktúru č.2232651589 z č.l.28, faktúru č.2232679671 z č.l.29, faktúru č.2232606010 z č.l.30, faktúru č.2236457677 z č.l.31, Všeobecné podmienky poskytovania verejných a elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. z č.l.32-37, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a nad rámec toho uviedol, že konanie žalovaného považujú za ziskuchtivé, keďže neuhradil už prvú faktúru, pričom on nimi tvrdené skutočnosti nerozporoval a doteraz sa k tejto záležitosti nevyjadril. Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 23.11.2007 č.A3373335 v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 18.3.2013, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky žalobcu a Cenník (ďalej len „Zmluva o pripojení“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0915 657 560, za účelom umožnenia pripojenia sa žalovaného do siete právneho predchodcu žalobcu a používania služieb v užívateľskom programe WOW. Zároveň sa žalobca zaviazal podľa zmluvy odpredať žalovanému mobilný telefón Orange Dublin so zľavou jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 56,- €, pričom žalovaný zobral na vedomie, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik tento mobilný telefón zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu mobilného telefónu nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku je 120,- € a zároveň, že mobilný telefón je mu odpredávaný za predmetnú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu viazanosti. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, aktivačný poplatok vo výške 8,- €, mesačné predplatné vo výške 12,- € a tiež sa zaviazal počas doby viazanosti, ktorá bola dojednaná na 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa tejto zmluvy a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby poskytovanému žalobcom využívať v súlade s jeho záväzkami, neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, tiež že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty resp. sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov neplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tejto zmluve alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, tiež že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi a súčasne bude včas a riadne uhrádzať mu iné platby, ktoré je povinný platiť mu. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.2.2014 č.A7532367 v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 8.2.2014, uzavretej podľa § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky žalobcu a Cenník služieb (ďalej len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0917 640 252 za účelom umožnenia pripojenia sa žalovaného do siete žalobcu a používania služieb v účastníckom programe Mobilný internet Štart so zdieľaním dát. Zároveň sa žalobca zaviazal podľa tejto zmluvy odpredať žalovanému mobilné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- €. Žalovaný zobral na vedomie, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena tohto zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú ho podnik zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o jeho kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku je 195,- €, pričom žalovaný vyhlásil, že si je vedomý toho, že mu toto zariadenie je predávané za kúpnu cenu uvedenú vyššie len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať službu poskytovanému prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovenia tohto dodatku po dobu viazanosti. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného zariadenia v dojednanej výške, ako aj aktivačný poplatok v sume 8,- €. Tiež sa zaviazal počas doby viazanosti, ktorá bola dojednaná na dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku s DPH stanovená prinajmenšom na sumu 12,- €. Taktiež sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy ako účastník služieb poskytovaný mu žalobcom prostredníctvom SIM karty s tým, že po celú túto dobu bez prerušenia bude tieto služby využívať v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadal o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností z jeho strany, ku ktorým sa zaviazal v tejto zmluve alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb a tiež že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je mu povinný platiť. Z pokusu o pokonávku zo dňa 26.6.2014 súd okrem iného zistil, že tento mal adresovať žalobca žalovanému a v ňom ho upozorniť, že evidujú voči nemu splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, konkrétne neuhradenie faktúr za zúčtovacie obdobie február až apríl 2014 v celkovej výške 141,47 €. Zároveň ho upozornili, že na základe zmlúv, ktoré medzi sebou uzavreli a z dôvodu porušenia zmluvných povinností v nich dojednaných je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 258,- € a náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- €. Celkovo tak žiadali zaplatiť pohľadávku v sume 409,47 €, najneskôr do 10.7.2014. Faktúrou č.2228984033 zo dňa 17.2.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 3.3.2014, faktúrou č.2229013581 zo dňa 17.2.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 3.3.2014, faktúrou č.2232651589 zo dňa 17.3.2014, ktorá
sa stala splatnou dňa 31.3.2014, faktúrou č.2232679671 zo dňa 17.3.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 31.3.2014, faktúrou č.2232606010 zo dňa 17.3.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 31.3.2014 a faktúrou č.2236457677 zo dňa 21.4.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 5.5.2014 žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za mesačné poplatky, ako aj iné poplatky a služby v celkovej výške 141,47 €, pričom faktúrou č.2232606010 bola fakturovaná iba upomienka - neevidovanie úhrad faktúr po dátume splatnosti vo výške 5,- € a vo faktúre č.2236457677 bolo fakturované odpojenie zo strany operátora z dôvodu neplatenia vo výške 19,50 € a čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia vo výške 15,- € a okrem toho už len služby cez SMS s osobitnou tarifikáciou vo výške 1,60 €.
