Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX B. Y., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Miroslav Bartalský - MIBA, s miestom podnikania Palúčanská 616/57, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 33 834 725, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom E. XXXX/XX., XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie 560,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/169/2015-81 zo dňa 14.03.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/169/2015-81 zo dňa 14.03.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 8 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ") § 266 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 546 ods. 1 OBZ, § 554 ods. 1 OBZ, okresný súd žalobu zamietol. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 29.5.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 560,- Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2015 do zaplatenia a trovy konania. Dôvodil tým, že na základe objednávky žalovaného vykonal žalobca ťažbu dreva, za ktorú mu vystavil faktúru č. 2/2015 zo dňa 12.2.2015 na sumu 560,- Eur s dátumom splatnosti dňa 18.2.2015 s tým, že žalovaný od žalobcu faktúru neprevzal. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 13.2.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z vyššie uvedenej faktúry a faktúru zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému spolu s výzvou. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca priložil k návrhu na začatie konania originál faktúry č. 2/2015 zo dňa 12.2.2015 na sumu 560,- Eur, ktorý žiadal doručiť spolu s prvým úkonom, ktorý bude súd vykonávať. Žalobca poukázal na § 536 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013. Okrem istiny pohľadávky žiadal aj zaplatenie úroku z omeškania.

3. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.7.2015 č.k. 9Cb/169/2015-20 podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a okresný súd vo veci nariadil pojednávanie. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uvádzal, že u žalobcu neobjednal žiadnu ťažbu dreva v januári a februári 2015. Žalobca pre neho vykonával ťažbu

dreva do decembra 2014, na základe ktorej mu v januári 22.1.2015 vystavil faktúru na 396,- Eur, ktorú mu na druhý deň žalovaný uhradil. „Nie je si vedomý vzniku zmluvy medzi ním a navrhovateľom v januári a februári 2015. Návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť."

4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I. M., G. E. a M. T. a oboznámením sa s obsahom listín v spise z č.l. 1-63, najmä fotokópiou výzvy na zaplatenie a vrátenie veci právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 13.2.2015 č.l. 6, fotokópiou doporučenej zásielky č.l. 7, 7 rub, výpismi zo živnostenského registra účastníkov konania zverejnenými na internete č.l. 8-9, obsahom prílohovej obálky v spise: originálom faktúry č. 2. 2015 zo dňa 12.2.2015 č.l. 13, odporom proti platobnému rozkazu č.l. 26, fotokópiou faktúry č.1. 2015 č.l. 28, výpisom z účtu žalovaného č.l. 29, fotokópiou faktúry č. 3/2015 vystavenej Ing. I. M. žalovanému č.l. 51, fotokópiou faktúry č. 3/2015 vystavenej žalovaným obchodnej spoločnosti M+H, s.r.o. so sídlom Horný rad 329/12, Michalová 976 57, IČO: 36 648 060 číslo listu 52, výpisom z účtu žalovaného číslo listu 53, fotokópiou faktúry č. 2/2015 vystavenej Ing. I. M. žalovanému č.l. 54, fotokópiou faktúry č. 2/2015 vystavenej žalovaným pozemkovému spoločenstvu: Majitelia pôdy, pozemkové spoločenstvo, 032 05 Smrečany číslo listu 55, výpisom z účtu žalovaného č.l. 56, lustráciou v Obchodnom vestníku číslo listu 63.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom konania vymedzeným žalobcom je zaplatenie ceny diela za pílenie 40 m3 dreva v lokalite Smrečany v januári 2015 a 90 m3 dreva v lokalite Kráľova Lehota - Škridňovo koncom januára 2015 a začiatkom februára 2015. Žalobca tvrdil cenu 40 m3 po 5 Eur, t.j. 200 Eur a 90 m3 po 4 Eur, t.j. 360 Eur. Vystavil faktúru, ktorou si uplatnil zaplatenie ceny diela č. 2/2015 zo dňa 12.2.2015 na sumu 560 Eur s uvedením splatnosti 18.2.2015 (bez DPH). V rozhodnom období december 2014 až február 2015 boli účastníci konania podnikatelia

- živnostníci (§ 2 ods. 2 písm. b/ . Predmetom podnikania žalobcu bolo aj poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve. Predmetom podnikania žalovaného bola aj ťažba dreva. Žalovaný popieral akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, t.j. pílenie dreva v lokalite Smrečany v januári 2015 a v lokalite Kráľova Lehota - Škridňovo v januári - februári 2015, ktorého výsledkom malo byť spílenie 40 m3 dreva v lokalite Smrečany a 90 m3 v lokalite Kráľova Lehota

- Škridňovo.

6. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v minulosti vykonával žalobca pre žalovaného práce pri ťažbe dreva v lokalite Žiar, ktoré žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 1. 2015 zo dňa 22.1.2015 vo výške 396,- Eur bez DPH, ktoré mu žalovaný zaplatil dňa 23.1.2015 (č.l. 28-29). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pri meraní množstva vyťaženého dreva sa vychádzalo z údajov nameraných po manipulácii s drevom - strojom (harvestor). Údaje o množstve dreva oznámil žalovaný žalobcovi a toto množstvo sa uviedlo vo faktúre vystavenej žalobcom žalovanému. Takýto spôsob evidencie množstva vyťaženého dreva potvrdil aj svedok I. M., ktorý robil pre žalovaného v obidvoch lokalitách Smrečany (zima 2014 - 1 mesiac) a Kráľova Lehota-Škridňovo (jar 2015 - okolo marca). Jemu žalovaný vykonané a fakturované práce zaplatil. Zmluva o dielo predstavuje činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k vytvoreniu veci alebo k inému hmotne zachytenému výsledku činnosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Ťažba dreva v poraste je hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý je merateľný. Zmluva o dielo môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne. Zmluva o dielo je dvojstranný právny úkon. Keď strany prejavia vôľu výslovne (ústne alebo písomne) alebo nevýslovne - konkludentne (spôsobom prejavu nevzbudzujúcim pochybnosti), akú vôľu chcel subjekt prejaviť (napríklad faktickým plnením na základe návrhu - objednávky). Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou, či konkludentnou formou. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Len pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedá náležitostiam vyžadovaným zákonom a skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Jednou z podstatných náležitosti zmluvy je náležitosť vôle a jeho prejavu, pri absencii ktorých je zmluva neplatná. Žalobca sa nesporne v presne nezistenom čase (z hľadiska dátumu a rozsahu) podieľal na ťažbe dreva pílením v lokalitách Smrečany (január 2015) a Kráľova Lehota - Škridňovo (január alebo február 2015). Žalobca tvrdil dohodu so žalovaným, na základe ktorej sa podieľal na ťažbe. Žalovaný poprel akúkoľvek dohodu so žalovaným, prípadne prijatie plnenia žalovaným. Vedel o záujme žalobcu ťažiť drevo pre žalovaného, ale jeho ponuku neakceptoval. Žalovaný mal ponúknuť žalobcovi, aby sa dohodol s I. M., ktorý pre žalovaného vykonával ťažbu v obidvoch lokalitách. Existenciu dohody medzi I. M. a žalobcom popreli žalobca aj I. M.. I. M. ani ostatní svedkovia neboli prítomní pri žiadnom jednaní žalobcu a žalovaného o účasti

žalobcu na ťažbe dreva pre žalovaného v dotknutých lokalitách. Žalovaného prítomnosť žalobcu pri ťažbe dreva nezaujímala, lebo s ním nebol v zmluvnom vzťahu a mal za to, že žalobca vykonáva činnosť pre iný subjekt (I. M.). „Tvrdenie odporcu o dohode s navrhovateľom odporca nepreukázal. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával ťažbu dreva nepreukazuje uzavretie zmluvy o dielo ústnou formou a ani konkludentne - prijatím faktického plnenia odporcom (na návrh, či ponuku, ktorú mal odporca výslovne odmietnuť), najmä pre absenciu vôle zo strany odporcu. Tvrdenie odporcu o rozsahu jeho plnenia je neúplné, tvrdí len objem plnenia v m3 a jednotkovej cene, ale skutočné množstvo nevie preukázať. Nevie predne vymedziť konkrétny čas plnenia podľa dátumu a počtu dní t. j. časový úsek, aby bolo možné posúdiť, či za ním tvrdené obdobie mohol spíliť ním tvrdené množstvo; prípadne zistiť koľko dreva sa odviezlo (zmeralo) z danej lokality za konkrétne obdobie. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu absentuje odovzdanie a prevzatie diela. Z toho vyplývajú následné nároky, či bolo plnené riadne (bez vád), náhrada škody a iné."

