Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/173/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobkyne: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. č. XXX, proti žalovanému: BKB Partners, spol. s r.o., so sídlom Dunajská Streda, Jantárová č. 1868/11, IČO: 35 931 329, zastúpený spoločnosťou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 36A, IČO: 35 917 148, o určenie neexistencie záložného práva, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/87/2013-445 zo dňa 6. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/87/2013-445 zo dňa 6. apríla 2016 potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 8.4.2010 č. 000040A/SB/10/061, ktorej vklad bol povolený pod č. V 489/10 zo dňa 15.4.2010 na nehnuteľnostiach k. ú. W. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KNC č. 1017/3 - trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, parc. KNC č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. KNC č. 1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na prac. č. 1024/2 a zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KNC č. 1024/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parc. KNC č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, neexistuje a uvedené záložné právo v prospech žalovaného neviazne. Zároveň týmto rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 147,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože sporné záložné právo stále figuruje na liste vlastníctva č. XXXXX a XXX, k. ú. W.. Na uvedenom nemohli nič zmeniť tvrdenia žalovaného o premlčaní práva na výkon záložného práva. Záväzok dlžníka (spoločnosti FLATVISION, s.r.o.) vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 000040/SB/10/061 z 8.4.2010 bol už uhradený za dlžníka s jeho súhlasom žalobkyňou platbou z jej hypotekárneho úveru v ČSOB, pričom úhrada bola realizovaná dňa 7.6.2011 vo výške 26.740,- Eur, ktorú sumu vyčíslil veriteľ (UniCredit Bank Slovakia, a.s.) práve uvedenou sumou ako tou, ktorú skutočný dlh dlžníka na úvere nepresiahne ku dňu 8.6.2011. Uspokojením záložným právom zabezpečenej pohľadávky (jej splnením) došlo k zániku záložného práva s poukazom na § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Z pohľadu okresného súdu bola podstatná vôľa žalobkyne uhradiť za dlžníka práve dlh vo výške 26.740,- Eur, nie iný dlh. Poukázaním sumy v presnej výške daného dlhu preto súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňa uhradila zabezpečený záväzok, ktorá skutočnosť mala za následok zánik záložného práva.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže aktuálne je výkon záložného práva premlčaný. Ak okresný súd argumentoval tým, že záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva, uvedené nie je podstatné, pretože žiadosť o výmaz mohla podať aj žalobkyňa spolu s potvrdením o zániku záložného práva. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenia § 330 a § 332 Obchodného zákonníka, ktoré majú dispozitívny charakter a možno sa od nich odchýliť. Dňa 30.5.2011 dala spoločnosť FLATVISION, s.r.o. (dlžník) súhlas s plnením záväzkov treťou osobou, ktorou však nebola žalobkyňa, ale Československá obchodná banka, a.s. Medzi stranami pôvodného záväzkového vzťahu (spoločnosťou FLATVISION, s.r.o. ako dlžníkom a UniCredit Bank Slovakia, a.s. ako veriteľom) bolo dohodnuté, že veriteľ môže platbu (vrátane platby tretej osoby) započítať na plnenie akéhokoľvek splatného záväzku FLATVISION, s.r.o., nakoľko dlžník mal voči veriteľovi záväzky z viacerých zmlúv. Zároveň bolo dohodnuté, že všetky dohody UniCredit Bank Slovakia, a.s. a spoločnosti FLATVISION, s.r.o. sú záväzné aj pre žalobkyňu ako právnu nástupkyňu pôvodných záložcov. Prejav vôle žalobkyne, ani jej údajný omyl, ani žiadna iná právna skutočnosť nemôže spôsobovať zmenu obsahu záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalovaným 1/ (UniCredit Bank Slovakia, a.s.) a FLATVISION, s.r.o., keďže žalobkyňa nebola stranou tohto obchodného záväzkového vzťahu. Navyše z logiky veci vyplýva, že žalobkyňa, ani Československá obchodná banka, a.s. nemohli urobiť žalobkyňou tvrdený prejav vôle adresovaný UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorým sa údajne podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka malo určovať, ktorý záväzok sa plní, nakoľko sama žalobkyňa popierala, že by vtedy vedela o nezabezpečenom záväzku FLATVISION, s.r.o. voči UniCredit Bank Slovakia, a.s. V posudzovanej veci tiež nemôže obstáť odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 8/2003, ktorého obsah nesúvisí s právnymi otázkami riešenými v aktuálnom konaní. Spôsob započítania platby žalobkyne sčasti na zabezpečený úver a sčasti na nezabezpečený úver považoval žalovaný za správny.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považovala za nezrozumiteľné, keď žalovaný na jednej strane považuje výkon záložného práva za premlčaný, na strane druhej však obhajuje postup pri započítaní pohľadávok spôsobom realizovaným veriteľom pohľadávky. Zdôraznila, že zreteľne prejavila vôľu uhradiť zabezpečený úver, na účely čoho si vzala úver v ČSOB, a.s.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné uviesť, že predmetom konania je určenie zániku záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 8.4.2010 uzavretej medzi pôvodným žalovaným UniCredit Bank Slovakia, a.s. (veriteľ) a spoločnosťou FLATVISION, s.r.o. (dlžník), ktorá nehnuteľnosť predala žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že pôvodný žalovaný si nesprávne započítal úhradu úveru len v čiastočnej sume (nepostačujúcej na úhradu celého zabezpečeného úveru), ktorá bola poukázaná na základe jej úverového vzťahu s ČSOB, a.s. Úverová zmluva s ČSOB, a.s. bola uzavretá výlučne za účelom splatenia zabezpečeného úveru v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s. (pôvodného žalovaného), ktorý si však finančné prostriedky nezapočítal na splatenie dlhu v celej sume

