Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-68-2022.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Pavol Prospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 855,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 855,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 08.07.2019 do zaplatenia to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur splatných vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná 25.8.2022 s tým , že nezaplatením jednej splátky riadne a včas stane sa zročným celý dlh.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice okolie a dňa 1.3.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 855,94 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 855,94 eur od 8. 07. 2019 do zaplatenia, a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 30.7.2018 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 000,00 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 73,24 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý k zmluve. Celkom bol žalovaný povinný podľa zmluvy zaplatiť sumu 2636,64 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 8 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 20.5.2019. V súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 7.7.2019, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 855,94 eur (žalovaný do dnešného dňa zaplatil len sumu 1 978,70 € z toho 198,00 € na poistné). Žalovaný pristúpil k poisteniu schopnosti splácať úver poskytovaného spoločnosťou MetLife Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 257 105 ako organizačná zložka spoločnosti MetLife Europe Limited, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko.
Na základe pristúpenia k poisteniu sa žalovaný zároveň v zmluve zaviazal nahradiť žalobcovi sumu poistného, ktoré žalobca platil poisťovateľovi. Túto povinnosť si žalovaný riadne a včas nesplnil a ku dňu zosplatnenia úveru mal uhradiť žalobcovi náhradu poistného v sume 0,00 eur. Dňom zosplatnenia úveru, ktoré nastalo dňa 7.7.2019 poistenie zaniklo. Jednotlivé náhrady poistného boli splatné k 1. dňu v mesiaci, a teda od dňa nasledujúceho po ich splatnosti je žalovaný s ich úhradou v omeškaní. Na základe vyššie uvedeného záväzky žalovaného vo výške 855,94 eur pozostávajú:
- zo sumy neuhradených záväzkov podľa úverovej zmluvy a ktoré predstavujú súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 855,94 €,
- zo sumy neuhradených záväzkov na náhradu poistného, ktoré je žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi, t.j. sumu 0,00 €.
2. Okresný súd Košice okolie rozhodol vo veci platobným rozkazom, sp. zn. 17Csp/68/2022-24 zo dňa 21.3.2022 ktorý sa podarilo riadne doručiť žalovanému. Žalovaný v lehote na podanie odporu doručil súdu žiadosť o zrušenie platobného rozkazu z dôvodu straty zamestnania a následne požiadal o možnosť uhradiť dlh v mesačných splátkach po 50,00 eur s čím žalobca súhlasil.
Podľa § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.7..2022 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.
4. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú: žiadosť o poskytnutie úveru, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.7.2018, splátkový kalendár, výpis z účtu o poukázaní sumy 2000,00 eur, prihláška do poistenia, prehľad splácania, oznámenie o zosplatnení zo 14.5.2019, doručenka na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 25.7.2018 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti úver vo výške 2000,- eur a ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 18,93 % ročne v 36 mesačných splátkach vo výške 73,24 eur a spolu s poistením 91,24 eur splatných vždy do 1. dňa v mesiaci, s dátumom prvej mesačnej splátky 1.9.2018 a dátumom konečnej splatnosti 1.8.2021, RPMN 20,33%, celkové náklady spojené s úverom 636,64 eur a celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť bola dohodnutá 2636,64 eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, dostal sa do omeškania s úhradou splátky č. á o viac ako tri mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu vyzval veriteľ žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní. Upozornenie žalovaný prevzal 27.2.2019 a následne aj dňa 20.5.2019. Žalobca dňa 7.07.2019 uplatnil sankciu straty výhody splátok, kedy bol povinný žalovaný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 855,94 eur, ktorá predstavuje súčet neuhradených splátok, poistného 0,00 eur. Žalovaný následne postupne uhrádzal nepravidelne uhrádzal dlh žalobcovi v rôznych sumách a spolu zaplatil 1978,70 eur. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je možné dohodnúť odplatu, pokiaľ je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 25.7.2018 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 25.7.2018 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.4 4.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ poskytne Dlžníkovi úver bezhotovostne na účet Dlžníka uvedený v tejto Zmluve. Túto povinnosť Veriteľ nemá, ak sa pred vyplatením úveru zistí, že údaje poskytnuté Dlžníkom pred uzavretím Zmluvy (napríklad o výške jeho príjmu o výdavkoch a záväzkoch, o vedených súdnych a exekučných konaniach), jeho vyhlásenia uvedené v tejto Zmluve sú nepravdivé alebo ak má Veriteľ právo odstúpiť od tejto Zmluvy. Informáciu podľa tohto bodu Veriteľ oznámi Dlžníkovi písomnou formou. Zároveň má možnosť popri písomnej forme využiť súčasne formu krátkej textovej správy (sms) na telefónne číslo uvedené v čl. 2 tejto Zmluvy.