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že aj v minulosti boli vzťahy účastníkov neformálne, bez písomnej zmluvy o dielo, ale žalovaný žalobcovi zaplatil riadne a včas, čo nebolo sporné. Takéto správanie žalovaného potvrdili svedkovia I. M., G. E. (neformálnosť a plnenie riadne a včas) Svedok M. T. navrhnutý žalobcom v lokalite Smrečany ani nepôsobil a v lokalite Kráľova Lehota

- Škridňovo robil jeden deň. Správanie žalovaného nesvedčilo tomu, že by sa vyhýbal plneniu svojich záväzkov. Ani z faktúry č. 3/2015 (č.l. 51) vystavenej I. M. voči žalobcovi nebolo možné zistiť, aké množstvo dreva mohlo pripadnúť na plnenie žalobcu a aké na G. P. (vo vzťahu k faktúre č. 3/2015 vystavenej žalovaným voči jeho objednávateľovi M+H, s.r.o. č.l. 52). „Účastníci konania sú podnikatelia a je predovšetkým na nich, aby sa správali spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o ich úmysloch a predchádzali sporom (napr. uzatváraním písomných zmlúv, potvrdzovaním objednávok, evidenciou priebehu vykonávaných prác a pod). V opačnom prípade sa dostávajú do dôkaznej núdze, či dokonca nie sú schopný riadne tvrdiť svoj nárok tak, aby bol preskúmateľný súdom."

8. Okresný súd zvýraznil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v sporových konaniach je povinnosťou účastníkov tvrdiť (v tomto súdnom konaní: existenciu záväzku a rozsah plnenia) a účastníci sú povinní označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Okresný súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že „súd prvého stupňa dospel na náklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam." Nesúhlasil s okresným súdom, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu podporujúce a odôvodňujúce jeho nárok a taktiež, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, na základe čoho okresný súd žalobu zamietol. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatiť sumu 560 Eur s príslušenstvom vyplývajúcu zo žalobcom vystavenej faktúry č. 2/2015 dňa 12.02.2015 za ťažbu dreva, konkrétne jeho pílenie, ktoré bolo vykonané osobne žalobcom pre žalovaného. Išlo o ťažbu dreva vykonanú v dvoch lokalitách, t.j. v lokalite Smrečany v januári 2015 a lokalite Kráľova Lehota-Skridňovo v januári až februári 2015. Keďže žalovaný nárok žalobcu popieral, došlo v konaní na podporu žalobcových tvrdení k výsluchu svedkov, a to konkrétne I. M., G. D., M. T.. Ako vyplynulo z dokazovania bolo podľa okresného súdu zrejmé, že žalobca v čase od januára do februára 2015 v predmetných lokalitách vykonával ťažbu dreva, konkrétne jeho pílenie, čo aj sám žalovaný potvrdil. Z výsluchu svedka I. M. bolo preukázané, že žalobca vykonával na jar roku 2015 pílenie dreva v lokalite Kráľova Lehota-Skridňovo s tým, že žalobca drevo pílil a svedok I. M. ho následne ťahal na koni. Svedok tvrdil, že práce v danej lokalite vykonával pre žalovaného približne jeden mesiac, pričom žalobca tam pracoval asi dva týždne. Na otázku okresného súdu, či žalobca predmetnú prácu vykonával pre neho, svedok jednoznačne odpovedal, že nie, keďže a napriek tomu, že pracovali spolu v jednej lokalite, t.j. jeden drevo pílil a druhý ťahal koňom, tak nebol dohodnutý so žalobcom na tom, že žalobca bude pracovať pre neho. Podľa vyjadrení „svedka mal žalobca vykonávať predmetné práce práve pre žalovaného, keďže svedok iba ťahal drevo z koňom pre žalovaného bez toho, aby si najal žalobcu pre potreby vykonávania pílenia dreva. Jednoznačne bolo preukázané, že hlavným vykonávateľom ťažby dreva v lokalite Kráľova Lehota-Skridňovo bol žalovaný, ktorý dané práce vykonával pre spoločnosť M+H, s.r.o., za čo im aj v marci 2015 za to vystavil faktúru na 165 m3 vyťaženého dreva po 15 EUR/m3 na celkovú sumu 2.994,- EUR s DPH, pričom žalovaný si následne objednal subdodávky ako napr. u I. M. ťahanie dreva koňom, u žalobcu pílenie dreva a pod. Podľa vyjadrení svedka, žalobca vykonal v predmetnej lokalite pílenie dreva v rozsahu približne

