Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-13-2020.pdf
PDF · 144.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobcov 1. R. 2. M. proti žalovaným 2. B. toho času Z. 3. F. 4. Y. 5. B. 6. W. 7. W., o zrušenie rozsudkov a náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali 02. 03. 2020 na tunajšom súde podanie označené ako „Žiadosť o revíziu súdu“, ktoré obsahovalo len stručnú textáciu, že žiadajú o revíziu súdu a aj pojednávania 3C/35/2017 - 72 a 7C/571/85 - 48 v celom rozsahu.
2. Nakoľko podania podľa názoru súdu nespĺňalo náležitosti podania v súlade s § 132 CSP, súd uznesením zo 14. 04. 2021, č. k. 5C/3/2020 - 4 vyzval žalobcov na odstránenie vád podania, na doplnenie podania a poučil o následkoch nedoplnenia podania.
3. Podaním označeným ako „Doplnenie údajov k rozhodnutiu č. k. 5C/13/2020 - 4“ doručeným súdu 28. 04. 2020 žalobcovia doplnili svoj návrh z 24. 03. 2020 tak, že uviedli súdu špecifikáciu údajov strany žalobcov a stranu žalovaného označili ako žalovaný - F. L., rod. L., bytom Z. XXX/XX, XXXXX G. a jej potomkovia. Zároveň odrážkovite uviedli, že ide o žalobu voči rozsudku 7C/751/1985 a 3C/35/2017 - 72, žiadajú zrušenie uvedených rozsudkov, žiadajú o vrátenie pozemku o výmere 200 m2, premiestnenie plota na stranu žalovanej a žiadajú finančné odškodnenie vo výške 100 000 eur. Uviedli, že žalovaná pani L. s nebohým manželom V. L. kúpili pozemok v roku 1973 a poposúvali hranice pozemku tak, že zasiahli do parcely č. 129. S rozhodnutiami rozsudkov nie sú žalobcovia stotožnení, pretože jedno z týchto rozhodnutí bolo žalobcom doručené až rok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, konkrétne ide o Uznesenie o schválení zmieru zo dňa 24. 05. 2018, č. k. 3C/35/20017 - 72. Zároveň žalobcovia uviedli, že dôkazné materiály sú v spise Okresného súdu Kežmarok. Žalobcovia žiadajú aby sa v súdnom spore pokračovalo so zákonnými dedičmi a žiadajú vykonanie nápravy. Žiadali o priznanie náhrady škody v sume 100.000 eur, pričom aj na informatívnom výsluchu, ktorý bol nariadený na odstránenie vád podania, žiadali okrem iného aj o finančné odškodnenie vo výške 100 000 eur.
4. Súd 1. inštancie mal za to, že nakoľko podanie žalobcov ani po viacerých výzvach žalobcov neobsahovala zákonné náležitosti, súd uznesením z 19. 11. 2020, č. k. 5C/13/2020 - 24 podanie žalobcov doručené tunajšiemu súdu 24. 03. 2020, označené ako „Žiadosť o revíziu súdu“ odmietol. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti predmetnému uzneseniu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedli, že odvolanie smeruje proti rozsudku sp. zn. 7C/571/85 zo dňa 19. 11. 1987. Kúpou pozemku od brata parcela č. 3927 bol rozostavaný dom o šírke parcely 23 m. Po začatí stavby L. sa zámerne vtlačili do ich parcely č. 3927 a tým im odcudzili cez 200 m2. nedovolili im odcudzenú časť oplotiť. Následne sa viedlo konanie na súde, ktoré skončilo v neprospech žalobcov. Proti rozsudku sa odvolali, pričom odvolací súd v Košiciach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu sa odvolať nedalo. V roku 2017 sa na tunajšom súde viedlo konanie pod sp. zn. 3C/35/2017, kde žalovaní žiadali o určenie vlastníckeho práva, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku o výmere 27 m2. Súd určil, že žalovaní sú vlastníkmi tohto pozemku, vlastníctvo tak prešlo na stranu rodiny L. a žalobcovia prišli o 27 m2. Preto žiadali vrátiť časť pozemku, ktorá im bola rodinou L. odcudzená (200 m2) a náhradu škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným užívaním rodiny L..
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením z 19. 05. 2021, č. k. 22Co/2/2021 - 37 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie ma ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 16 odvolací súd uviedol, že v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad nejde. V zmysle doplnenia žaloby a najmä informatívneho výsluchu je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú od žalovaných, t. j. určenia, že sú vlastníkmi parcely nachádzajúcej sa v katastrálnom území G.. 3929/2 a 3929/3 o výmere 200 m2, v tejto súvislosti upravenia hraníc medzi týmito parcelami a priznania finančného odškodnenia vo výške 100.000 eur. Uvedený žalobný petit navrhujú na základe rozhodujúcich skutočností spočívajúcich v konaní žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela, ktorí mali výstavbou svojho rodinného domu na parcele č. 3629/3 zasiahnuť do ich parcely č. 129. Ako uviedli v odvolaní, finančné odškodnenie vo výške 100.000 eur žiadajú ako náhradu škody, ktorá im bola spôsobená neoprávneným užívaním ich pozemku žalovanými.
