Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17C-83-2011.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/83/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XD, X., zastúpenej JUDr. Marekom Turočkom, advokátom so sídlom Račianska č. 36, Bratislava, proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. X, X., o zaplatenie 2.200 Euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e z m i e r strán sporu v nasledovnom znení:
„ I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 Euro v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Euro až do úplného zaplatenia, vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od 30.01.2017 a to na účet žalobkyne vedený v Č.Q. C. X., H..U.., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
odôvodnenie:
1. V danej veci sa žalobkyňa (pôvodne pod menom Z. W.) žalobou zo dňa 25.05.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000 Euro s príslušenstvom, titulom nevrátenej pôžičky poskytnutej žalovanému v sume 4.000 Euro v roku 2009, v tom čase ako životnému partnerovi, na jeho podnikateľskú činnosť s tým, že podľa dohody mal žalovaný vrátiť polovicu poskytnutých finančných prostriedkov.
2. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičky odmietal, argumentujúc, že išlo o investíciu žalobkyne do spoločného podnikania (prevádzkovanie stánku na Kuchajde v Bratislave) na základe ústnej dohody, ktoré sa mali obom vrátiť z tržieb zo spoločnej prevádzky stánku.
3. V priebehu konania strany sporu, v záujme zmierlivého a konečného usporiadania sporného vzťahu v predmetnej veci, oznámili súdu, že po vzájomných rokovaniach dospeli k dohode, ktorú predložili súdu dňa 13.12.2016 ako návrh zmieru, ktorý žiadali podľa § 148 Civilného sporového poriadku schváliť v nasledovnom znení : „ I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 Euro v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Euro až do úplného zaplatenia, vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od 30.01.2017 a to na účet žalobkyne vedený v Č. C. X., H..U.., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
4. Zároveň žiadali, aby súd rozhodol o vrátení všetkých zaplatených súdnych poplatkov, krátených o 50% podľa § 11 ods. 7 zákona č. 70/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
5. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
8. Strany sporu môžu skončiť konanie zmierom, ktorý predstavuje dohodu strán, ktorou si v rámci prebiehajúceho konania upravia svoje sporné vzťahy, práva a povinnosti.
9. Oproti doterajšej právnej úprave, je podľa nových procesných predpisov (úč. od 1.7.2016), uzavretie zmieru prípustné bez ohľadu na povahu sporu a jediným predpokladom pre schválenie zmieru, je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd potom vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na preukázanie tohto predpokladu, tzn. že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza a nie je potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu ako pri autoritatívnom rozhodovaní súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009).
10. Samotný obsah zmieru pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým spôsobom boli vyporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania (pozri aj R 16/1987). Platí však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717).
11. Napriek tomu, že oproti doterajšej právnej úprave (§ 167 O.s.p.), forma schválenia zmieru, explicitne vyjadrená v zákone nie je, súd napriek odlišným názorom zastáva názor, že nemožno rozhodovať o schválení súdneho zmieru formou rozsudku, ale uznesením, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (metritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu ktorým je súd viazaný (§ 216 C.s.p.) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania (§ 215 C.s.p.). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa.
12. K odlišnej argumentácii súd uvádza, že v civilnom súdnom konaní (sporovom i nesporovom) sa meritórne (vo veci samej) nerozhoduje výlučne len formou rozsudku ale aj uzneseniami, platobnými rozkazmi, osvedčeniami o dedičstve... ( pozri Základy občianskeho procesného práva, Ján Mazák a kol. 2009) a naopak výlučne uznesením súd rozhoduje o procesných otázkach (§ 234 C.s.p.), tzn. ak nerozhoduje vo veci samej, nerozhoduje rozsudkom ale uznesením, čo nevylučuje meritórne rozhodovanie formou uznesenia. Nemožno preto stotožňovať meritórne rozhodnutie len s rozsudkami, avšak pri procesných rozhodnutiach, je rozhodovanie formou rozsudkom vylúčené. Súd v tomto prípade nerieši autoritatívne svojim rozhodnutím samotný spor strán, ale rozhoduje o tom, či dohoda strán o sporných nárokoch priamo neodporuje platnému zákonu, resp. či ho neobchádza. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej, explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 C.s.p.).
13. S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia § 398 C.s.p., ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.
14. Rovnako v súčasnej právnej úprave absentuje postup súdu v prípade, ak zmier neschváli (pre rozpor s právnymi predpismi). V tomto prípade tiež rozhoduje súd uznesením, pričom súd je názoru, že neschválením návrhu zmieru strán, nedošlo k vyriešeniu ich sporných vzťahov, ako je to pri schválení zmieru a preto súd ďalej koná po právoplatnosti uznesenia o pôvodnej žalobe v rozsahu vymedzenom žalobným, návrhom (petitom), nakoľko opačný postup, neschválenie zmieru formou rozsudku ako konečným meritórnym rozhodnutím, by bolo odmietnutím spravodlivosti (denegatio iustitiae). A napokon podľa novej právnej úpravy nie je daná možnosť domáhať sa zrušenia uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP), čo zákonodarca zdôvodnil posilnením právnej istoty strán sporu a tým, že išlo o nadbytočný prvok, nakoľko súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už pri schválení súdneho zmieru.
15. Súd preskúmal v zmysle uvedeného, stranami sporu predložený návrh súdneho zmieru, ako prejav vôle zmierlivo vyriešiť spor a zistil, že nimi uzatvorená dohoda, ktorú žiadajú schváliť, komplexne rieši ich sporný právny vzťah, ktorý bol predmetom daného súdneho konania, vrátane dohody ohľadom trov konania a dospel k záveru, že spoločne navrhovaný zmier strán sporu, nie je v rozpore z hmotným právom a ani ho neobchádza, z ktorého dôvodu ho schválil.
16. Podľa § 11 ods. 7 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov.
17. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
18. Žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v tom čase platnom a účinnom znení, a to uznesením z 12.07.2011, č. k. 17C 83/2011-42, právoplatným dňa 20.07.2011, z ktorého dôvodu jej nevznikla v konaní poplatková povinnosť.
19. Žalovaný bol zaviazaný na úhradu súdneho poplatku v sume 132 Euro za podaný odpor uznesením z 09.12.2011, č.k. 17C 83/2011-53 a tento súdny poplatok uhradil dňa 04.01.2012.
20. Na základe toho, že sa konanie skončilo schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vznikol stranám sporu v zmysle citovaného § 11 ods. 7 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb., nárok na vrátenie 50 % všetkých zaplatených súdnych poplatkov, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil súdny poplatok v roku 2012 (04.01.2012 - čl. 133 spisu ), lehota na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku podľa § 13 ods. 3 uvedeného zákona uplynula dňa 31.12.2015, vzhľadom k čomu súd nemohol rozhodnúť o jeho vrátení v rozsahu 50% .
21. O náhrade trov konania, súd nerozhodoval, nakoľko obsahom súdom schváleného zmieru, bola aj dohoda strán o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p.).
Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť (§ 398 C.s.p.).
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.