Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-56-2024.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/56/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Kanás, Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I.Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II.Súd nepriznáva odporcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2024 o 7:50:12 h. domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi E. F. nar. XX.X.XXXX trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. vstup na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D., okres Nové Zámky a taktiež nehnuteľnosti – stavby rodinný dom postavený na parcele č. 1609/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2 evidovaný na LV č. XXXX k. ú. D. okr. Nové Zámky. 2/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že bol rozsudkom OS Nové Zámky sp. zn. 8P/16/2022 zo dňa 11.10.2022 rozvedený pričom maloleté deti I. nar. X.X.XXXX a I. nar. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že navrhovateľ bol zaviazaný platiť výživné na každé dieťa, pričom súd upravil i styk navrhovateľa s maloletými deťmi a to tak, že je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. kedy si ich vyzdvihne v mieste bydliska matky do nedele toho istého týždňa do 18.00 hod. kedy ich odovzdá v mieste bydliska matky. Podotýkame, že matka s maloletými deťmi býva vo vyššie uvedenom rodinnom dome a užíva nehnuteľnosti, ktoré sú vyššie spomenuté a ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ. Navrhovateľ sa po rozvode odsťahoval zo spoločného bydliska a styk sa realizuje presne podľa rozsudku súdu OS Nové Zámky. 2.1/ Ďalej v návrhu uviedol, že dňa 18.2.2024 čo bola nedeľa kedy mal podľa rozsudku odovzdať deti matke bol napadnutý pred vlastným pozemkom, teda nehnuteľnosťou kde žijú deti a kde prišlo k odovzdaniu detí priateľom jeho bývalej manželky – odporcom. Po tomto útoku skončil hospitalizovaný v nemocnici, kde musel byť podrobený operačnému zákroku tváre. Už aj z lekárskej správy, ktorá je prílohou tohto návrhu vyplýva, že navrhovateľ bol napadnutý priateľom bývalej manželky, čo je odporca. Navrhovateľ bol túto skutočnosť po príchode z nemocnice oznámiť a podal trestné oznámenie na OR PZ Nové Zámky OO PZ Šurany dňa 29.2.2024, pričom dňa 14.5.2024 mu bolo oznámené zo strany povereného príslušníka PZ, že jeho trestné oznámenie kde vystupuje ako poškodený sa vedie pod ČVS: ORP-206/SU-NZ-2024. Momentálne vyšetrovateľka do konania prizvala znalca za účelom posúdenia zranení, ktoré boli navrhovateľovi spôsobené zo strany odporcu. 2.2/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva za účelom zabránenia a zakázania vstupu odporcu do jeho nehnuteľnosti, nakoľko odporca je priateľom bývalej manželky, ktorá v uvedených nehnuteľnostiach dodnes býva a žije s deťmi a odporca pravidelne chodí a navštevuje bývalú manželku
v uvedenej nehnuteľnosti a to bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľ má i strach, aby sa uvedená skutočnosť neopakovala keď si príde prevziať deti a keď ich bude odovzdávať a preto sa obracia na súd s týmto návrhom. 3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
7/ Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku,
ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.
7.1/ Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.
7.2/ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
8/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9/ Z navrhovateľom pripojeného potvrdenia OR PZ Nové Zámky, Obvodného oddelenia policajného zboru Šurany (č.ud.:60.24/1847) zo dňa 29.02.2024 súd zistil, že navrhovateľ učinil dňa 29.02.2024 oznámenie o trestnom čine ublíženia na zdraví a výtržníctva.
10 / Z potvrdenia OR PZ Nové Zámky, Obvodného oddelenia policajného zboru Šurany (ČVS:ORP-206/ SU-NZ-2004) zo dňa 14.05.2024 súd zistil, že listom zo dňa 14.05.2024 bol navrhovateľ upovedomený, že vo veci trestného oznámenia podaného dňa 29.2.2024 bolo dňa 14.05.2024 unesením povereného príslušníka v zmysle ustanovenia § 199 odsek 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
11/ Z lustrácie v centrálnej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov bolo súdom zistené, že odporca sa nedopustil žiadneho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a ani iného druhu priestupkov.
12/ V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V prvom rade súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, v ktorom sú formulované osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Táto náležitosť vyjadruje nielen dôkazné bremeno navrhovateľa, ale tiež bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to vyplýva aj z právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106), splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a má za to, že tento neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Iba samotné podanie trestného oznámenia navrhovateľom, alebo upovedomenie o začatí trestného stíhania nemohol súd považovať za dostačujúce na osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu navrhovateľa z osoby odporcu a potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Taktiež iba samotné podanie trestného oznámenia neosvedčuje násilné alebo iné neprimerané správanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktoré by odôvodňovalo potrebu úpravy vzťahov medzi nimi tak, ako to navrhoval vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľ. Z navrhovateľom predloženého upovedomenia o začatí trestného stíhania nie je zrejmé a teda ním nie je preukázané, že by bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe t.j. odporcovi. Práve naopak, súd považoval za zistené, z lustrácie v centrálnej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov, že odporca sa nedopustil žiadneho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo nenasvedčuje tvrdeniu navrhovateľa ohľadne miery závažnosti správania odporcu voči nemu, ktoré správanie by malo vyvolávať u navrhovateľa obavu, resp. z prítomnosti odporcu v jeho blízkosti. Navyše
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nešpecifikoval okolnosti a dôvody pre ktoré ho mal odporca napadnúť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na skutočnosť, že od údajného napadnutia navrhovateľa odporcom (18.02.2024) do doby podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli takmer štyri mesiace a nebolo zistené (netvrdil to ani navrhovateľ), že by sa útok na žalobcu opakoval. Je pravdepodobné, že celá situácia v danom prípade súvisí s nedoriešenými vzťahmi bývalých manželov, čo sa následne premieta aj do ich aktuálneho života a dotýka sa aj ich partnerov, či priateľov. Rovnako je potrebné skonštatovať, že podľa LV č. XXXX, kat. územie D. je rodinný dom postavený na parc. č. 1609/6 so súpisným číslom 4403 v spoluvlastníckom podiele 1/1 navrhovateľa a jeho bývalej manželky, z čoho je nesporne zrejmé, že nie vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Súd má za to, že aj bývalá manželka má právo rozhodovať o tom, kto bude navštevovať nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou. Zistené okolnosti prípadu preto, podľa názoru súdu prvej inštancie, vyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
12.1/ Keďže neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je potrebná osobitná úprava vzťahov medzi účastníkmi konania, rozhodol o neodkladnom opatrení tak, že ho v celom rozsahu zamietol.
13/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14.1/ Odporca mal v konaní vo veci plný úspech, principiálne by preto bolo na mieste priznať mu náhradu trov konania. Odporcovi však v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.