V bode 17, 18, 19 uznesenia uviedol, že súdu prvej inštancie z uvedeného malo byť približne jasné, čoho sa žalobcovia domáhajú a aj na akom skutkovom základe. Prvoinštančný súd v danom prípade postupoval prepäto formalisticky nereflektujúc na to, že ide o účastníkov konania, ktorý nie sú zastúpení advokátom. Bolo by príliš formalistické a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu, ak by súd odmietol podanie a nezačal vo veci konať napriek tomu, že na základe podaného návrhu vie o čom má konať a rozhodovať, i keď návrh neobsahuje rozsiahle opísanie rozhodujúcich skutočností. Takýmto postupom by bol strane zamedzený prístup k spravodlivosti a bolo by im odňaté ich ústavné právo na súdnu ochranu. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne, keď žalobcov poučil iba strohým odcitovaním § 160 CSP a poukazom na zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi, bez bližšieho vysvetlenia, a to i vzhľadom na právnu náročnosť veci a neúplnosť ich podaní z 02. 03. 2020 a 28. 04. 2020, ako vyplýva z informatívneho výsluchu žalobcov. Žalobcom nijakým spôsobom nevysvetlil, čo Centrum vlastne je a ako by im mohlo pomôcť s úplným popísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dôkazov na ich podporu, ako konkrétne majú o pomoc požiadať, na ktorú konkrétnu kanceláriu Centra sa majú obrátiť, ako sa môžu s Centrom skontaktovať, kde ho nájdu, že táto právna pomoc pre nich bude bezplatná a iné. Laici, ktorým žalobcovia bez pochyby sú, v podstate zo strohého odcitovania zákonného ustanovenia nepochopia, čo tým súd sleduje.
7. Súd po vrátení veci z odvolacieho súdu vykonal dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu a nariadil pojednávanie, kde žalobcov dôsledne poučil o možnosti dať sa v konaní zastúpiť Centrom právnej pomoci a požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sú laici a nemajú dostatok financií. Poučil ich skutočnosti, že v Kežmarku je len konzultačné pracovisko, ktoré finguje v obmedzené dni a kde je sa potrebné objednať telefonicky. Ak sa im nepodarí telefonicky sa skontaktovať, je potrebné kontaktovať priamo Centrum právnej pomoci Prešov, pod ktoré spadá konzultačné pracovisko Kežmarok. Súd odovzdal žalobcov kontaktné údaje na Centrum právnej pomoci Prešov v listinnej podobe. Zároveň ich poučil o doplnení žaloby v nároku na finančnú náhradu, aby uviedli na základe akého titulu ju žiadajú, ako aj okolnosti prečo chcú 200 m2, keďže v konaní sp. zn. 3C/35/2017 bolo predmetom konania a určenie vlastníckeho práva k 27 m2. Ešte bolo žalobcom oznámené, že súd bude najprv rozhodovať o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne bude vytýčený termín pojednávania.
8. V priebehu konania zomrela žalovaná v 1. rade, preto súd uznesením z 26. 10. 2021, č. k. 5C/13/2021 - 50, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dedičstve po por. F. L., sp. zn. 10D/233/2021. Dedičské konanie skončilo uznesením z 01. 03. 2022.
9. Po splnení procesných podmienok súd nariadil termín pojednávania, ktorého sa zúčastnili žalobcovia a žalovaní v 3., 4., 5., a 6. rade. Žalovaní v 2. a 7. rade svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súčasne žalovaný v 7. rade splnomocnil na zastupovanie v konaní žalovaného v 5. rade.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, výsluchom žalovaných v 3., 4., 5., a 6. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä neúplnou žalobou, doplnením údajov k žalobe, zápisnicou z informatívneho výsluchu žalobcov zo 16. 06. 2020, uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C/13/2020 - 24 z 19 11. 2020 o odmietnutí žaloby, odvolaním žalobcov, notárskou zápisnicou N 311/73, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vypracovaný geodetom F. O., uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/2/2021 - 37 z 19. 05. 2021, zápisnicou o pojednávaní z 25. 10. 2021, uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C/13/2020 - 50 z 26. 10. 2021 o prerušení konania, uznesením Okresného súdu Kežmarok prostredníctvom notára JUDr. V. Y.. k. 10D/233/2021 - 39 z 01. 03. 2022, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/35/2017 a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní na úvod uviedol, že po poučení súdom po poslednom pojednávaní kontaktovali Centrum právnej pomoci (CPP). Žalobkyňa v 1. rade bola priamo v kontakte s CPP v Kežmarku, ktorí ich žiadosť následne postúpili do Prešova, avšak vzhľadom na ich príjem im bola odmietnutá pomoc v zastupovaní prostredníctvom CPP. Zároveň uviedol, že ani predmet sporu nespadal do kompetencie CPP. Aj z tohto dôvodu boli odmietnutí. Advokáta si doposiaľ na plnú moc nezvolili, preto sa budú v tomto spore zastupovať sami.
Ďalej uviedol, že trvá na podanej žalobe. Žiada o vrátenie 200 m2. V zmysle doplnenia žaloby, najmä na informatívnom výsluchu uviedol, že sa domáha od žalovaných určenia, že so žalobkyňou v 1. rade sú vlastníkmi parcely nachádzajúcej sa v k. ú. G.. 3929/2 a 3929/3 o výmere 200 m2, upravenia hraníc medzi týmito parcelami a priznania finančného odškodnenia vo výške 100.000 eur. Je to ich priamy pozemok. Oni si ohradili viac. Vyhrali 772 m2 a pani L. si ohradila 800 m2. Jedného dňa sa môže stať, že oni podajú žalobu, že im patrí niečo vzadu. Pani L., ktorá bola matkou žalovaných si ohradila tých 200 m2 z ich pozemku. Oni sú poľnohospodári a nevojdú dnu. Bývajú vedľa seba. Na pozemok side spredu, od cesty. Oni to však šikmo ohradili. Rozlohu 200 m2 vypočítal on, a to z internetu. 8 metrov vzadu, vpredu 2 metre a po dĺžke 42,5 metra. To bola parcela č. 3928/1/2, a tá bola združená do 3927/1 3971/2. Na základe toho pravdepodobne, že to spravila Ing. Z., aby toto im pridelili. Ale oni sme kúpili, je to v kúpnopredajnej zmluve, 6 184 m2. Celú parcelu. A to z polovice, lebo moja matka vlastnila polovicu a pozemok v roku 2013 im prepísala v polovici. Avšak v kúpnej zmluve sa neuvádza, koľko m2 im predala. V rokoch 1971 - 1972 sa diali všelijaké veci. Oni si sami premeriavali pozemok. Tam, kde máme postavený my dom, tam bola roľa. Keď otec zomrel v roku 1969, matka dala polovicu bratovi, ktorý si tam začal stavať dom. Postavili pivnice, zabetónovali základ. Potom v roku 1971 podal žiadosť. Tie základy tam už v roku 1971 boli. Pôvodne to malo byť pre brata. Ale on sa potom oženil na Morave, tak to prevzali. Oni od brata odkúpili celú parcelu aj s pozemkom. A tam nie je určený pozemok na tejto parcele. Brat je žijúci a ženatý. Brat sa volá M.. On išiel v roku 1971. Odvtedy sú tu oni. Najprv kúpili, bratovu časť a potom im jeho matka svoju časť darovala ešte pred smrťou. Výstavbu rodinného domu dokončili v roku 1974. Oni to kúpili, neukradli to. Nebolo tam špecifikované, koľko metrov štvorcových. Do roku 2013 boli spolumajitelia, aj parcely, aj pozemku, s jeho mamou. To je 23 metrov šírka. Nikde sa nepíše, že žalovaní niečo vyvlastnili. Boli to sfalšované listiny. Na liste vlastníctva majú dve čísla. To bolo jedno číslo pripísané. Mal za to, že 200 m2 im ukradli. Ich rodičia to ukradli. Ich pozemok je 17946 a 17947. To sú sedmička a osmička, tie 129 a 128. Teraz narobili absolútny bordel. Ešte sú vzadu. Žalovaný v 7. rade tam už časť posunul, mali tam také posedenie, to už posunul. Ešte treba druhé posunúť a žiadal zbúrať plot. Rovnako žiadal, aby geodet prišiel premerať ich pozemok, ktorý žalovaní ohradili.
12. Žalobkyňa v 1. rade taktiež trvala na podanej žalobe a pridržala sa výpovede žalobcu v 2. rade. Ďalej uviedla, že v rokoch pracovala na katastri pani G.. Mali opačne dvere do vchodu do garáže, tak im to preškrtla. Odkúpili pivnicu celú, boli tam základy. V roku 1971 si požiadali o stavbu rodinného domu.
13. Žalovaní zhodne uviedli, že nemajú vedomosť, že by užívali viac. Tak ako bolo od začiatku ohradené, to sa užíva. Rovnako nevedeli uviesť, ktorú žalobcovia myslia parcelu, či vpredu, vzadu, zboku. Ani o ktoré metre štvorcové ide. Parcely zasahujú do cesty, ako ich susedovi, tak aj im Ich parcela ide do pol cesty. Časť parcely teda majú aj na pozemnej komunikácii. Asi v tej dobe to bolo tak, že ak nemôžete
užívať tú cestu, posunie sa to o ten kúsok dozadu. To bolo tiež štátne. Každý jeden sused má posunutý pozemok dozadu, okrem žalobcov, to je pravda. Ale od nich to tak majú všetci. Žalovaný v 7. rade s tým nemá problém ohradiť to tak, aby neužíval pozemok žalobcov a tá cesta ostane ako ich vlastníctvo na ceste. To sa vysporiada s obecným úradom. Takto bolo, že keď nemôžete užívať cestu, tak sa každý posunul dozadu, záhradu, plot. Keď mal žalobcov brat postavené základy, tak on pôvodne mal tých 8,5 metra, ktorú tu časť vyvlastnili, aby tie všetky parcely ďalšie boli rovnaké, lebo sú štyri domy rovnaké parcely a možnože z tej parcely, ktorá sa priradila im, zobrali bratovi žalobcu a už tam neostal priestor tých 8,5 metra, čo vraví. To môže tak byť. Vzadu si z ich pozemku neohradili. Tam je vlastníkom pán K.. Ale on s tým nemá problém, že majú niečo na jeho pozemku. S podanou žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť.
14. Žalovaný v 5. rade uviedol, že pred tým, než to žalobcovia kúpili, tam už stáli základy domu. Možno pôvodne bola tá šírka, ako vravia, ale keď sa to vyvlastnilo a tie domy z druhej strany idú všetky rovnako. Je N., my sme ako L., potom je L., všetci sú rovnakí, ako my. A tam potom začína ich... Možno pôvodne, brat žalobcu, kým to vyvlastnili, bolo tých zopár metrov naviac, ale potom sa vyvlastnila celá tá parcela, kde sa postavili ďalšie štyri domy a tam možno chýba tých 27 m2, ale tie boli už predmetom našej kúpy. Tých 200 m2, o ktorých tvrdí žalobca v 2. rade, tak toto nechápal o čo ide.
15. Podľa rozhodnutia Okresného národného výboru v Poprade, ktoré je súčasťou súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/35/2017, rozhodnutím ONV v PP zo 07. 09. 1972 na žiadosť Miestneho národného výboru v G. z 23. 08. 1972 a miestneho šetrenia v zmysle zák. č. 87/1958 Zb., § 18 vyvlastnil za náhradu v prospech čsl. štátu v správe miestneho národného výboru v G.asti parciel v k. ú. G. podľa geometrického plánu vyhotoveného strediskom geodézie a kartografie v Kežmarku pod č. XXX-XX-XX. od pozemnoknižných vlastníkov takto: 1) spoluvlastníkom F. B., rod. Z. spoluvlastnícky podiel 2/12, 1/12, N. V. (dedič po W. Z.) spoluvlastnícky podiel 3/12, F. B., rod. Z. spoluvlastnícky podiel 6/12, záp. XXX, mpč. 3931/2, vyvlastňuje sa 973 m2 za á 6Kčs náhrada spolu 5838 Kčs, vyvlastňuje sa 337 m2 za á 6 Kčs náhrada spolu 2022 Kčs, vyvlastňuje sa 205 m2 za á 6Kčs náhrada spolu 1230 Kčs. 2) spoluvlastníkom F. V., rod. V. spoluvlastnícky podiel 1/6, N. N., rod. V., spoluvlastnícky podiel 18/6, E. V. spoluvlastnícky podiel 1/6, V. V. spoluvlastnícky podiel 186, J. V. spoluvlastnícky podiel 1/6, W. N., vyd. F. spoluvlastnícky podiel 1/12, Y. N. spoluvlastnícky podiel 1/12, záp. XXXX, mpč. 3930/2, vyvlastňuje sa 461 m2 za á 6Kčs náhrada spolu 2766 Kčs, vyvlastňuje sa 534m2 za á 6 Kčs náhrada spolu 3204 Kčs, vyvlastňuje sa 131 m2 za á 6Kčs náhrada spolu 786 Kčs. 3) spoluvlastníkovi V. N. spoluvlastnícky podiel 1/2 bydlisko G. XXX, LV XXX mpč. 3227/2 vyvlastňuje sa 75 m2 za á 6 Kčs náhrada spolu 450 Kčs, a spoluvlastníkovi W. N., vyd. Y. spoluvlastnícky podiel 1/2, bydlisko G. XXX, LV XXXX, mpč. 39271 vyvlastňuje sa 52 m2 za á 6Kčs náhrada spolu 321 Kčs.
Spolu sa vyvlastnilo 2768 m2 za náhradu á 6 Kčs za m2, čo celkovo bolo 16.608 Kčs. Náhrada bola ustálená podľa vyhl. č. 47/1965 Zb. Náhradu je vyvlastňovateľ povinný poukázať vyvlastneným priamo do rúk do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V sporných prípadoch dať do úschovy ŠN v Poprade. Uvedené parcely sa vyvlastňujú bez tiarch a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia požiada MNV G. Stredisko geodézie a kartografie v Kežmarku o zavedenie parciel EN 3929/2, 3930/3, 3931/3, 3931/4, 3931/5 do stavu nehnuteľnosti vo svoj prospech. Ako dôvody vyvlastnenia bolo uvedené, že vyvlastnené parcely sú v súlade s územným rozhodnutím, sú určené na IBV a príjazdovú cestu, preto ONV - OV a ÚP v Poprade rozhodol, tak ako je uvedené v prvej časti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Vsl. KNV - OV a ÚV- Košice, cestou ONV - OV a ÚV v Poprade. Rozhodnutie bolo doručované všetkým pozemnoknižným vlastníkom.
16. Podľa notárskej zápisnice N 311/73, NZ 334/73 z 29. 03. 1973, odpredávateľ V. N., nar. XX. XX. XXXX je spoluvlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. 3927/1 o výmere 5611 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. G. a na ktorej si rozostaval rodinný dom, na základe stavebného povolenia č. UPA XXXX/XX vydaného ONV dňa 15. 10. 1971 v Poprade a parc. č. 3927/2 - neplodná plocha o výmere 573 m2, a to tak, že k parcelám č. 3927/1 a 3927/2 má spoluvlastnícky podiel podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Poprade D 384/69 v polovici a rozostavaný rodinný dom má vo vlastníctve v celosti. Odpredávateľ odpredal svoj spoluvlastnícky podiel k parcelám č. 3927/2 - neplodná plocha o výmere 573 m2, a to tak, že k parcelám č. 3927/1 a 3927/2 a v celosti rozostavaný rodinný dom svojmu bratovi M. N., nar. XX. XX. XXXX a jeho manželke R. N., rod. V., nar. XX.XX.XXXX do ich bezpodielového spoluvlastníctva za dohodnutú cenu 22.469 Kčs. Druhý spoluvlastník parc. č. 3927/1 a parc. č. 3927/2 v druhej polovici,
ktorou je W. Y., rod. N., ktorá bola prítomná, osvedčila že s predmetným prevodom vyslovuje súhlas a že na rozostavanom rodinnom dome nemala už spoluvlastnícky podiel a tento patril do výlučného vlastníctva V. N.. Predmetom prevodu bol rozostavaný rodinný dom, ktorý má hotové základy a deku spolu so spoluvlastníckym podielom k dom. pozemku a nepl. ploche. Notárska zápisnica bola štátnym notárstvom registrovaná 29. 03. 1972 pod č. RI 220/1973.
