Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-445-2014.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/445/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky M. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, Š. U. A. P., zast. zástupcom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, Š. U. A. P., proti odporcovi: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, E. K. A. XXX, prechodne bytom L. XXX, Z., Š. U. A. P., zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, AK Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, za účasti maloletého: K. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % trov konania.
Súd p r i z n á v a znalcovi prof. M.. B. K., O.. odmenu za znalecký posudok vo výške 282 eur, ktorá jej bude vyplatená zo zložených záloh ako sú vedené pod položkami 22/2016 a 23/2016 spolu na sumu 260 eur a zvyšok odmeny vo výške 22 eur jej bude vyplatený zo štátnych prostriedkov.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu trovy vo výške 22 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka prostredníctvom opatrovníčky sa podaným návhrom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že otcom maloletého dieťaťa K. Ď., nar. XX.XX.XXXX je odporca. Svoj návrh odôvodnila tým, že je invalidnou dôchodkyňou, pričom od narodenia je postihnutá kataraktou- sivým zákalom očí, je neschopná akéhokoľvek pohybu, lebo je postihnutá osifikáciou kostí a preto je odkázaná na cudziu pomoc. Opatrovníčkou jej sestra. Minulý rok niekedy v októbri 2013, keď sa vracali z návštevy s jej švagrinou sa odporca, ktorého pozná od detstva a bol jej kamarátom ponúkol, že ju odprevadí domov. Keďže je na invalidnom vozíku, tento ju odtlačil až do garáže jeho matky. Tam ju následne z invalidného vozíka vyložil na zadné sedadla jeho auta a sadol si vedľa nej. Odporcaju pod vplyvom alkoholických nápojov začal bozkávať a vyzliekať proti jej vôl, neskôr na nej vykonal súlož. Vzhľadom na jej zdravotné postihnutie sa nemohla brániť. Intímny styk ešte s nikým nemala, s odporcom to bolo prvýkrát a súlož vykonal odporca iba jedenkrát. Počas styku veľmi plakala a súlož odmietla. Odporca ju po pohlavnom styku naložil na invalidný vozík a odtiahol von z garáže. Keďže sa veľmi bála aj hanbila, nikomu o tomto nepovedala a odporcu už nikdy nestretla. Niekedy vo februári 2014 ju bolela chrbtica, ako aj brucho. Išla spoločne so sestrou na pohotovosť a lekár jej povedal, že je gravidná. Po vykonaní tehotenského testu, ako aj ďalšej návštevy gynekológa sa jej gravidita potvrdila, bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. Potom povedala jej sestre všetko, čo sa odohralo a na odporcu podala trestné oznámenie. Trestná
vec- zločin znásilnenia sa vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 10T/40/2014. Dňa 14.06.2014 sa narodil maloletý, ktorý nebol riadne donosený, narodil sa v 35.týždni tehotenstva. Toho času je zdravý, fyzicky, ako aj psychicky prospieva. Maloletému dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť jej sestra, ktorá jej opatrovníčkou, nakoľko ona vzhľadom k svojmu nepriaznivému stavu, nie je schopná poskytovať primeranú osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu. Pohlavný styk mala iba jedenkrát a to iba s odporcom, teda len on môže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. Odporca s uznaním otcovstva nesúhlasí, lebo si myslí, že mala mať pohlavný styk s iným mužom a on teda nemôže byť otcom maloletého dieťaťa.
2. Navrhovateľka k návrhu doložila rodný list maloletého dieťaťa K. Ď., nar. XX.X.XXXX z ktorého vyplýva, že tento sa narodil dňa 14.06.2014 v Humennom z matky M. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Otec nebol uvedený.
3. Z dôvodu, že navrhovateľka podala návrh prostredníctvom opatrovníčky A. B., pričom podľa registra Ps tunajšieho súdu bolo zistené, že navrhovateľka nie je pozbavená spôsobilosti, uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 11P/51/2009 zo dňa 07.05.2009 A. B., nar. XX.X.XXXX bola pre navrhovateľku ustanovená za opatrovníka iba v oblasti preberania finančných a iných majetkových plnení a na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka je nevidiaca, nevie sa podpísať, neovláda ani brailové písmo, navrhovateľka ústne na pojednávaní do zápisnice ešte dňa 11.11.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 28 ods. 1 udelila plnomocenstvo pre A. B., nar. XX.X.XXXX pre celé konanie.
4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na dôvodoch návrhu, nakoľko odporca je jednoznačne otcom. O dieťati sa s odporcom nikdy nerozprávala, avšak vedel, že je tehotná a že sa jej narodilo dieťa. Ona sa však s ním už o tom viacej nechcela rozprávať, pretože vo výpovedi na polícii poprel, že by bol otcom. S inou osobou nemala intímny styk.
5. Zástupkyňa navrhovateľky navrhla vykonať testy DNA z dôvodu, že odporca popiera otcovstvo.
6. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že popiera, že by mal intímny vzťah alebo styk s navrhovateľkou. Potvrdil, že navrhovateľku sa pozná od malička, pričom intenzívne sa začali stretávať, keď mal asi 14-15 rokov, avšak len ako známi. Intenzívne ich prestal navštevovať, keď si našiel družku a odsťahoval sa. Nevedel uviesť, kedy naposledy stretol s navrhovateľkou ako aj kto by mal byť otcom maloletého dieťaťa. Oohľadne rozporu výpovedi v trestnom konaní, keď sa najprv priznal a potom to popieral uviedol, že to bolo z dôvodu, že policajt na neho tlačil, že ak sa prizná, všetko bude dobré.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby otcovstvo bolo určené. Za účelom preukázania skutočného otca navrhujú vykonať dokazovanie a to aj výsluchom účastníkov konania. V prípade určenia otcovstva navrhujú, aby maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a to A. B.. Zároveň kolízny opatrovník predložil správu o prešetrení pomerov zo dňa 09.11.2015, z ktorej okrem iného vyplýva podľa vyjadrení matky maloletého dieťaťa jedine odporca môže byť otcom maloletého dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa matka intímne stýkala len s označeným otcom. Je v záujem maloletého dieťaťa, aby otcovstvo bolo určené a následne boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, prípadne v danom prípade, aby dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti inému príbuznému.
8. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 25.07.2014 vyplýva, že prokurátorka v zmysle § 234 ods. 1 Trestného poriadku podala obžalobu na žalovaného pre spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 pism. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10 T/40/2014 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.
9. Uznesením č.k. 7C/445/2014-68 zo dňa 17.05.2016 bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom za O.. P.. T. K. V. z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba posúdenia takých skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalostí.
10. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2016 zo dňa 10.10.2016 vypracovaného O.. P.. B. K., O.. vyplýva, že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca O. E. a maloletého K. Ď., bola nájdená nezhoda v ôsmich zo šestnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo žalovaného jednoznačne vylúčené.
11. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
12. V zmysle ust. § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. V danom prípade predmetom konania je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo.
14. Ako z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, zistenie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípade, ak nebolo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Súd určuje otcovstvo aplikáciou tretej domnienky upravenej v ods. 2 tohto ustanovenia. Naplnenie tretej domnienky skúma súd v sporovom konaní, ktoré je konaním o určenie otcovstva. Aktívne legitimovaní na podanie žaloby sú a) dieťa v prípade, ak je maloleté, musí byť zastúpené opatrovníkom, b) matka, c) muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou.
15. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa ( 300-180 dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti. Aplikácia tejto domnienky však čoraz viac stráca na význame, keďže skutočnosť súlože ako rozhodujúcej udalosti ustupuje biologickej istote, ktorú poskytuje analýza DNA. Analýza DNA dokáže s určitosťou potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža. Skutkový základ tretej domnienky je však už irelevantný s ohľadom na skutočnosť, že dostupné testy DNA môžu takmer s úplnou istotou potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža. V predmetnej veci bola vykonaná paternitná expertíza metódou analýzy DNA za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva, pričom pri porovnaní vzoriek žalovaného a maloletého dieťaťa bola nájdená nezhoda v ôsmich zo šestnástich sledovaných genetických markerov, čím bolo otcovstvo odporcu jednoznačne vylúčené. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. V zmysle § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
18. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že túto priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd návrh v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V zmysle § 49 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
22. V súdnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na preukázanie otcovstva. Navrhovateľke bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % a u odporcu mal súd za to, že u neho nie sú dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto bol každý z nich zaviazaný na zloženie preddavku v 1. V konaní bola zložená záloha na znalecké dokazovanie navrhovateľkou vo výške 200 eur a odporca zložil zálohu vo výške 60 eur. V konaní na podanie posudku bol ustanovený znalec O.. P.. T. K. V. avšak posudok podala O.. P.. B. K., O.. bez predloženia nejakého poverenia na podanie znaleckého posudku a preto jej súd priznal iba náhradu vecných nákladov. Pre priznanie odmeny pre znalca O.. P.. B. K., O.. za podaný znalecký posudok je potrebne predložiť nejaké poverenie alebo splnomocnenie, príp. iný dôkaz, ktorý ju bude osvedčovať, že mohla podať znalecký posudok za O.. P.. T. K. V.. Preto znalcovi bolo zatiaľ priznané znalečné vo výške 282 eur a to iba ako náhrada vecných nákladov podľa § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
23. Po podaní znaleckého posudku bola časť odmeny znalca vyplatená zo zložených záloh a časť zo štátnych prostriedkov. Keďže odporcca bol v konaní úspešní, nebolo ho možné zaviazať na náhradu trov štátu. Pomery navrhovateľky zistené v priebehu konania neodôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a preto súd zaviazal na náhradu trov štátu navrhovateľku.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.