6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd posúdil záväzkový vzťah strán sporu zo zmluvy o pripojení resp. zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na úhradu sumy 330,64 €, pričom časť tejto žalovanej sumy vo výške 101,97 € mala predstavovať neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko si už sám žalobca touto žalobou z predmetných faktúr, ktoré predložil do súdneho spisu neuplatnil vyfakturovanú cenu za upomienku vo výške 5,- € a tiež cenu za služby, ktoré mali byť poskytnuté a to odpojenie z dôvodu neplatenia resp. čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia vo výške 19,50 € a 15,- €, teda spolu čiastku 39,50 €, súd považoval nárok žalobcu na úhradu sumy vo výške 101,97 € z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktorá bola riadne vyúčtovaná predmetnými faktúrami, za nesporný, na základe čoho súd prisúdil žalobcovi voči žalovanému túto sumu. Zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 228,67 € bola žalobcom uplatnená z titulu náhrady škody, na základe čoho bol súd povinný skúmať, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti t.j.: 1./ protiprávny úkon, 2./ spôsobenie škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4./ zavinenie. Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať platby za žalobcom poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne faktúrami za zúčtovacie
obdobie do 14.2.2014, ako i faktúrami za zúčtovacie obdobie do 14.3.2014, resp. faktúrou za zúčtovacie obdobie do 14.4.2014. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že v majetkovej sfére žalobcu škoda vznikla vo výške rozdielu akciovej a bežnej predajnej ceny za predmetné telekomunikačné zariadenia, za ktoré by len mohol odpredať žalobca, či už žalovanému alebo inému zákazníkovi, v prípade, že by žalovaný neuzavrel dodatok k zmluve o pripojení resp. zmluve o poskytovaní verejných služieb a nezaviazal by sa zotrvať v zmluvnom vzťahu a uhrádzať mesačné paušálne poplatky žalobcovi minimálne po dobu 24 mesiacov. Ďalším predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd má zato, že aj táto skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná s tým, že vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl súd v tom, že pokiaľ by žalovaný včas a riadne uhrádzal platby za žalobcom poskytnuté elektronické komunikačné služby, žalobca by nebol nútený ukončiť zmluvné vzťahy založené predmetnými zmluvami a tieto by trvali po dobu aspoň 24 mesiacov, počas ktorej by si v podstate žalobca zhojil rozdiel medzi bežnou a akciovou cenou telekomunikačných zariadení tým, že by žalovaný uhrádzal platby za poskytnuté elektronické komunikačné služby, resp. aspoň dohodnutý režijný paušál. Žalovaný však neuhradil viacero faktúr z obidvoch zmlúv, s tým, že tieto neboli uhradené vôbec, a teda žalobca nemal inú možnosť ako vypojiť žalovaného z prevádzky a ukončiť predmetné zmluvy. Skutočnosť, že došlo k vypojeniu súd predpokladá s poukazom nato, že následne nedošlo už k ďalšej fakturácii služieb zo strany žalobcu voči žalovanému, hoci túto skutočnosť, vypojenie žalovaného z prevádzky, samotný žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumcia zavinenia) vo forme nevedomej nedbanlivosti, pri ktorej škodca nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu hoci to podľa okolností a vzhľadom ku svojim osobným pomerom mohol a mal predvídať. Žalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že škodu nezavinil a teda že v jeho prípade nejde ani o nevedomú nedbanlivosť, čiže nebolo preukázané vyvinenie sa žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd považoval za preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Čo sa týka