Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Csp-12-2016.pdf
PDF · 80.33 KB
No categories available
8Csp/12/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu N. Y. U. U.. G.. C.., U. U. W. X, X., N.: XX XXX XXX, (predtým S. K. V. H.. U.., U. U. V. B.T. XX, W., N.: XX XXX XXX), v konaní zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej J. L., B.. XX. XX. XXXX, X. C. XXX/XX, X., o zaplatenie 2 452,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 07. 2016 domáhal zaplatenia sumy 2 452,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 452,25 Eur od 19. 08. 2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 11. 08. 2011 uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5 070,60 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v šesťdesiatich mesačných splátkach po 84,50 Eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná sumu vo výške 1 621,56 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoje povinnosti riadne a včas splácať pôžičku, právny predchodca žalobcu ju dňa 07. 08. 2013 vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy jednorazovo. Žalovaná dlží sumu vo výške 2 452,25 Eur, ktorí predstavuje rozdiel medzi istinou vo výške 4 073,81 Eur a sumou prijatých splátok vo výške 1 621,56 Eur. K žalobe pripojil žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX predžalobnú upomienku s doručenkou a výpis splátkového kalendára.
2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8Csp/12/2016 - 24 zo dňa 13. 09. 2016, voči ktorému podala žalovaná odpor. V odpore namietala splatnosť pohľadávky a uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie pohľadávku jednorazovo, preto žiadala o povolenie mesačných splátok.
3. Podaním doručeným súdu dňa 01. 12. 2016 právny predchodca žalobcu a žalobca súdu oznámili, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na spoločnosť N. Y. U. U.. G.. C.., ktorá so vstupom do konania súhlasila. Zároveň „nový“ žalobca súhlasil aj s tým, aby súd vo veci dňa 02. 12. 2016 konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, súhlasil so skrátením lehoty na prípravu na pojednávanie a svoju neúčasť ospravedlnil. Uznesením č. k. 8Csp/12/2016 - 69 zo dňa 01. 12. 2016 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu. Na výzvu súdu, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, uviedol, že postúpenie pohľadávky a aktívnu legitimáciu v spore preukázal listom
- oznámením o postúpení pohľadávky, ktorý zaslal žalovanej a ktoré v konaní predložil.
4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neúčasť ospravedlnila, súhlasila, aby sa konalo a rozhodlo v jej neprítomnosti ako aj so skrátením lehoty na prípravu na pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil:
5. Skutkový stav týkajúci sa čerpania finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke ako aj ich splácanie žalovanou je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov - zmluvy o pôžičke a výpisu splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 11. 08. 2011 zmluvu označenú ako zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 207000 Eur. Právny predchodca žalobcu so žalovanou sa dohodli na šesťdesiatich splátkach po 84,50 Eur mesačne. Celková suma, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, bola vo výške 5 070,00 Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 32,23 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 20,56 % a ročná úroková sadzba vo výške 32,23 %. Žalovaná pôžičku riadne a včas nesplácala a celkom uhradila sumu vo výške 1 621,56 Eur. Dňa 07. 08. 2013 došlo vyhláseniu splatnosti dlhu a k výzve na zaplatenie dlhu.
6. Právny predchodca žalobcu mal žalobcovi postúpiť pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016, ktorú v konaní žalobca (napriek výzve súdu) nepredložil. Žalobca v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 10. 2016, ktorého obsahom je oznámenie právneho predchodcu žalobcu, že bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 11. 08. 2011 vo výške 2 960,22 Eur. K tomu predložil aj podací hárok č. Q. o rozpise zásielok, na ktorom je uvedené aj meno žalovanej s číslom zásielky G..
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Súd predtým, ako skúmal, či zmluva o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 11. 08. 2011 má všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, skúmal vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016, ktorú v konaní ani napriek výzve súdu nepredložil. Na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a k návrhu priložil len oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť žalovanej doručované, k čomu ako listinný dôkaz žalobca predložil podací hárok č. Q..
12. Súd konštatuje, že z podacieho hárku č. Q. nevyplýva, čo bolo žalovanej doručované (t. j. či skutočne šlo o oznámenie o postúpení pohľadávky) a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej aj skutočne doručené, teda či sa žalovaná vôbec dozvedela, že pohľadávka zo zmluvy bola postúpená právnym predchodcom ako postupcom na žalobcu ako postupníka.
13. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení
pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať, ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).
14. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči žalovanej. Z listinných dôkazov vôbec nie je zrejmé, aká pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená, pretože v oznámení o postúpení postúpená suma nie je totožná so sumou, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáha. Nie je potom vôbec možné zistiť, či voči žalovanej - dlžníkovi mohli nastať účinky postúpenia pohľadávky. Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bola žalovaná upovedomená o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedela, komu má plniť. Žalobca nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené, pretože takéto jeho tvrdenia z podacieho hárku priloženého k návrhu nevyplývajú.
15. Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovanej, pretože žalobca ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X S. XXX/XXXX)
16. Keďže žalobca, nepreukázal, že je veriteľom žalovanej a že je nositeľom hmotno - právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, nie je vo veci potrebné skúmať, či zmluva o pôžičke č. XXXXXXX má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme.
17. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
18. Súd v tomto smere poukazuje aj na konštantný právny záver v obdobných veciach vedených Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX), sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/ XXXX) či sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Banská Bystrica 02. 12. 2016