Podľa čl.4 4.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dlžník sa zaväzuje uhradiť poskytnutý úver spolu s úrokmi podľa tejto Zmluvy v dohodnutých termínoch splatnosti jednotlivých splátok na bankový účet Veriteľa. Úroky vo výške uvedenej v Zmluve uhrádza Dlžník v rovnakých mesačných splátkach spolu s istinou úveru, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. Výška úrokov je určená pevnou percentuálnou sadzbou na základe údajov o celkových nákladoch a o výške úveru. Výška splátky úrokov a výška splátky istiny sa v každej splátke nemení. Veriteľ vyhotoví prehľad o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to na žiadosť Dlžníka. Každý peňažný záväzok Dlžníka sa na účely tejto Zmluvy považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa. Dlžník sa zaväzuje pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy. V prípade, ak tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne čiastka sa považuje za uhradenú okamihom kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.
Podľa čl.4 4.4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak Dlžník pristúpi k poisteniu schopnosti splácať úver poskytnutý na základe tejto Zmluvy, zaväzuje sa podpisom tejto Zmluvy platiť Veriteľovi náhradu poistného. Dlžník podpisom potvrdzuje svoju vedomosť o tom, že poistné za poistenie jeho schopnosti splácať úver poskytnutý na základe tejto Zmluvy podľa ním zvoleného / dohodnutého súboru poistenia uhrádza Veriteľ a on (ako Dlžník) sa zaväzuje Veriteľovi platiť náhradu tohto poistného. Ustanovenie predchádzajúceho bodu o označení úhrad variabilným symbolom a o dôsledkoch jeho neuvedenia resp. jeho nesprávneho uvedenia platí aj pre prípad platby náhrady poistného.
Podľa čl.7 7.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade (I) omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov podľa tejto Zmluvy o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti a splnení zákonných podmienok podľa Občianskeho zákonníka alebo v prípade (II) omeškania Dlžníka s úhradou iného peňažného záväzku, podľa tejto Zmluvy ktoré Dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po
termíne splatnosti (okrem náhrady poistného) alebo (III) v prípade, že ktorékoľvek z prehlásení Dlžníka uvedené v tejto Zmluve alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola táto Zmluva uzavretá (ďalej len „prehlásenie“) v čase podpísania tejto Zmluvy nezodpovedalo skutočnosti alebo (IV) v prípade predloženia nepravdivých podkladov vyžadovaných Veriteľom pred uzavretím tejto Zmluvy alebo v prípade nepravdivosti alebo neúplnosti prehlásení Dlžníka predložených pri predložení návrhu na uzavretie tejto Zmluvy, alebo kedykoľvek predtým: a) všetky záväzky Dlžníka, ktoré sa podľa tejto Zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, a/alebo b) je Veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy.
Podľa § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
5. Zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za § 54 nový § 54a, ktorý je vyššie citovaný. Týmto zákonom bola do Občianskeho zákonníka vložená dvadsiata štvrtá hlava s názvom Prechodné ustanovenia § 879v v znení: „Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“ Tento zákon je účinný dňom vyhlásenia, teda dňa 5.12.2018. Súd preto skúmal či právo nie je premlčané, čo by bol prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná dňa 28.2.2022, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka. Súd preto ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané a má za to, že nie je. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca v zmysle ustanovenia § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. úver predčasne zosplatnil. Vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v §101 Obč. zák., v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. Pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 Obč. zák.), pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V prerokúvanej veci bol priamo Zmluve o úvere dohodnutý termín splatnosti splátok, a to k 1. dňu v mesiaci. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa celý dlh zosplatnil ku dňu 7.7. 2019. Žalobcu vo výzve zo 14.5 2019 oznámenie o zosplatnení presne špecifikoval, že žalovaný je v omeškaní s úhradou splátky 7,8, a 9. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 1.3.2019 , a teda pohľadávka zo zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, teda žalovaný bol v omeškaní s platením splátok viac ako 3 mesiace. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 1.3. 2019, keďže od jej splatnosti do 7.7. 2019, kedy žalobca vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Žalobca toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného na túto možnosť upozornil. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 1.3.2019, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanému. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 1.3.2022.
6. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018: ,,V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce.“ Súd poukazuje na obdobný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu Košice sp.zn. 2 Co/273/19, 3Co/228/2019, 9Co /280/2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/410/2016 zo 21. 09. 2017, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Csp/263/2017 z 28. 02. 2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co233/2016, 6Co/77/2018 ako aj 4Co/410/2016 z 21. 09. 2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/256/2018 z 20. 02. 2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/288/2016 z 15. 05. 2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.11Co/248/2018 z 31. 01. 2019, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/45/2017 z 28. 01. 2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019 z 26. 03. 2019, Krajského súdu itra sp. zn. 6Co/427/2016. V tomto smere súd poukazuje aj na odlišnú rozhodovaciu prax súdov, ku ktorej sa nepriklonil kde je konštatované nasledovné: Vychádzajúc z uvedeného by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade by začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 Obč. zák. trojročná, by bola skrátená o tri mesiace). Takýto názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn.: 6Co/98/2019. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu 7.7.2019 žaloba bola podaná dňa 28.2.2022. K zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú najneskôr 1.3.2019, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, premlčacia doba začala plynúť dňa 1.3.2019, t.j. od splatnosti splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie teda keď nastala splatnosť splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie podľa ust. §§ 53 ods. 9, 565 v spojení s §§§ 100, 101, 103 Občianskeho zákonníka, žalobca podal žalobu na súd dňa 28.2.2022, teda včas.