konkrétnej výšky škody žalobca vychádzal zo sumy 64,- € resp. 194,- €, čo predstavuje hodnoty dotácií žalobcu do kúpy týchto zariadení, teda rozdiel medzi ich predajnou cenou a akciovou cenou, za ktoré ich žalobca poskytol žalovanému, s tým, že následne ponížil pri mobilnom telefóne túto na čiastku 34,67 €, čo predstavuje pomernú časť s poukazom na to, že cca 11 mesiacov z 24 mesiacov doby viazanosti žalovaný mesačné paušálne poplatky uhradil. Podľa názoru súdu je však potrebné za rozhodný moment považovať to, dokedy boli žalovanému fakturované paušálne mesačné poplatky, čo v súdenej veci bolo do 14.4.2014 u obidvoch zmlúv a teda do skončenia doby viazanosti pri prvej zmluve chýbalo 11 mesiacov a pri druhej 22 mesiacov. Totiž počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov mal žalovaný vlastne splatiť poskytnutú zľavu na predmetné zariadenia v rámci mesačného paušálneho poplatku resp. ďalších poplatkov za poskytnuté služby, teda žalobca by si v podstate zhojil rozdiel medzi ich bežnou a akciovou cenou t.j. dohodnutá doba viazanosti v trvaní 24 mesiacov mala v podstate účel rozloženia a splácania poskytnutých zliav na tieto zariadenia do 24 mesačných splátok, ktoré sú zahrnuté v paušálnych poplatkoch, prípadne iných poplatkoch za poskytnuté služby. Preto súd znížil uplatňovanú čiastku náhrady škody pomerne k počtu mesiacov, ktoré zostávali do skončenia doby viazanosti s tým, že do týchto mesiacov nezapočítal mesiace, za ktoré síce zatiaľ žalovaný neuhradil vyfakturované mesačné paušálne poplatky, avšak tieto boli fakturované a na ich úhradu bol následne žalovaný aj zaviazaný týmto rozsudkom. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzal z toho, že žalovaný neuhradil poplatky za 11 mesiacov resp. 22 mesiacov z 24 mesiacov, pričom na základe predmetných zmlúv odpredal žalovanému žalobca telekomunikačné zariadenia so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 56,- €, pričom trhová (nezľavnená cena) tohto mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení bola 120,- €, resp. pri druhej zmluve za cenu 1,- € pri trhovej cene 195,- €. Žalobcom poskytnutá zľava teda predstavuje sumu 64,- € resp. 194,- €, súd preto priznal žalobcovi čiastku 29,33 € resp. 177,84 €, ktoré predstavujú príslušný zlomok 11/24-tín resp. 22/24-tín poskytnutej zľavy, ktorý bol vypočítaný v závislosti od počtu mesiacov, ktoré žalovanému zostávali do konca doby viazanosti, a za ktoré žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby. Tieto sumy podľa názoru súdu predstavujú výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody súd žalobu zamietol. Žalovaný v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom toto omeškania stále trvá. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy priznanej z titulu úhrad za poskytnuté služby, tam súd považoval nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dodatočne poskytnutej lehote na plnenie v pokuse o pokonávku za jednoznačne preukázaný. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy, ktorú
súd priznal z titulu náhrady škody, súd má tiež zato, že najneskôr od tohto dňa je žalovaný v omeškaní s uhradením aj tejto čiastky, nakoľko v tom čase už zrejme došlo k odpojeniu žalovaného z prevádzky a následnému vzniku škody u žalobcu. Keďže je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd prisúdil žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 11.6.2014 do 9.9.2014 vo výške 0,15 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma 330,64 €, žalovaný bol zaviazaný na sumu 309,14 €, teda úspech žalobcu bol 94 % a úspech žalovaného 6 %, čiže rozdiel predstavuje 88 % v prospech žalobcu s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.