Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-51Csp/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, advokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, D., o zaplatenie 14.386,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.386,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9 943,23 € od 04.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2016, doručenou súdu dňa 04.07.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 386,- € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, pričom istina ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9 943,23 eur a príslušenstvo predstavovalo sumu 4 605,71 eur (zmluvný úrok 3 970,96 eur, zmluvný úrok z omeškania 362,34 eur, zákonný úrok z omeškania ku dňu postúpenia 162,94 eur a bankové poplatky 109,47 eur).

3. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 26.01.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.

4. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX postupca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 10 900,- eur (328 373,40 Sk), ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 189,21 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2019. Úrok bol dohodnutý vo výške 16,60 % p.a..

5. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti tak, ako sa zaviazal, t.j. neuhrádzal splátky v dohodnutej výške a v dohodnutých termínoch splátok a dostal sa do omeškania s plnením dlhu, právny predchodca žalobcu ho vyzval výzvou zo dňa 08.09.2014 k úhrade a upozornil ho na možnosť mimoriadneho

zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný napriek výzve neuhradil dlžné omeškané splátky úveru, právny predchodca žalobcu dňa 03.10.2016 na základe ustanovenia čl. 7.6.1 VOP zosplatnil celý dlh.

6. Žalovanému sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu žalovaného, avšak ani z dostupných registrov SR sa súdu nepodarilo zistiť iný pobyt žalovaného. Oznámenie o podanej žalobe v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. bolo zverejnené dňa 03.10.2016. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného (§ 180 C.s.p.), ktorý má vykázané doručenie predvolania na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p..

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluva o splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s., Výzva pred zosplatnením dlhu, Oznámenie o mimoriadnej splatnosti s doručenkou a zistil nasledujúci skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2009 úver v sume 10 900,- eur, ktorý mal byť splácaný v 120. mesačných splátkach vo výške 189,21 eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2019. Úrok bol dohodnutý vo výške 16,60 % p.a.. Žalovaný jednotlivé splátky úveru nesplácal riadne a včas.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, pričom celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala z istiny 9 943,23 eur a príslušenstva 4 605,71eur.

V dôsledku omeškania so splátkami právny predchodca žalobcu vyzval žalobcu výzvou zo dňa 08.09.2014 k úhrade dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru.

Žalovaný napriek výzve neuhradil dlžné omeškané splátky úveru, preto právny predchodca žalobcu dňa 03.10.2016 v súlade s ustanovením čl. 7.6.1 VOP zosplatnil celý dlh.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a predmetnej zmluvy o úvere) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Uzatvorením predmetných úverových zmlúv vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

10. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá platná Zmluva o splátkovom úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a poskytol žalovanému finančné prostriedky dohodnuté v úverovej zmluve vo výške 10 900,- eur, avšak naproti tomu žalovaný si nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy právo na vrátenie splátok úveru s príslušenstvom.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej sumy a toto omeškania pretrváva aj v súčasnosti, súd viazaný návrhom žalobcu, priznal žalobcovi úrok z omeškania uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške za celú žalobcom uplatnenú dobu omeškania.

13. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).