- časť započítal na splatenie iného nezabezpečeného úveru dlžníka a následne začal výkon záložného práva.

9. V reakcii na vznesené odvolacie námietky považoval krajský súd za potrebné poukázať na správnosť argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku vysvetlil skutkový a právny základ sporu a veľmi detailne reagoval na všetky podstatné argumenty procesných strán. Nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s námietkou neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže jedine výrok súdneho rozhodnutia mohol odstrániť neistotu v právnom postavení žalobkyne a vytvoriť tak základ pre výmaz zaniknutého záložného práva z katastra nehnuteľností. Na tomto závere nemohli nič zmeniť námietky žalovaného, ktorý opakovane akcentoval premlčanie výkonu záložného práva. Táto otázka vzhľadom na pretrvávajúci zápis záložného práva na liste vlastníctva nebola pre posúdenie veci podstatná. Je totiž zrejmé, že pri eventuálnom predaji nehnuteľnosti, či uzavretí ďalšieho hypotekárneho úveru by mohol byť údaj o záložnom práve prekážkou vzniku takýchto dohôd. Argumentácia žalovaného tiež vyznieva rozporne, ak tvrdí, že výkon záložného práva je premlčaný, resp. je možné realizovať výmaz záložného práva z katastra a on sám tak doposiaľ neučinil; práve naopak zotrváva na svojich tvrdeniach a v súdnom konaní sa aktívne bráni, hoci mohol (pokiaľ by svoje námietky myslel vážne) nárok žalobkyne uznať, resp. s ňou uzavrieť zmier.