Súčasťou notárskej zápisnice bol aj výpis z pozemkovej knihy vložky č. XXXX, podľa ktorej V. N. a manželka W. N., rod. N. boli vlastníkmi v podiele každý v 1/2 parciel č. 1743 - roľa o výmere 22 árov a 05 m2, č. 3927/1 - roľa O. N. o výmere 30árov a 21m2, č. 3927/2 - roľa O. N. o výmere 2 áre a 65 m2, č. 3928/1 - roľa O. N. o výmere 25 árov a 90 m2, č. 3928/2 - roľa O. N. o výmere 3 áre a 08 m2, č. 5620/1 - lúka T. K. X. o výmere 10 árov a 83m2, č. 5620/2 lúka T. K. X. o výmere 11 árov a 54m2, č. 5716 - roľa W. o výmere 32 árov a 05 m2, č. 7088 - roľa G. D. o výmere 48 árov a 55 m2. Výpis je z 29.06.1967 a vlastníkmi boli ešte rodičia žalobcu v 2.rade a jeho brata V.. Parcely č. 3928/1 a č. 3928/2, ktoré boli pôvodne zapísané v PKV XXXX a zakreslené v mape určeného operátu, boli následne, kedy sa vyhotovoval geometrický plán, zlúčené pri Hospodársko technickej úprave pozemkov tzv. HTUP do parcely č. 3927/1 a č. 3927/2 a v čase vyvlastnenia už parcely č. 3928/1 a č. 3928/2 neexistovali, nakoľko vyvlastnené boli diely z parciel. č. 3927/1 a č. 3927/2 (čo vyplynulo z vyvlastňovacieho rozhodnutia).
17. Podľa Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 21. 05. 1973, bola medzi Miestnym národným výborom v G. zast. B. V., jeho predsedom a V. L., nar. XX. XX. XXXX. a jeho manželkou F. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom G. uzavretá dohoda, na základe ktorej Miestny národný výbor v G. zriaďuje právo osobného užívania pozemku pre V.. L. a jeho manželku F. L. pre účely výstavby rodinného domu, na parcele č. EV 3929/2 vo výmere 798 m2, kat. úz. G.. Predmetný pozemok má byť zastavaný do konca mája 1976. uvedený pozemok vlastnícky patriaci Československému štátu - správa Miestny národný výbor G., bol menovaným pridelený právomocným rozhodnutím Okresného národného výboru v Poprade číslo : FO - 3567 - 1656/73-máj zo dňa 04. 05. 1973. Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu 4788 Kčs, ktorý obnos je splatný pred podpísaním tejto zmluvy. Právo osobného užívania sa zriaďuje a právoplatne vznikne registráciou tejto dohody u Štátneho notárstva v Poprade, pričom poplatok za registrovanie zaplatia nadobúdatelia tohto práva. Dohoda bola registrovaná v Štátnom notárstve v Poprade dňa 25.05.1973 pod č. R II 178/1973. Prílohou k tejto dohode bol šek, preukazujúci zaplatenie sumy 4788 Kčs Miestnemu národnému výboru G. za zriadenie práva užívať pozemok EN 3929/2, platiteľom bol V. L., G. XXX.
18. Podľa výpisu z Evidencie nehnuteľnosti, z evidenčného listu č. XXX, pre obec G., okres B., LV č. XXX, v časti A sú ako vlastníci uvedení V. L., nar. XX.XX.XXXX a F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, pol. Zmien výkazu XX/XX, v časti B - katastrálne územie G., číslo parcely 3929/2, druh pozemku - stav. poz. o výmere 798 m2, ako užívatelia boli uvedení V. L., a F., rod. L. a jednalo sa o osobné užívanie. Predmetný výpis bol vyhotovený v Kežmarku na základe zákazky č. XXXX/73.
19. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 28. 04. 1987, č. k. 7C/571/85 - 48 bolo určené, že hranica medzi pozemkom navrhovateľa (v 1. rade V. L.) na parc. č. 130 k. ú. N., G., zapísaná na LV č. XXX a parcelou odporcov (M. N. a R. N.) č. 129 k. ú. N. - G., je tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XXX-XXXXX-XXX/XX a grafického náčrtu k znaleckému posudku Krajskej správy geodézie a kartografie v Košiciach z 30. 03. 1987 bodmi A, B, ktorý znalecký posudok je súčasťou tohto rozsudku a v prírode vyznačená tyčovým železom. Súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukázali navrhovateľom v 1. a 2. rade 1190 Kčs z titulu trov konania. Proti odporcovi v 3. rade súd návrh zamieta.
20. Proti predmetnému rozsudku odporcovia podali odvolanie, pričom Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, rozsudkom z 23. 10. 1987, č. k. 13Co/336/87 - 57, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 1987.
21. Podľa odpovede Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor z 29. 09. 2014, ktorá bola adresovaná žalobcovi v 2. rade, bolo žalobcovi v 2. rade oznámené, že po prešetrení zápisu parcely registra KN C 130 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 772 m2 zapísaná na LV č. XXX v prospech F. bolo zistené, že pôvodná parcela EN 3929/2 (teraz parcela po prečíslovaní po novom mapovaní KN C 130) stavebná plocha o výmere 798 m2 bola na základe geometrického plánu č. XXX - XXX - XX majetkovo právne usporiadaná v prospech obce G. a zapísaná na LV X v pol. VZ XX/XX. Novovzniknutá
parcela 3929/2 bola vytvorená z časti pôvodných parciel, a to parcely č. 3927/2 výmera 75m2, z parcely č. 3927/1 výmere 52 m2, z parcely č. 3929/1 výmera 29 m2, z parcely č. 3929/63 výmera 574 m2 a z parcely 13591/2 výmera 68 m2, čiže spolu tieto diely tvorili výmeru 798 m2. PO novom mapovaní má parcela KN C 130 zníženú výmeru o 26 m2. Pokiaľ ide o parcely, ktoré spomínal adresát, a to parcelu č. 3928/1 a parcelu č. 3928/2, ktoré boli pôvodne zapísané v PKV XXXX a zakreslené v mape určeného operátu, tak tento stav sa zmenil a v čase, kedy sa vyhotovoval geometrický plán, tak parcely č. 3928/1 a č. 3928/2 boli zlúčené pri Hospodársko technickej úprave pozemkov tzv. HTUP do parcely č. 3927/1 a č. 3927/2, ale aj napriek tomu boli vlastníctvom V. N. a W. (z LV XXX a PKV XXXX), ktorým boli diely z týchto parciel o výmere 75 m2 a 52 m2 vyvlastnené v prospech novovzniknutej parcely 3929/2 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XXXX/72-On zo 07. 09. 1972. V položke VZ XX/XX. bola parcela EN 3929/2 st. pozemok o výmere 798 m2 podľa dohody o zriadení osobného užívania RII XXX/73 zo dňa 25.05.1973 za odplatu pridelená manželom V. a F. L.. Na záver bol zvýrazneným písmom poučený a upozornený, že to čo bolo jeho rodičom vyvlastnené, mal si možnosť uplatniť na Obvodnom pozemkovom úrade v Kežmarku do 31.12.2004 podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.
22. Podľa listu Okresného úrade Kežmarok, katastrálny odbor z 18. 09. 2015 bolo pôvodne žalovanej v 1. rade F. L. oznámené, že vlastníctvo k parcele KN C 129/4 k. ú. G. je sporné, nakoľko M. N. a R. N., rod. V. boli vlastníkmi parcely KN C 129 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 846 m2, zapísanej na LV č. XXX. na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX, ktorý slúžil na zameranie stavby, skutkového stavu a oddelenie pozemkov parciel 129/1-4 boli tieto zapísané do LV č. XXX a pôvodná parcela č. 129 bola zrušená. Keďže boli vlastníkmi pôvodnej parcely KN C 129, tak ostali aj vlastníkmi oddelených parciel. Pretože parcela č. 129/4 zastavaná plocha o výmere 27m2 je predmetom sporu o vlastníctvo (hoci na základe súdu a grafického náčrtu k znaleckému posudku bola hranica, tak ako ju užívate, vyhlásená za platnú, ale tento rozsudok nebol zapísaný, pretože do katastra sa priebeh hranice nezapisuje, keďže sa zapisuje iba vlastníctvo k parcele), je potrebné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k parcele KN C 129/4.
23. Na základe listu OÚ KK, katastrálny odbor F. L. a spol. podali proti manželom M. N. a R. N. na tunajší súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou žiadali určiť, že žalobcovia v 1. - 7. rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. KNC č. 129/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 v obci a k. ú. G. zapísané na LV č. XXX a to v týchto podieloch, žalobca v 1. rade v podiele 8/14, v 2. rade 1/14, žalobca v 3. rade v podiele 1/14, žalobca v 4. rade 1/14, žalobca v 5. rade 1/14, žalobca v 6. rade v podiele 1/14, žalobca v 7. rade v podiele 1/14.
24. Predmetné konanie skončilo uznesením z 24. 05. 2018 č. k. 3C/35/2017 - 72, ktorým bol schválený zmier v znení tak, že: Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 7. rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcela KNC č. 129/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 v obci a k. ú. G. zapísané na LV č. XXX a to v týchto podieloch, žalobca v 1. rade v podiele 8/14, v 2. rade v podiele v pomere k celku 1/14, žalobca v 3. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 4. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 5. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 6. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 7. rade v podiele 1/14 v pomere k celku. Žalobcovia v 1. - 7. rade sa zaväzujú rešpektovať vlastnícke právo k parcele KNE 3928/1 v obci a k. ú. G. a do tohto nebudú zasahovať. Trovy konania si uhrádza každý z účastníkov samostatne. Súd vracia žalobkyni v 1. rade uhradený súdny poplatok krátený o 10 % prostredníctvom zriaďovateľa do 3 dní od vykonateľnosti a právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
Zároveň zo Zápisnice o pojednávaní z 24. 05. 2018 vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade, M. N. a R. N. sa pojednávania osobne zúčastnili, schválený zmier osobne podpísali. Zároveň v zmysle § 357 CSP proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier odvolanie nie je prípustné. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 07. 2018.
25. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX k. ú. G., obec G. nehnuteľnosti tam zapísané, a to parc. č. 129/4 o výmere 27 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. 130 o výmere 772 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. 15323 o výmere 616 m2 - trvalý trávny porast, sú v podielovom spoluvlastníctve B. L., F. B., rod. L., Y. K., rod. L., B. L., W. L. a W. L., každý v spoluvlastníckom podiele 1/6, a u každého spoluvlastníka boli titulmi nadobudnutia, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/144/2013 - Z XXXX/
XX -XXX/XX; Uznesenie sp. zn. 3C/35/2017 zo dňa 24.05.2018 - Z XXXX/XX - XXX/XX; Uznesenie o dedičstve sp. zn. 10D/233/2021-39, Dnot 242/2021 z 01. 03. 2022 - Z XXX/XXXX. Ako iný údaj bolo na predmetnom LV uvedené, zlúčenie podielov a zlúčenie LV č. XXXX, XXXX s LV č. XXX pri zápise Z XXX/XXXX - XXX/XXXX.
26. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX k. ú. G., obec G., nehnuteľnosti tam zapísané, a to parc. č.129/1 o výmere 603 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 129/2 o výmere 120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe súpisné číslo XXX evidovanej na pozemku parcelné číslo 129/2 je evidovaný na LV č. XXXX); parc. č. 129/3 o výmere 96 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, sú jednak v BSM M. N. a R. N., rod. V., v spoluvlastníckom podiele 1 titulom nadobudnutia bolo R XXX/ XX - XXX/XX, nehnuteľnosť v k.ú. G. uvedená v listine R R., zápis GP XX/XX - R XXX/XX - XXX/XX a jednak v podielovom spoluvlastníctve M. N. a R. N., každý v spoluvlastníckom podiele 1, pričom u M. N. boli titulmi nadobudnutia R XXX/XX - XXX/XX, Zápis GP XX/XX - R XXX/ - XXX/XX, LV XXXX - vz XX/ XX, . darovacia zmluva V XXXX/XX - X/XX. U R. N. boli titulmi nadobudnutia zápis GP XX/XX- R XXX/ XX - XXX/XX, darovacia zmluva V XXXX/XX - X/XX, R XXX/XX - XXX/XX.. Zároveň v časti C: ŤARCHY je na predmetnom liste vlastníctva zriadené zákonné vecné bremeno podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., zriadené vo verejnom záujme, spočívajúce v práve držby a užívania pozemku parc. CKN 129/3 pod stavbou (miestna komunikácia) v prospech obec G., Q. XXX XX G. a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - Z XXXX/XX z 26. 06. 2017.
27. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb., vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1958 Zb., vyvlastnením možno dosiahnuť, aby sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva.
Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb., prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 87/1958 Zb., náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo. Ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo pôdohospodársky pozemok, môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb., o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.
Podľa § 22 zákona č. 87/1958 Zb., ak to vyžaduje uskutočnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, môže stavebný úrad rozhodnúť, že na nehnuteľnosti môžu sa vykonávať pred jej vyvlastnením nevyhnutné prípravné práce, zároveň určí ich rozsah. O náhrade za predbežné užívanie nehnuteľnosti a o náhrade vzniknutej škody platia obdobne ustanovenia platné pre vyvlastnenie.
28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132, ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 136 ods.1, 2 OZ, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že žalobca odôvodňoval v žalobe naliehavý právny záujem skutočnosťou, že jeho vlastnícke právo k novovytvorenej parcele 129 k. ú. G., predtým k parc. č. 3929/2 a parc. č. o výmere 200 m2, im právni predchodcovia súčasných žalovaných neoprávnene zobrali tým, že si ohradili viac (vyhrali 772 m2 a ohradili si 800 m2). Zároveň svoje vlastnícke právo odvodzoval od kúpnej zmluvy od brata v roku 1973, vtedy sa s manželkou stali podielovými spoluvlastníkmi pozemku a výlučnými vlastníkmi rozostavaného domu. O žiadnom vyvlastnení nemal vedomosť, po celý čas tvrdil, že im nikto nič nevyvlastnil. Zvyšnú polovicu pozemku im pred smrťou darovala jeho matka. Zároveň žiadal aj finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 eur za to, že žalovaní neoprávnene ich pozemok užívali. Právne postavenie k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby sú sporné a bez rozhodnutia súdu neisté.
30. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že pôvodná parcela č. 129 bola zrušená a v súčasnej dobe sú vlastníkmi parciel č. 129/1, 129/2, 129/3 žalobcovia a parcely č. 129/4 žalovaní v 2. - 7. rade, pričom žalovaní v 2. - 7. rade sa stali vlastníkmi parcely č. 129/4 na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 3C/35/2017, ktorým bol schválený zmier a s ktorým žalobcovia súhlasili. Ďalej súd mal za preukázané, že parcely č. 3928/1 a č. 3928/2 boli 2 boli zlúčené pri Hospodársko technickej úprave pozemkov tzv. HTUP do parcely č. 3927/1 a č. 3927/2, a tieto boli vlastníctvom V. N. a W. (z LV XXX a PKV XXXX). Rovnako mal súd za preukázané, že na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 07. 09. 1972 č. XXXX/XX - On boli okrem parciel, vyvlastnené aj parcely vo vlastníctve V. N., a to konkrétne z parcely č. 3927/2 bola vyvlastnená výmera 75 m2 za náhradu á 6 Kčs v celkovej výške 450 Kčs, a vo vlastníctve W. N., vyd. Y. z parcely č. 3927/1 bola vyvlastnená výmera 52 m2 za náhradu á 6 Kčs v celkovej výške 312 Kčs. Teda celkovo bolo právnym predchodcom žalobcov, V. N. (brat žalobcu v 2. rade) a W. N., vyd. Y. (matka žalobcu v 2. rade) za náhradu vyvlastnené 127 m2. Rozhodnutie o vyvlastnení sa zasielalo všetkým známym pozemnoknižným vlastníkom, teda V. N. a W. N., ktorí boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Žalobcovia v tom čase vlastníkmi týchto nehnuteľnosti neboli, preto im rozhodnutie zasielané nebolo a teda o vyvlastnení nevedeli. Zároveň diely z týchto parciel o výmere 75 m2 a 52 m2 boli vyvlastnené v prospech novovzniknutej parcely 3929/2 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XXXX/XX-On zo dňa 07. 09. 1972. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo, a to spoluvlastnícky podiel k parcelám č. 3927/2 - neplodná plocha o výmere 573 m2, a to tak, že k parcelám č. 3927/1 a 3927/2 a v celosti rozostavaný rodinný dom svojmu bratovi M. N., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke R. do ich bezpodielového spoluvlastníctva za dohodnutú cenu 22.469 Kčs, a to na základe notárskej zápisnice N311/73, NZ 334/73 z 29. 03. 1973. Notárska zápisnica bola registrovaná 29. 03. 1973, pod č. RI XXX/XX. Teda z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, už z parcely č. 3927/2 bola vyvlastnená výmera 75 m2 a z parcely č. 3927/1 bola vyvlastnená výmera 52 m2, teda o celkovej výmere 127 m2 už nebola vo vlastníctve odpredávateľa V. N., rovnako nebola už ani vo vlastníctve W. N., vyd. Y., ktorá bola v tom čase druhým spoluvlastníkom parc. č. 3927/1 a parc. č. 3927/2 v druhej polovici, a ktorá v roku 2011 svoj spoluvlastnícky podiel
žalobcom darovala. Teda žalobcovia nemohli od brata kúpiť parcely, ktoré v tom čase už boli vyvlastnené a V. N. nebol ich vlastníkom. Zároveň z vyvlastňovacieho rozhodnutia mal súd za preukázané, že diely z týchto parciel o výmere 75 m2 a 52 m2 vyvlastnené v prospech novovzniknutej parcely 3929/2 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XXXX/XX-On zo dňa 07. 09. 1972. Zároveň právny predchodca žalobcov bol v tom čase vlastníkom parciel č. 3927/1 a 3927/2 k. ú. G. a nie parcely č. 3929/2, ktorá vznikla z viacerých vyvlastnených parciel vrátane parciel č. 3927/2, z ktorej bola vyvlastnená výmera 75 m2 a z parcely č. 3927/1 bola vyvlastnená výmera 52 m2. Teda právny predchodca žalobcov ani žalobcovia nikdy nebol vlastníkom parcely č. 3929/2, nakoľko táto vznikla vyvlastňovacím rozhodnutím zo dňa 07. 09. 1972. A následne na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 21. 05. 1973 bolo v prospech V. L. a F. L. (rodičov žalovaných v 2. - 7. rade) zriadené právo osobného užívania pozemku pre účely výstavby rodinného domu na prac. č. EN 3929/2 o výmere 798 m2. Teda po vyvlastnení bola daná do osobného užívania právnym predchodcov žalovaných v 2. - 7. rade. Rovnako tvrdenia žalobcov, že žalovaní dostali 772 m2 a nie 798 m2, ktoré si aj ohradili sa ukázali ako nepravdivé, nakoľko podľa dohody o zriadení osobného užívania RII XXX/73 zo dňa 25. 05. 1973 bola za odplatu pridelená manželom V. a F. L. parcela EN 3929/2 stavebný pozemok o výmere 798 m2. Predmetná dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 25.05.1973 pod pol. Č. R R. To že žalovaní ako právni nástupcovia sú vlastníkmi pozemku o výmere 27 m2 svedčí aj uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 3C/35/2017 zo dňa 24.05.2018, ktorým súd určil, že žalobcovia v 1. - 7. rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcela KNC č. 129/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 v obci a k. ú. G. zapísané na LV č. XXX a to v týchto podieloch, žalobca v 1. rade v podiele 8/14, v 2. rade v podiele v pomere k celku 1/14, žalobca v 3. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 4. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 5. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 6. rade v podiele 1/14 v pomere k celku, žalobca v 7. rade v podiele 1/14 v pomere k celku. Žalobcovia v 1. - 7. rade sa zaväzujú rešpektovať vlastnícke právo k parcele KNE 3928/1 v obci a k. ú. G. a do tohto nebudú zasahovať. Vlastne na základe tohto rozhodnutia sa žalovaní v 2.-7. rade stali vlastníkmi parcely č. 129/4 k. ú. G..
31. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že parcely č. 3927/2 bola vyvlastnená výmera 75 m2 a z parcely č. 3927/1 bola vyvlastnená výmera 52 m2, teda o celkovo z týchto parciel bola vyvlastnená výmera 127 m2, a to v prospech Československého štátu za účelom IBV a príjazdovej cesty. Teda tieto parcely nemohol V. N. v marci 1973 žalobcom predať, nakoľko už nebol ich vlastníkom. Zároveň diely z týchto parciel o výmere 75 m2 a 52 m2 vyvlastnené v prospech novovzniknutej parcely 3929/2 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XXXX/XX-On zo dňa 07. 09. 1972. V položke VZ XX/XX bola parcela EN 3929/2 st. pozemok o výmere 798 m2 podľa dohody o zriadení osobného užívania RII XXX/XX zo dňa 25. 05. 1973 za odplatu pridelená manželom V. a F. L.. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných v 2. - 7. rade dostali do užívania parcelu EN 3929/2 o výmere 798 m2, a nie 772 m2, ako tvrdia žalobcovia a súčasne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 3C/35/2017 žalovaní v 2. - 7. rade nadobudli do vlastníctva 27 m2, a v súčasnej dobe sú vlastníkmi parcely č. 129/4 a č. 130 k .ú. G. o výmere 798 m2, a teda neužívajú viac ako tvrdia žalobcovia. Žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi parcely 3929/2, keďže táto vznikla ako novovytvorená parcela zlúčením viacerých vyvlastnených parciel na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XXXX/XX-On zo dňa 07. 09. 1972. Právni predchodcovia žalovaných ani žalovaní v 2. - 7. rade teda majú ohradené presne toľko m2, koľko sú vlastníkmi. Vlastnícke právo žalovaných k 798 m2 bolo v konaní preukázaných, naopak súd nemal za preukázané, že žalovaní v 2. - 7. rade užívajú 200 m2, ktoré by boli vo vlastníctve žalobcov.
32. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz, tak súd tento nevykonal, nakoľko ho považoval za nedôvodný.
33. Keďže žalobcovia neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k parcelám, ktoré boli predmetom tejto žaloby, súd žalobu zamietol.
34. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcov na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z neoprávneného užívania ich pozemku žalovanými. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
35. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaní protiprávne užívali ich pozemok. Nakoľko súd žalobu zamietol, žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku o výmere 200 m2, žalovaní teda neužívali pozemok žalobcov, žalobcom nemohla vzniknúť žiadna škoda titulom neoprávneného užívania ich pozemku žalovanými a teda nevznikol im ani nárok na finančné zadosťučinenie.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. V danom prípade bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaným ako úspešnej strane tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaní si na pojednávaní náhradu konania neuplatnili, zo spisu im žiadne preukázateľne trovy nevyplývajú, preto súd žalovaným vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.