Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75S-22-2022.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Subarea
75S/22/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX,. právne zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 02.03.2022, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania č. OM26220220185008 zo dňa 02.03.2020 (oznámené žalobcovi prípisom č. 2020/2350:3- A1460 zo dňa 03.03.2020), č. 26220220185/Z02 zo dňa 21.04.2020 a č. N22000133/S01 zo dňa 21.04.2020 (oznámené žalobcovi prípisom č. 2020/7653:13-A1410 zo dňa 21.04.2020),o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 14. apríla 2022 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom portálu ÚPVS podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 02.03.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, Zvolen (ďalej aj len „ÚVA“) č. 16/10924/21/040 zo dňa 16. novembra 2021 vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) a j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 523/2004 Z. z.“). Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. bola žalobcovi podľa § 31 ods. 4 citovaného zákona uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške 180.191,69 Eur na určené účty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v prípade nezaplatenia odvodu v lehote zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, z ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. bola žalobcovi podľa § 31 ods. 15 citovaného zákona uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške 334.492,35 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na určené účty.
2. Podanou správnou žalobou žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že, okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu mohla byť spôsobená závažná ujma a značná finančná škoda spočívajúca v ekonomickom ohrození činnosti. Suma v rozsahu uloženého finančného odvodu predstavuje neúnosné zaťaženie rozpočtu žalobcu. Jej úhrada by bezprostredne ohrozila plánovaný rozvoj činností žalobcu, ako aj bežný chod žalobcu pôsobiaceho vo verejnom záujme. Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na pomery a veľkosť žalobcu tento nie je schopný uvedené finančné prostriedky zabezpečiť bez toho, aby nedošlo k ohrozeniu jeho úloh vo vzťahu k svojím študentom a zamestnancom a realizovaným
či plánovaným výskumným projektom. Na základe uvedeného navrhuje správnemu súdu odložiť vykonateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že žalovaný aj ÚVA je povinný v prípade, ak mu bolo v súlade s § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. oznámené porušenie finančnej disciplíny, postupovať podľa § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. v lehote podľa § 31 ods. 14 tohto zákona. V zmysle uvedeného, žalovaný ani ÚVA pri ukladaní odvodu, resp. penále za porušenie finančnej disciplíny nemali povinnosť skúmať majetkové a ekonomické pomery žalobcu a až na základe preukázania majetku rozhodovať o porušení finančnej disciplíny. Uložený odvod predstavuje časť finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na základe zmluvy a žalovaný pri stanovení výšky odvodov nepostupoval v rámci úvahy správneho orgánu, kedy by uplatňoval svoju právomoc s prihliadnutím na povahu, závažnosť, trvanie a následky porušenia povinnosti, tak ako je to napr. v prípade ukladania pokút. Ďalej žalovaný uviedol, že uloženie odvodu nie je nezákonné, ani nepredstavuje zásah do práv žalobcu vlastniť majetok, nakoľko žalovaný rozhodol o uložení odvodu v zmysle zákona a v jeho medziach. Účelom uloženia povinnosti odvodu bola náprava nezákonného stavu spočívajúca vo vrátení finančných prostriedkov použitých nad rámec oprávnenia stanoveného Zmluvou, tak aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom a tiež vrátenia nehospodárne, neefektívne a neúčinne vynakladaných verejných prostriedkov zo strany žalobcu. Uloženie odvodu tak nemôže predstavovať zásah do majetkových práv žalobcu, keďže sa nejedná o žalobcove prostriedky, ale verejné finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi poskytnuté, a ktoré bol oprávnený použiť za podmienok stanovených zmluvou, pričom preukázateľne použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia a tiež časť z nich vynaložil nehospodárne, neefektívne a neúčinne, a preto je povinný ich vrátiť. Žalovaný nesúhlasil so žiadosťou o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca uzatvoril s ÚVA dohodu o splátkach, ktorá je platná a podľa ktorej žalobca plní.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnou úvahou o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pritom len na skutočnosť, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by mu mohla byť spôsobená závažná ujma a značná finančná škoda spočívajúca v ekonomickom ohrození činnosti, keď suma v rozsahu uloženého odvodu predstavuje neúnosné zaťaženie rozpočtu žalobcu a jej úhrada by bezprostredne ohrozila plánovaný rozvoj činností žalobcu, ako aj bežný chod žalobcu pôsobiaceho vo verejnom záujme. Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na pomery a veľkosť žalobcu tento nie je schopný uvedené finančné prostriedky zabezpečiť bez toho, aby nedošlo k ohrozeniu jeho úloh vo vzťahu k svojím študentom a zamestnancom a realizovaným či plánovaným výskumným projektom.
12. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca nijako nepodložil a ani inak neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď nepredložil účtovné výkazy a podobne. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia, teda v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
16. Inštitút priznania odkladného účinku v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí je len sekundárnou ochranou žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok v zmysle § 185 SSP. Primárnou ochranou pred hroziacim dôsledkom okamžitého výkonu rozhodnutia je napríklad odklad exekúcie (v prípade núteného výkonu rozhodnutia), resp. dohoda o splátkach, ktorá umožňuje postupné splácanie rozhodnutím priznaného peňažného plnenia, čo by nemalo mať na žalobcu ním tvrdený negatívny dopad. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, aj z obsahu
administratívneho spisu, bola medzi ÚVA ako orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalobcom uzatvorená dohoda o splátkach, podľa ktorej sa strany dohodli, že odvody a penále budú zo strany žalobcu uhradené v dohodnutých lehotách a v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Uzatvorenie dohody o splátkach samo o sebe zmierňuje dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia, preukazuje, že zo strany orgánu verejnej správy nedošlo k nútenému výkonu rozhodnutia a zároveň, že počas jej riadneho plnenia k nútenému výkonu rozhodnutia nedôjde. Na základe vyššie uvedeného tak možno považovať žalobcom uvádzané tvrdenia len za hypotetické predpoklady.
17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).