Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/524/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča vo veci oprávneného: T.. O. P., nar.: XX. XX. XXXX, Q. XX, C., zastúpeného JUDr. Mariánom Prievozníkom, advokátom, Krmanova 1, Košice, proti povinnej: Mgr. Ľubov Konstantínovna Šarišská - ASSA Art Agency, nar.: XX. XX. XXXX, V. XX, C., IČO : 17 233 127, zastúpenej JUDr. Petrom Petkom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Werferova 1, Košice, pre vymoženie istiny vo výške 43.799,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 49Er/1465/2006-47 zo dňa 31. 08. 2007 o poplatkovej povinnosti oprávneného za konanie o námietkach proti exekúcii, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvého stupňa uznesením č. k. : 49Er/1465/2006-47 zo dňa 31. 08. 2007 zaviazal oprávneného uhradiť súdu súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba "Exekučný poriadok") vo výške 79 170 Sk (2 327,96 eur) v zmysle položky 13 c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.

2. Proti citovanému uzneseniu podal oprávnený odvolanie včas s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.

3. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

6. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii sa stal po prvýkrát súčasťou Sadzobníka súdnych poplatkov na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 457/2000 Z. z. (porovnaj - parlamentná tlač č. 795 a č. 849, Národná rada Slovenskej republiky, 2. volebné obdobie, 1998 - 2002) s účinnosťou od 01. januára 2001, a to ako jeho položka 13 písm. f), pričom jeho výška bola ustanovená na 5 % z vymáhaného nároku, najmenej 500 Sk, najviac 200 000 Sk. K zvýšeniu predmetnej sadzby na súčasnú úroveň 6 % z vymáhaného nároku, ako aj dolnej hranice jeho výšky na 2 000 Sk došlo s účinnosťou od 1. januára 2006 na základe zákona č. 621/2005 Z. z. (porovnaj

- parlamentná tlač č. 1345, Národná rada Slovenskej republiky, 3. volebné obdobie, 2002 - 2006), ktorý novým spôsobom vymedzil položku 13 Sadzobníka v súvislosti s obmedzením možnosti súdneho výkonu rozhodnutia v dôsledku zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný poplatok bol pôvodne označený ako položka 13 písm. c). Od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona o súdnych poplatkoch 01. augusta 2007 uskutočnenej zákonom č. 24/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa táto položka označuje ako písm. b). Posledná zmena, ktorá sa dotkla vymedzenia predmetnej položky, bola uskutočnená zákonom č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov. Na jej základe bola hranica najnižšej i najvyššej výšky poplatku vymedzená v novej mene spôsobom, ako je uvedené v citácii napadnutej položky.

7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2012 sp. zn. PL. ÚS 109/2011, ktorý rozhodol, že predmetná položka v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného nálezu vyplýva, že hoci sa navrhovateľ v danom prípade domáhal vyslovenia nesúladu v prípade napadnutej položky, jej ústavnoprávne posúdenie reflektovalo právnu úpravu ňou ustanoveného poplatku ako celku vrátane ďalších relevantných ustanovení, ktoré túto povinnosť konkretizujú. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že samotná položka vymedzuje len objekt a sadzbu poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii.

8. Ústavný súd preto dospel k záveru, že zákonodarca pri ustanovení poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii neustanovil dostatočne určito všetky jeho prvky. Zákon o súdnych poplatkoch totiž v prípade povinnosti zaplatiť tento poplatok neurčuje jej subjekt (t. j. adresáta predmetnej právnej normy), teda osobu poplatníka.

9. Jeho osobu pritom nemožno jednoznačne vyvodiť ani žiadnou z prípustných výkladových metód vrátane metódy teleologického výkladu, ktorá by vychádzala z účelu napadnutého právneho predpisu. Určenie osoby poplatníka je nevyhnutnou náležitosťou ustanovenia poplatkovej povinnosti, čo je dané už tým, že v opačnom prípade by ju nemal kto splniť. Je nepochybné, že účelom predmetného súdneho poplatku bolo zamedziť podávaniu neodôvodnených námietok proti exekúcii. Z tejto skutočnosti však ešte nemožno vyvodzovať záver o tom, kto je poplatníkom tohto úkonu.

10. Právna úprava, ktorá ustanoví poplatkovú povinnosť bez toho, aby určila, kto je jej adresátom, nemá žiadne rozumné opodstatnenie a svojou existenciou naopak vytvára priestor na postup štátnych orgánov vybočujúci z medzí zákona.

11. V prípade predmetnej poplatkovej povinnosti sa tento nedostatok premieta i do pretrvávajúcich výkladových problémov, ktoré neumožňujú prijať záver o existencii jednotného súdneho výkladu napadnutej položky. Ústavný súd v tejto súvislosti vychádza z vlastných poznatkov o rozhodovacej praxi súdov, ktoré získal nielen z vlastnej rozhodovacej činnosti (napr. III. ÚS 1/04, IV. ÚS 341/04, I. ÚS 357/08, II. ÚS 370/09), ale i zoznámením sa s približne 50 rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov vydanými v období od októbra 2011 do marca 2012, ktoré sú verejne prístupné na webových stránkach ministerstva: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/ Sudne-rozhodnutia.aspx. Ambivalentnosť súdnej praxe svedčí o tom, že zodpovedanie otázky, aký účel sledoval zákonodarca zavedením tohto súdneho poplatku práve týmto spôsobom, zďaleka nie je

jednoduché či bezproblémové. Vo svojich dôsledkoch sa ale prenáša na fyzické osoby a právnické osoby v podobe rozdielneho zaobchádzania. Ústavný súd uzavrel, že pokiaľ zákonodarca pri ustanovení poplatku zákonom neurčil jeho poplatníka, založil tým medzeru v zákone, ktorej odstránenie nemožno dosiahnuť rozhodovacou praxou súdov.

12. Všetky uvedené skutočnosti preto odôvodňujú záver, že napadnutá položka Sadzobníka súdnych poplatkov nespĺňa ústavou ustanovené požiadavky určitosti a predvídateľnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom uloženia poplatkovej povinnosti, pričom tieto nedostatky nemožno so zreteľom na čl. 59 ods. 2 ústavy odstrániť ani ustálenou súdnou praxou. Napadnutá položka preto podľa ústavného súdu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.

13. Tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že napadnutá položka umožňuje neprípustným spôsobom obmedziť právo účastníka konania vyjadriť sa k prerokúvanej veci, hoci je rozhodované o jeho právach a povinnostiach. Je preto v rozpore s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Vychádzajúc zo záverov Ústavného súdu SR obsiahnutých v cit. náleze bola položka 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 04. 10. 2012 zrušená.

15. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje.

16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 v spojení s § 255 rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený si ich v konaní neuplatnil a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

17. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .