Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o t. č. plnoletú M. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX, mal. M. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, deti rodičov, matky Mgr. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. č. XXX, štátnej občianky SR, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom 958 01 Partizánske, Jesenského 231/5 a otca S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., J. E. č. XXXX/X, štátneho občana SR, zast. Advokátskou kanceláriou Jurovatý & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 14, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a zmenu úpravy styku a o návrhu otca na zverenie mal. detí do striedavej starostlivosti, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. apríla 2016, č. k. 3P/110/2015-194, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zverenie vtedy mal. M. a mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na v súčasnosti plnoletú M., z doterajších 49,79 eur na sumu 150 eur mesačne a na mal. M. z doterajších 43,15 eur na sumu 150 eur mesačne s tým, že výživného je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 03.11.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.11.2015 do 30.04.2016 pre M. vo výške 275 eur a pre mal. M. vo výške 275 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 9C/762/2000-30 zo dňa 19.04.2001, právoplatného dňa 25.05.2001 s tým, že v prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi zamietol. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť voči deťom, vtedy mal. M. a mal. M. na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa zvlášť s účinnosťou od podania návrhu a zároveň, aby súd zmenil úpravu styku tak, že styk otca s mal. deťmi sa neupravuje. Následne otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičom detí tak, že deti budú týždeň s otcom a týždeň s matkou opakovane; konanie bolo spojené na spoločné konanie uznesením č. k. 3P/4/2016-7 zo dňa 11.01.2016. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že dôvodný bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k

deťom, avšak len sčasti. Mal za preukázané, že obidve deti účastníkov konania sa narodili v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 9C/762/2000-30 zo dňa 19.04.2011, právoplatným dňa 25.05.2001. Vtedy maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu vtedy mal. M. sumou 1.500,- Sk a mal. M. sumou 1.300,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. P/80/01-40 zo dňa 29.05.2002, právoplatným dňa 10.07.2002 bol otcovi maloletých detí upravený styk s deťmi v rozsahu každého párneho víkendu v čase od 09.00 hod. v sobotu do 19.00 hod. v nedeľu, každý rok v čase od 15.08. od 09.00 hod. do 30.08. do 19.00 hod., každý párny rok v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod., každý nepárny rok v čase od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. a každý nepárny rok v čase veľkonočných sviatkov od piatku od 09.00 hod. do pondelka do 19.00 hod.. Pokiaľ sa jednalo o návrh otca na zverenie detí do jeho striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je dôvodný. Vyslovil názor, že zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme detí, pretože tieto sú vekom blízke dospelosti. Obdive deti sa pred kolíznym opatrovníkom, klinickým psychológom, ako aj pred súdom vyjadrili, že by chceli naďalej ostať bývať u svojej mamy a stretávanie s otcom by bolo realizované na základe vzájomnej dohody. Preto súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti rodičov prihliadol predovšetkým na osobný názor oboch detí, ktoré preferovali bývanie u svojej matky s tým, že s otcom by mali upravené stretávanie, avšak s oveľa väčšou voľnosťou, založenou na báze dohody a dobrovoľnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Rovnako zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s deťmi, keď matka žiadala, aby súd styk otca s deťmi neupravil. Poukázal na to, že z výsluchov maloletých detí zistil, že otca maloleté dcéry neodmietajú, naďalej chcú realizovať stretávanie sa s otcom, avšak s prihliadnutím na ich voľnočasové aktivity. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti považoval za čiastočne dôvodný. Skúmal zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania od posledného súdneho rozhodnutia o úprave výživného a dospel k záveru, že na strane všetkých účastníkov došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti u otca z doterajších 49,79 eur u dcéry M. na sumu 150 eur mesačne a zo sumy 43,15 eur u mal. M. na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je otec podľa zistených pomerov schopný plniť. Zároveň, vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené spätne k 03.01.2015 súd vyčíslil výšku nedoplatku na výživnom, ktorú otca detí zaviazal platiť spolu s bežným výživným, v splátkach po 30 eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti uplatneného výživného návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti rozsudku, jeho výroku o zvýšení vyživovacej povinností a nadväzujúcom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia prostredníctvom právnych zástupcov.