25 % s celkového objemu vyťaženého dreva, pričom zvyšnú časť vykonal pán G. P., ktorý nastúpil do danej lokality na pílenie dreva práve po žalobcovi, pričom predmetné tvrdenia nepoprel ani samotný žalovaný. Teda bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalobca v lokalite Kráľova Lehota- Skridňovo vypílil minimálne 25 % z vyfaktúrovaného objemu 165 m3, t.j. minimálne 41,25 m3. Na základe uvedeného je zrejmé, že keďže žalobca nepílil drevo pre svedka I. M., musel píliť drevo v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo pre žalobcu, keďže ten bol jediný, ktorý v predmetnom čase vykonával v danej lokalite ťažbu dreva pre spoločnosť M+H, s.r.o., ktorá si danú ťažbu objednala. Poukazujeme na to, že žalobca nedostal zaplatené za vykonané práce ani v tom rozsahu, ako bolo v konaní pred súdom preukázané, t.j. ani za 25 % z vyfaktúrovaného celkového vyťaženého objemu dreva 165 m3, t.j. ani za minimálne 41,25 m3 vypíleného dreva."

10. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že okresný súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že ťažbu dreva v predmetnom čase, t.j. januári 2015 v lokalite Smrečany vykonával žalovaný pre pozemkové spoločenstvo Smrečany, za čo im aj dňa 16.02.2015 vystavil faktúru na 89,28 m3 vyťaženého dreva po 20 Eur/m3 na celkovú sumu 2.142,72 Eur s DPH. V tejto lokalite taktiež svedok I. M. ťahal koňom drevo pre žalovaného, pričom na pojednávaní na okresnom súde dňa 22.02.2016 na otázku, či žalobca pílil drevo aj v lokalite Smrečany, odpovedal jednoznačne áno, ale nevedel povedať, v akom rozsahu a tiež uviedol, že nikdy pre lokalitu Smrečany a pre lokalitu Kráľova Lehota-Skridňovo nefakturoval pílenie dreva za žalobcu, t.j. svedok fakturoval žalovanému služby iba za ťahanie dreva koňom, za nič viac. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že keď nepílil drevo pre svedka, musel ho píliť iba pre žalovaného, keďže žiadny ďalší subjekt ťažbu dreva v danej lokalite a v danom čase nevykonával. Podľa žalobcu bolo preukázané, že v januári a vo februári roku 2015 žalobca pracoval pre žalovaného, čo jednoznačne vyplynulo z výpovede svedka I. M.. Zdôraznil, že jeho tvrdenie v kontexte s výpoveďou svedka I. M., že v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo pílil zhruba dva týždne, sa ukázalo ako pravdivé. Preto sa domnieval, že keď zanechal prácu v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo skôr, tak nedošlo zo strany žalovaného k odsúhlaseniu množstva vypíleného dreva, a teda ani k jeho zaplateniu, preto ak „v predmetnej veci existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a v takom prípade je rozsudok tunajšieho súdu vzhľadom k okolnostiam prípadu nesprávny a predčasný." Žiadal, aby „odvolací súd podľa § 221 OSP uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.03.2016 č.k. 9Cb/169/2015 zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania".

11. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu, ktorý s ním nesúhlasil a mal za to, že okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie tak, ako účastníci predkladali návrhy, pričom žalobca svoje tvrdenie nevedel hodnoverne preukázať, a preto okresný súd správne konštatoval vo svojom rozsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá. „Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že medzi navrhovateľom a odporcom mal vzniknúť obchodno-právny vzťah, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa a aj odporcu bolo sporné, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou alebo konkludentnou formou. Súd poukazuje, že v danom prípade jednou z podstatných náležitostí zmluvy je náležitosť vôle a jeho prejavu, pri absencii ktorých je zmluva neplatná. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil že vykonával práce pre odporcu aj mesiacoch 1,2/2015. Odporca kategoricky popieral akúkoľvek dohodu s navrhovateľom a taktiež poprel akékoľvek plnenie pre odporcu. Je síce pravdou že navrhovateľ mal záujem ťažiť drevo pre odporcu, ale tento jeho ponuku neakceptoval. Odporca odkázal navrhovateľovi, aby sa dohodol s p. I. M. a viac sa s navrhovateľom nekontaktoval. Odporca za práce ktoré navrhovateľ pre neho vykonal v 12/2014 riadne a včas navrhovateľovi zaplatil, čo preukázal výpisom so svojho podnikateľského účtu. Dokazovaním bolo preukázané, že tvrdenie navrhovateľa o rozsahu jeho plnenia pre odporcu je neúplné, tvrdil len objem plnenia v m3 a jednotkovej cene, ale skutočné množstvo vyťaženého dreva nevedel preukázať a naviac nevedel vymedziť ani konkrétny čas plnenia, aby bolo možné aspoň posúdiť či za ním tvrdené obdobie mohol spíliť navrhovateľom tvrdené množstvo, resp. zistiť koľko dreva sa odviezlo z danej lokality za konkrétne obdobie. Taktiež v plnom rozsahu sa stotožňujeme s rozhodnutím súdu, čo sa týka tvrdenia, že medzi navrhovateľom a odporcom absentuje odovzdanie a prevzatie diela. Odporca preukázal, že v minulosti keď robil pre navrhovateľa, tento mu zaplatil riadne a včas, čo nepoprel samotný navrhovateľ, pretože to poprieť ani nemohol, nakoľko odporca disponoval s výpismi z účtov, keď zaplatil navrhovateľovi za vykonanú prácu." Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu v odvolaní, že rozsudok okresného súdu je nesprávny a predčasný neobstojí s poukazom na vykonané dokazovanie, práve naopak v plnom rozsahu tak, ako konštatoval okresný súd žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svojich

tvrdeniach. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 v spojení s § 378 ods. 1 napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcu 01.04.2016 (č.l. 91-93 spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 . Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 , krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

15. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav, tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 91 a nasl. spisu), potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.