7. Pokiaľ ide o výšku odplaty - RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, činila 20,33 % ročne, takáto výška je uvedená v zmluve. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2018 (nie zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi - je to iná štatistika a Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v § 1 ods. 4 odkazuje na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk) zmluvná splatnosť nad 5 do 10 rokov vrátane, pre ostatné spotrebiteľské úvery RPMN činila 10.44%. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 10,44% ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia čiže výšku 20,88%. Súd konštatuje, že dojednaná výška odplaty u tohto úveru (22,33%) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto dohoda o dojednanej odplate je platná a nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je dôvodná. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2000,- eur, ktoré sa žalovaný spolu s dohodnutým úrokom vo výške 18,93 % ročne zaviazal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,24 eur plus poistenie 18 eur teda splátku 91,24 eur splatných vždy do 1. dňa toho ktorého mesiaca s dátumom prvej splátky 1.09.2018 a dátumom poslednej splátky 1.8.2021. Žalovaný však nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca dňa 7.7.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru Žalovaný po zosplatnení úveru uhrádzal nepravidelné splátky a spolu zaplatil splátky vo výške 1978,70 eur z toho na poistenie 198 eur. Po podaní žaloby pretrváva povinnosť žalovaného, ktorá mu vznikla uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 855,94 eur, čo predstavuje súčet neuhradených splátok teda istina a dohodnutý úrok.
9. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010
Z. z., avšak režim Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši, bude aplikovaný aj pri spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú úroky a úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený právny režim, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, právny prostriedok, že môže požadovať spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je tomu v ust. § 351 ObZ alebo v ust. § 48 ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Pri aplikácii ust. § 506 ObZ je preto dôvodné priznať veriteľovi úroky z úveru aj za čas po „zosplatnení úveru“, teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Obdobne Zákon k spotrebiteľských úveroch výslovne upravuje povinnosť zaplatiť úrok až do dňa splatenia istiny v prípade, že k odstúpeniu od zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa. Podobné závery vyplynuli i z dôvodov rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Obo 283/2003, podľa ktorých odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Využitím právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa ako vyplýva z ust. § 506 ObZ, sa nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Vyššie uvedené závery podporuje aj vyjadrenie k podnetu na prijatie zjednocujúceho stanoviska vo veci úrokov z úveru po „zosplatnení úveru“ obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove. V odseku 9 § 53OZ sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9.
10. Čo sa týka zmluvného úroku, za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
11. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných
úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.“
12. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18. júna 2020 sa uvádza: "Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol." Dovolací súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
13. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia zároveň Najvyšší súd skonštatoval, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží veriteľovi v dojednanej výške.
Žalobcovi tak podľa jeho tvrdení a v súlade s vyššie uvedeným vznikol i nárok na úroky z istiny, ktoré boli započítané v mesačnej splátke 73,24 eur vo výške 17,68 eur a istina 55,56 eur. Teda súd priznal aj úroky po zosplatnení, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení.
Podľa § 232 ods.1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Súd pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil žiadosť žalovaného, aby sa v súlade s ustanovením §232 ods.3 CSP rozhodlo o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd v istých prípadoch môže určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie, ktorú stanoví podľa okolností daného prípadu hľadiskami pre úvahu súdu či má žalovanému ktorému určil platobnú povinnosť priznať výhodu splátok je najmä výška priznaného plnenia platobná schopnosť žalovaného ako aj snaha prejavená v konaní o plnenie záväzku a možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania. Súd však berie do úvahy aj pomery žalobcu z toho pohľadu aby v dôsledku plnenia žalovaného v splátkach nedošlo na jeho strane k nepríjemnej situácii. Žalovaný dlh eviduje, má záujem ho riešiť, avšak v súčasnej dobe nedisponuje príslušnou hotovosťou. Žalovaný sa
opätovne zamestnal a prejavil ochotu platiť mesačné splátky 50 eur a to pod podmienkou, že v prípade neuhradenia mesačnej splátky riadne a včas stane sa zročným celý dlh. Žalobca je podnikajúci subjekt v oblasti finančníctva, ktorému povolením splátok nevznikne žiadna škoda len povolením splátok bude žalobcovi splnená dlžná suma priznaná rozhodnutím vrátane úrokov z omeškania v dlhšom časovom období a naviac súhlasil s navrhovanými mesačnými splátkami.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5% ročne zo sumy 855,94 od 8.7.2019 do zaplatenia.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.