4. Matka v odvolaní súdom určené zvýšenie vyživovacej povinnosti na deti nepovažovala za postačujúce a zodpovedajúce základným zásadám zakotveným v Zákone o rodine a ustálený v súdnej praxi. Vyslovila názor, že otec detí žije na pomerne vysokej životnej úrovni, na ktorej by sa mali deti podieľať. Vlastní niekoľko hodnotných nehnuteľností (byt a garáž v Trenčíne, chatu v Trenčianskych Tepliciach) i motorových vozidiel a má dostatok finančných prostriedkov na to, aby si túto životnú úroveň udržal. Poukázala na to, že otec sám uviedol, že nepotrebuje priamy príjem, nakoľko má dostatok financií a v prípade, že by to bolo potrebné, vie sa zamestnať. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti mal teda súd prvej inštancie prihliadať nielen na to, aby výživným boli pokryté výdavky na nevyhnutné potreby detí, ale aj na skutočnosť, aby sa deti prostredníctvom výživného mohli podieľať na životnej úrovni otca.

5. Otec v odvolaní poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v súvislosti s čím vyslovil názor, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov, a to tak na strane maloletých detí, ako aj na strane obidvoch rodičov s tým, že súd je povinný riadne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav a vo svojom rozhodnutí uviesť rozhodujúce skutočnosti a právne úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Rozsudok súdu prvej inštancie však takéto zistenia a úvahy postráda. Uviedol, že je nesporné, že od poslednej úpravy výživného sa odôvodnené potreby maloletých detí podstatným spôsobom zvýšili, ale zmenili sa pomery aj na strane obidvoch rodičov. U matky bol daňový základ 2.400 eur, súd však v rozsudku neuviedol, aký čistý mesačný príjem má matka, reálny príjem matky nebol preukázaný, nakoľko matka v priebehu súdneho konania tvrdila, že má skutočný príjem 700 až 800 eur mesačne. V konaní uviedla, že nemá problém platiť dovolenky, avšak je záhadou, z čoho má matka ďalší príjem. To, že mala jednorazový príjem 15.000

eur začiatkom roka 2015 nijako nepreukázala, pričom je zrejmé, že tieto finančné prostriedky dávno musela minúť v zmysle ňou uvádzaných výdavkov. Pre objektívnosť uviedol, že obaja rodičia vykazujú podstatne vyššie výdavky než preukázané príjmy a bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie zamerať dokazovanie týmto smerom a skutkové zistenia uviesť v dôvodoch svojho rozhodnutia. Ak sa súdu prvej inštancie nepodarilo preukázať reálne príjmy oboch rodičov, mal v rozsudku aspoň uviesť, z akých predpokladaných príjmov oboch rodičov vychádzal.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

7. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z celého obsahu odvolania matky vyplýva, že „ju trápia“ len finančné prostriedky od otca, ktoré by podľa nej mali byť čo najvyššie, avšak stretávanie otca s deťmi by malo byť čo najkratšie. Matkou navrhované výživné je vysoko nadhodnotené a neprimerané odôvodneným potrebám detí. Ďalej vyslovil názor, že výživné na deti nemôže byť rovnaké, nakoľko M. študuje na súkromnom konzervatóriu, kde je školné 70 eur mesačne a u druhej dcéry M. sa tento poplatok neplatí, nakoľko je na štátnej škole. Internát a strava za mesiac sa pohybuje v čiastke 70 až 90 eur. Matka na deti taktiež mesačne poberá daňový bonus a rodinné prídavky v sume asi 45 eur na dieťa. Poukázal ďalej na to, že súd dostatočne neskúmal príjmy matky a nebral na vedomie, že žije v spoločnej domácnosti v novopostavenom rodinnom dome s priateľom, ktorý má u nej trvalý pobyt a podieľa sa na chode domácnosti a okrem toho má matka pomerne nové motorové vozidlo v sume cca 18.000 eur, nadpriemerne vybavenú domácnosť s vírivou vaňou a jazierkom. V konaní bol matkou detí vykreslený ako veľkopodnikateľ s veľkým majetkom, pričom rekreačnú chatu v Trenčianskych Tepliciach dostal od svojich rodičov, ktorí ju do dnešného dňa užívajú a podieľajú sa na investíciách a údržbe zariadenia a neprerobený dvojizbový byt o rozlohe 44 m2 nie je žiadny nadštandard. Garáž má kúpenú spolu so svojim otcom a taktiež ju spolu aj využívajú. Otec je polovičným spoločníkom firmy Accent, s.r.o. Trenčín, firma podniká v oblasti výpočtovej techniky, tlačiarní a následného servisu, čo nie je dnes lukratívna oblasť. Tvrdenie, že vlastní motorové vozidlá sa nezakladá na pravde. Má iba športovú motokrosovú ATV Hondu 250 ccm r. v. 2006 v hodnote cca 500 eur. Podotkol, že podľa doteraz platného rozhodnutia si pre dcéry chodieval pravidelne a nevynechal za 14 rokov ani jeden víkend, pričom sa podieľal na kupovaní oblečenia, elektroniky, hygienických potrieb a prispieval tiež na záujmové krúžky a doučovania.

8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že popiera tvrdenia otca, že deti sa zdržujú u otca rovnaký čas, otec sa od apríla 2016 s dcérami absolútne nekontaktuje, nariadený styk súdom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nevykonáva vôbec. Poukázala na rozpory v tvrdeniach otca o jeho majetkových pomeroch, pričom zopakovala, že otec detí je majiteľom rekreačnej chaty v Trenčianskych Tepliciach, garáže, bytu a taktiež je vlastníkom motorky, štvorkolky, dvoch motorových vozidiel, ktoré využíva jeho priateľka. Jeho 82 ročný otec nikdy nebol 50% spoločníkom firmy Accent, s.r.o., čo potvrdzuje aj výpis z obchodného registra. Odmietla a poprela tvrdenie otca, že obaja rodičia sa starajú o deti rovnakým pomerom. Poukázala tiež na skutočnosť, že býva v rodinnom dome, na ktorý jej bola poskytnutá hypotéka a túto riadne spláca, pričom po rozvode rodičov 10 rokov žila aj s deťmi v podnájmoch, nakoľko neprebehlo vyporiadanie BSM a otcovi zostal celý kompletný byt, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva s tým, že ju vyplatil sumou cca 2.000 eur pod nátlakom, v jej zúfalej situácii, keď pre jeho správanie musela doslova zo spoločnej domácnosti ujsť. Motorové vozidlo KIA Sportage bolo nadobudnuté v r. 2011 k podnikaniu formou leasingu, je riadne zohľadnené v daňovom priznaní a toho času je auto riadne splatené. Otcom maloletých označovaná jacuzza je zakúpená z daru starej matky maloletých zo dňa 10.03.2015.

9. V následných stanoviskách k vyjadreniam obidvaja rodičia uviedli svoje výhrady k tvrdeniam druhých strán, pričom otec zotrval na stanovisku, že súd prvej inštancie nedôsledne zistil zárobkové a majetkové pomery matky a matka zotrvala na svojich vyjadreniach, že finančné pomery otca sú také, že umožňujú platiť výživné na deti aj vo vyššej ako súdom stanovenej výške.

10. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na deti a v nadväzujúcom výroku o nedoplatku na výživnom podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len

ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutých výrokov o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s deťmi sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie účastníkov konania nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 367 .

11. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolatelia v podaných odvolaniach neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 v celom rozsahu na rozsiahle a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

12. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

13. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

14. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti k deťom v r. 2002 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.

15. Pri porovnaní pomerov v čase predošlej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. P/80/01-40 zo dňa 29.05.2002, právoplatný dňa 10.07.2002) bolo zistené, že v čase vtedajšieho rozhodnutia súdu prvej inštancie matka detí bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti matka detí pracuje, od r. 2005 vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba - autorizovaný bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany, podľa jej vyjadrenia jej mesačný príjem predstavuje sumu 700 až 800 eur mesačne. Otec maloletých v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol zamestnaný ako štátny zamestnanec s priemerným čistým mesačným príjmom 293,75 eur. Od 01.11.2014 je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 356,58 eur, popri tom je spoločníkom firmy Accent, s.r.o. so sídlom v Trenčíne. Dcéra M., ktorá v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola už plnoletá, mala v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom v r. 2002 tri roky, mal. M. mala dva roky. M. má v súčasnosti 18 rokov, študuje na súkromnom konzervatóriu v Nitre, odbor umelecký tanec, jedná sa o školu internátneho typu. Maloletá M., ktorá má v súčasnosti 17 rokov, študuje na Strednej priemyselnej škole v Banskej Bystrici odbor dizajn - grafický a priestorový dizajn, rovnako ako u M. sa jedná o internátny typ školy.

16. Možno tak konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to na strane detí najmä v súvislosti s ich vyšším vekom, a teda s nárastom nákladov na ich komplexnú výživu, keď vyživovacia povinnosť k týmto deťom naposledy bola stanovovaná pred 14 rokmi. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov detí, keď matka v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti dosahuje pravidelný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. K zvýšeniu príjmu taktiež došlo aj na strane otca, ktorý je jednak poberateľom výsluhového dôchodku vo výške vyššej ako bol jeho príjem v čase posledného súdneho rozhodnutia, jednak vykonáva podnikateľskú činnosť, takže nepochybne má príjem aj z podnikania. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd neuveril tvrdeniu otca, že z podnikania firmy Accent, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, v ktorom je spoločníkom, otec nemá žiaden príjem, nakoľko v takomto prípade by bolo nelogické, aby otec túto podnikateľskú činnosť vykonával. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výživnom zobral do úvahy aj vyjadrenie otca o tom, že nepotrebuje priamy príjem, nakoľko má dostatok financií a v prípade, že by to bolo potrebné, vie sa zamestnať , ako aj skutočnosť, že otec maloletých je majetný, vlastní niekoľko nehnuteľností a je tiež

vlastníkom motorového vozidla. Napokon, z vykonaného dokazovania vyplynulo z vyjadrenia otca, že tento už doposiaľ prispieval obom dcéram okrem určeného výživného sumami, ktoré by spolu s ním uvádzanými nákladmi presahovali jeho oficiálny príjem, keď otec v konaní uviedol, že okrem súdom určeného výživného posielal obom dcéram dobrovoľne mesačne po 35 eur mesačne, platil im od r. 2000 životné poistky po 25 eur mesačne, prispieval im na mestskú hromadnú dopravu, kupoval im oblečenie, prispieval aj na iné potrebné náklady, z čoho je nepochybné, že otec má k dispozícii finančné prostriedky potrebné na platenie zvýšeného výživného. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že otec je schopný z takto zistených príjmov a majetkových pomerov platiť výživné na obidve deti v súdom stanovenej výške, považoval odvolací súd za správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 62 Zákona o rodine, ktoré považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich zákonnú povinnosť a ktoré v ods. 5 ustaľuje, že výživné má prednosť aj pred inými výdavkami rodičov.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd súdom prvej inštancie stanovenú vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 150 eur mesačne na každé z detí považoval za výživné určené v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami. Neprihliadol pritom k námietkam matky, že otec detí je schopný platiť výživné aj vo vyššej výške, ako bolo určené súdom prvej inštancie, pretože pri predpoklade, že rovnakú vyživovaciu povinnosť ako otec má k obom deťom aj matka, predpokladané výživné v sume 300 eur mesačne na každé dieťa je v súčasnosti postačujúce na zabezpečenie potrieb oboch detí.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie matky ani otca detí nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.