16. Za aplikácie § 387 ods. 2 odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť nasledovné.

17. V rámci podaného odvolania žalobca namietal, že na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, zdôraznil v odvolaní, že žalobca požadoval od žalovaného zaplatiť sumu 560 Eur s príslušenstvom, vyplývajúcu zo žalobcom vystavenej faktúry č. 2 za ťažbu dreva, jeho pílenie, ktoré bolo vykonané osobne žalobcom pre žalovaného. Išlo o ťažbu dreva v dvoch lokalitách, v lokalite Smrečany v januári 2015 a v lokalite Kráľova Lehota - Škridňovo v januári až februári 2015. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v predmetných lokalitách vykonával ťažbu dreva, pílenie, čo aj žalovaný potvrdil. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý konštatoval, že predmetom vymedzeným žalobcom bolo „zaplatenie ceny diela za pílenie 40 m3 dreva v lokalite Smrečany v januári 2015 a 90 m3 dreva v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo koncom januára 2015 a začiatkom februára 2015. Navrhovateľ tvrdil cenu 40 m3 po 5 eur t. j. 200 eur a 90 m3 po 4 eur, t. j. 360 eur. Navrhovateľ vystavil faktúru, ktorou si uplatnil zaplatenie ceny diela č. 2/2015 zo dňa 12. 2. 2015 na sumu 560 eur s uvedením splatnosti 18. 2. 2015 (bez DPH)" (č.l. 85 spisu). Zároveň okresný súd konštatoval, že obidvaja účastníci konania, teraz sporové strany, boli podnikatelia - živnostníci, predmetom podnikania žalobcu bolo poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve. Predmetom podnikania žalovaného bola ťažba dreva. Žalovaný popieral akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý bol predmetom konania. V súvislosti s touto argumentáciou sa okresný súd oboznámil so žalobou, v zmysle ktorej „žalobca - zhotoviteľ žiada súd, aby žalovanému - objednávateľovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 560 Eur spolu s príslušenstvom a to na základe ustanovenia § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ObZ")"Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie" (č.l. 1 spisu). Bolo teda zrejmé, že žalobca tvrdil existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným. Okresný súd vo väzbe na tieto tvrdenia žalobcu potom konštatoval, že zmluva o dielo predstavuje činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k vytvoreniu veci alebo k inému hmotne zachytenému výsledku činnosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Správne okresný súd podľa záverov odvolacieho súdu konštatoval, že ťažba dreva v poraste je hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý je merateľný. Zmluva o dielo môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne. Zmluva je dvojstranný právny úkon, vzniká na základe prejavu vôle zúčastnených strán. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy je náležitosť vôle a prejavu, pri absencii ktorých je zmluva neplatná. Okresný súd ustálil, že žalobca „sa nesporne v presne nezistenom čase (z hľadiska dátumu a rozsahu) podieľal na ťažbe dreva pílením v lokalitách Smrečany (január 2015) a Kráľova Lehota - Škridňovo (január alebo február 2015). Navrhovateľ tvrdil dohodu s odporcom, na základe ktorej sa podieľal na ťažbe. Odporca poprel akúkoľvek dohodu s odporcom, prípadne prijatie plnenia odporcu. Vedel o záujme navrhovateľa ťažiť drevo pre odporcu, ale jeho ponuku neakceptoval. Odporca mal ponúknuť navrhovateľovi, aby sa dohodol s I. M., ktorý pre odporcu vykonával ťažbu v obidvoch lokalitách. Existenciu dohody medzi I. M. a navrhovateľom popreli navrhovateľ aj I. M.. I. M. ani ostatní svedkovia neboli prítomní na žiadnom jednaní navrhovateľa a odporcu o účasti navrhovateľa na ťažbe dreva pre odporcu v dotknutých lokalitách. Odporcu prítomnosť navrhovateľa pri ťažbe dreva nezaujímala, lebo s ním nebol v zmluvnom vzťahu a mal za to, že navrhovateľ vykonáva činnosť pre iný subjekt (I. M.)" (č.l. 86 spisu). Základom rozhodnutia okresného súdu bolo konštatovanie, že nebola preukázaná dohoda žalobcu so žalovaným a skutočnosť, že žalobca vykonával ťažbu dreva ešte nepreukazovalo uzatvorenie zmluvy o dielo ústnou formou a ani konkludentne „pre absenciu vôle zo strany odporcu". Okresný súd v odôvodnení uviedol, že „Tvrdenie odporcu" (č.l. 86 spisu), správne malo byť tvrdenie žalobcu „o rozsahu jeho plnenia je neúplné, tvrdí len objem plnenia v m3 a jednotkovej cene, ale skutočné množstvo nevie preukázať. Nevie predne vymedziť konkrétny čas plnenia podľa dátumu a počtu dní t. j. časový úsek, aby bolo možné posúdiť, či za ním tvrdené obdobie mohol spíliť ním tvrdené množstvo; prípadne zistiť koľko dreva sa odviezlo (zmeralo) z danej lokality za konkrétne obdobie. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu absentuje odovzdanie a prevzatie diela. Z toho vyplývajú následné nároky, či bolo plnené riadne (bez vád), náhrada škody a iné. Aj v minulosti boli vzťahy účastníkov neformálne, bez písomnej zmluvy o dielo, ale odporca navrhovateľovi zaplatil riadne a včas, čo nebolo sporné. Takéto správanie odporcu potvrdili svedkovia I. M., G. E. (neformálnosť a plnenie

riadne a včas) Svedok M. T. navrhnutý navrhovateľom v lokalite Smrečany ani nepôsobil a v lokalite Kráľova Lehota - Škridňovo robil jeden deň. Správanie odporcu nesvedčí tomu, že by sa vyhýbal plneniu svojich záväzkov. Ani z faktúry č. 3/2015 (číslo listu 51) vystavenej I. M. voči navrhovateľovi nie je možné zistiť aké množstvo dreva mohlo pripadnúť na plnenie navrhovateľa a aké na G. P. (vo vzťahu k faktúre č. 3/2015 vystavenej odporcom voči jeho objednávateľovi M+H, s.r.o. číslo listu 52)" (č.l. 86 spisu), s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v § 387 ods. 2 a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

18. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že „V sporových konaniach je povinnosťou účastníkov tvrdiť (v tomto súdnom konaní: existenciu záväzku a rozsah plnenia) a účastníci sú povinní označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti so záverom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto súd návrh zamietol." V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. Obdo V 68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety ktorého rozhodnutia v bode 2 občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s § 79 a nasl. OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu, ďalej už len „§ 79 ods. 1 OSP a § 120 ods. 1, 4 OSP"). Práve o § 79 ods. 1 OSP je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z § 79 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinností tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 79 ods. 1, 2 OSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Ak potom žalobca v odvolaní zdôraznil, že „Teda aj tu je zrejmé, že keď žalobca nepílil drevo pre svedka, musel ho píliť iba pre žalovaného, keďže žiadny ďalší subjekt ťažbu dreva v danej lokalite a v danom čase nevykonával" (č.l. 92 spisu), tak potom len tieto závery žalobcu neboli spôsobilé bez ďalšieho preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

19. Podľa krajského súdu je namieste pripomenúť že „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

20. Žalobca v odvolaní uviedol, „že v januári a vo februári roku 2015 žalobca pracoval pre žalovaného, čo jednoznačne vyplynulo z výpovede svedka I. M.. Bolo taktiež preukázané, že tvrdenie žalobcu v kontexte s výpoveďou svedka I. M., že v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo pílil zhruba dva týždne sa ukázalo ako pravdivé". Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však vyplýva, „I. M. ani ostatní svedkovia neboli prítomní na žiadnom jednaní navrhovateľa a odporcu o účasti navrhovateľa na ťažbe dreva pre odporcu v dotknutých lokalitách", ktoré konštatovanie však žalobca v rámci prvostupňového konania, ale ani v rámci odvolania osobitne nespochybnil a ani nevyvrátil. Je zrejmé, že v rámci podaného odvolania žalobca argumentačne upriamil pozornosť na svoju činnosť, pričom uviedol aj, že podľa „...svedka mal žalobca vykonávať predmetné práce práve pre žalovaného, keďže svedok iba ťahal drevo z koňom pre žalovaného bez toho, aby si najal žalobcu pre potreby vykonávania pílenia dreva. Jednoznačne bolo preukázané, že hlavným vykonávateľom ťažby dreva v lokalite Kráľova Lehota- Skridňovo bol žalovaný, ktorý dané práce vykonával pre spoločnosť M+H, s.r.o., za čo im aj v marci 2015 za to vystavil faktúru na 165 m3 vyťaženého dreva po 15 EUR/m3 na celkovú sumu 2.994,- EUR s DPH, pričom žalovaný si následne objednal subdodávky ako napr. u I. M.ahanie dreva koňom, u žalobcu pílenie dreva a pod. Podľa vyjadrení svedka, žalobca vykonal v predmetnej lokalite pílenie dreva v rozsahu približne 25 % s celkového objemu vyťaženého dreva, pričom zvyšnú časť vykonal pán Pavol Trnovský, ktorý nastúpil do danej lokality na pílenie dreva práve po žalobcovi, pričom predmetné tvrdenia nepoprel ani samotný žalovaný. Teda bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalobca v lokalite Kráľova Lehota-Skridňovo vypílil minimálne 25 % z vyfaktúrovaného objemu 165 m3, t.j. minimálne 41,25 m3. Na základe uvedeného je zrejmé, že keďže žalobca nepílil drevo pre svedka I. M., musel píliť drevo v lokalite Kráľova Lehota-Škridňovo pre žalobcu, keďže ten bol jediný, ktorý v predmetnom čase vykonával v danej lokalite ťažbu dreva pre spoločnosť M+H, s.r.o., ktorá si danú ťažbu objednala." Uvedená argumentácia žalobcu v odvolaní však napriek tomu, že ju odvolací súd dôsledne zvážil, neposkytovala priestor pre odvolací súd pre odklon od záverov súdu prvého stupňa „Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával ťažbu dreva nepreukazuje uzavretie zmluvy o dielo ústnou formou a ani konkludentne - prijatím faktického plnenia odporcom (na návrh, či ponuku, ktorú mal odporca výslovne odmietnuť), najmä pre absenciu vôle zo strany odporcu. Tvrdenie odporcu o rozsahu jeho plnenia je neúplné, tvrdí len objem plnenia v m3 a jednotkovej cene, ale skutočné množstvo nevie preukázať. Nevie predne vymedziť konkrétny čas plnenia podľa dátumu a počtu dní t. j. časový úsek, aby bolo možné posúdiť, či za ním tvrdené obdobie mohol spíliť ním tvrdené množstvo; prípadne zistiť koľko dreva sa odviezlo (zmeralo) z danej lokality za konkrétne obdobie. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu absentuje odovzdanie a prevzatie diela" (č.l. 86 spisu). V tejto súvislosti podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov".

21. V odvolaní žalobca namietal, „keďže v predmetnej veci existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a v takom prípade je rozsudok tunajšieho súdu vzhľadom k okolnostiam prípadu nesprávny a predčasný". Po vykonaní odvolacieho prieskumu sa však odvolací súd nemohol stotožniť ani s touto odvolacou námietkou žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že „Zmluva o dielo predstavuje činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k vytvoreniu veci alebo k inému hmotne zachytenému výsledku činnosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Ťažba dreva v poraste je hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý je merateľný. Zmluva o dielo môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne. Zmluva o dielo je dvojstranný právny úkon. Keď strany prejavia vôľu výslovne (ústne alebo písomne) alebo nevýslovne - konkludentne (spôsobom prejavu nevzbudzujúcim pochybnosti, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (napríklad faktickým plnením na základe návrhu - objednávky). Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou, či konkludentnou formou. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Len pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedá náležitostiam vyžadovaným zákonom a skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Jednou z podstatných náležitosti zmluvy je náležitosť vôle a jeho prejavu, pri absencii ktorých je zmluva neplatná. Navrhovateľ sa nesporne v presne nezistenom čase (z hľadiska dátumu a rozsahu) podieľal na ťažbe dreva pílením v lokalitách Smrečany (január 2015) a Kráľova Lehota - Škridňovo (január alebo február 2015). Navrhovateľ tvrdil dohodu s odporcom, na základe ktorej sa podieľal na ťažbe. Odporca poprel akúkoľvek dohodu s odporcom, prípadne prijatie plnenia odporcu. Vedel o záujme navrhovateľa ťažiť drevo pre odporcu, ale jeho ponuku neakceptoval." Za tohto skutkového a právneho stavu bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, vzhľadom na argumentáciu v žalobe existenciu zmluvného vzťahu ním tvrdenej zmluvy o dielo v žalobe a tiež skutočnosť, že na základe tejto zmluvy plnil žalovanému v rozsahu uvedenom v žalobe. Okresný súd v intenciách žaloby žalobcu a ním plnenej dôkaznej povinnosti v rámci prvostupňového konania konštatoval, že „Tvrdenie odporcu o dohode s navrhovateľom odporca nepreukázal. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával ťažbu dreva nepreukazuje uzavretie zmluvy o dielo ústnou formou a ani konkludentne - prijatím faktického plnenia odporcom (na návrh, či ponuku, ktorú mal odporca výslovne odmietnuť), najmä pre absenciu vôle zo strany odporcu. Tvrdenie odporcu o rozsahu jeho plnenia je neúplné, tvrdí len objem plnenia v m3 a jednotkovej cene, ale skutočné množstvo nevie preukázať. Nevie predne vymedziť konkrétny čas plnenia podľa dátumu a počtu dní t. j. časový úsek, aby bolo možné posúdiť, či za ním tvrdené obdobie mohol spíliť ním tvrdené množstvo; prípadne zistiť koľko dreva sa odviezlo (zmeralo) z danej lokality za konkrétne obdobie. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu absentuje odovzdanie a prevzatie diela." Ak potom žalobca tvrdil predčasnosť rozhodnutia okresného súdu, prípadne jeho nesprávnosť, tak na základe skutkového a právneho stavu, tak ako vyplynul z dokazovania pred súdom prvého stupňa vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu, teda z týchto relevantných záverov, potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.

22. Napokon odvolací súd k argumentácii žalobcu v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

23. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

24. Z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v meritórnom výroku ako i v na ňom závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods. 1, 2 .

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.