10. K namietanému nesprávnemu postupu okresného súdu ohľadom započítania platby žalobkyne na účet UniCredit Bank Slovakia, a.s. treba uviesť, že akákoľvek dohoda pôvodného dlžníka (FLATVISION, s.r.o.) s jeho veriteľom (UniCredit Bank Slovakia, a.s.) nemohla mať účinky voči žalobkyni a jej postupu pri splácaní dlhu. Zodpovednosť za dlhy podľa zmluvy medzi dlžníkom a bankou niesla spoločnosť FLATVISION, s.r.o. a nemohla byť prenesená na žalobkyňu. Žalobkyňa sa stala v danom prípade záložcom a dlh plnila z titulu tohto zabezpečenia (§ 332 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka), nie z titulu veriteľsko-dlžníckeho vzťahu, v ktorom figurovali spoločnosť FLATVISON, s.r.o. a banka. V dôsledku vzniknutých pochybností o tom, ktorý dlh mal byť žalobkyňou splatený, bolo správne posúdiť vec tak, ako to učinil okresný súd - teda započítať poukázané finančné prostriedky v prvom rade na dlh zabezpečený záložným právom, pretože takáto vôľa žalobkyne zjavne vyplynula zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 27.5.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a ČSOB, a.s. Odvolací súd tak nemohol akceptovať tvrdenia žalovaného, ktorý poukazoval na obsah dohody medzi FLATVISION, s.r.o. a UniCredit Bank Slovakia, a.s. Dohoda o započítavaní platieb, prípadne ďalšie zmluvné povinnosti môžu zaväzovať len zmluvné strany, ktoré s nimi vyslovili súhlas; na žalobkyňu prešli v dôsledku kúpy nehnuteľnosti len povinnosti vyplývajúce z jej statusu záložcu, nie však z titulu postavenia dlžníka, ktorým bola spoločnosť FLATVISION, s.r.o. Ak by mienila žalobkyňa splatiť akýkoľvek iný nezabezpečený dlh dlžníka, zjavne by tak učinila zrozumiteľným a jasným spôsobom neumožňujúcim vznik akýchkoľvek pochybností, čo samozrejme v konaní preukázané nebolo, na čo poukázal súd prvej inštancie vo svojom podrobnom odôvodnení. Pokiaľ dlžník (FLATVISION, s.r.o.) predložil v konaní listinu obsahujúcu jeho súhlas s plnením záväzku treťou osobou (§ 332 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka) na účely splatenia oboch jeho záväzkov (zabezpečeného i nezabezpečeného), táto nemala pre posúdenie veci význam, keďže súhlas bol udelený Československej obchodnej banke, a.s., ktorú nemožno považovať za správneho adresáta takého súhlasu; naviac aj keby bol daný súhlas udelený žalobkyni, ona sama by musela prejaviť vôľu uhradiť nezabezpečený dlh dlžníka. ČSOB, a.s. mienila poskytnúť žalobkyni účelový úver na kúpu nehnuteľností s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť sčasti použité na úhradu zabezpečeného dlhu spoločnosti FLATVISION, s.r.o. v UniCredit Bank Slovakia, a.s. a sčasti zaplatené ako úhrada kúpnej ceny. Ak úver poskytovala ČSOB, a.s. žalobkyni s konkrétnym zámerom, potom bola žalobkyňa jedinou osobou oprávnenou vysloviť v medziach zmluvy súhlas s tým, kam budú finančné prostriedky poukázané. Pritom možno len veľmi ťažko predpokladať, že by žalobkyňa chcela tieto financie použiť inak ako na úhradu ceny nehnuteľností, resp. splatenie úveru s cieľom dosiahnuť výmaz záložného práva zriadeného v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s.

11. Žiada sa uviesť, že rešpektovanie a ochrana autonómie vôle je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu. Aj napriek uvedenému však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Týmto druhým princípom je ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, nemôže sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípov dôvery v úkony ďalších osôb pri sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti. Dôveru treba

považovať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jeden z prvkov materiálne, t. j. hodnotovo chápaného právneho štátu, ktorého ústavne normatívny výraz je obsiahnutý v článku 1 ods. 1 Ústavy SR.

12. V tomto duchu krajský súd priznal princípu dôvery v kontexte zistených skutkových okolností prípadu prioritné postavenie. Z vykonaného dokazovania možno totiž vyvodiť, že postup a správanie sa žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a ďalších subjektov pri čerpaní a následnom poukazovaní finančných prostriedkov nebolo korektné. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o hypotekárnom úvere s jediným cieľom - kúpiť nehnuteľnosti a tieto financovať prostredníctvom úveru. Zo žiadneho jej konania nemožno nijakým výkladom vyvodiť zreteľnú vôľu splatiť akýkoľvek dlh tretej osoby, nedefinovaný v zmluve o hypotekárnom úvere. UniCredit Bank Slovakia, a.s. nebola oprávnená započítať platbu žalobkyne na iný ako zabezpečený úver. Krajský súd na tomto mieste nemienil hodnotiť, či situácia, v ktorej sa žalujúca strana ocitla, bola spôsobená úmyselne či len jednoduchým pochybením, avšak spôsob jej vyriešenia detailne vysvetlený v napadnutom rozsudku bol jediným zákonným a morálnym záverom, ktorý bolo možné vo veci prijať.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .