Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/465/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 2.994,45 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

III. Štát m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.994,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.994,45 eura od 09.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/465/2015-22 zo dňa 07.12.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na odbernom mieste M. XXX, N. H., žalovaného v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca V. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 2.994,45 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000175841 zo dňa 24.04.2014, splatná dňa 08.05.2014, znejúca na sumu vo výške 2.994,45 eura. Žalobkyňa listom vyzvala žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobkyňa odvodila svoj nárok na úrok z omeškania.

5. Vo vyjadrení zo dňa 29.02.2016 žalobkyňa ďalej uviedla, že znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je povinný vypracovať znalecký posudok riadne, účelne a nestranne. Znalec V.. C. W. je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou osobou. Žalobkyňa má za to, že spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným ako laikom v danej problematike je irelevantné s účelom vyhnúť sa zaplateniu oprávnene uplatnenej dlžnej sumy. Vzhľadom na závery vyslovené v znaleckom posudku, teda že k poškodeniu zabezpečovacích prvkov plynomeru naozaj došlo, žalobkyňa musela pri určení škody postupovať tak, ako jej to ukladá zákon o energetike. Škoda spôsobená takýmto odberom plynu bola vypočítaná na základe vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.. Kontrola odberného miesta u žalovaného bola dňa 17.03.2014 skutočne vykonaná z dôvodu podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meracieho zariadenia plynu, a to na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobkyne. Pri vyšetrovaní boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené viaceré predmety, a to najmä profesionálne falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a pod., ktoré mali byť použité na realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt. Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo v danom regióne vykonaných viacero kontrol na vybraných odberných miestach vyplývajúcich zo zaisteného zoznamu. Napriek vysokej profesionalite falšovateľov však znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru vo všetkých prípadoch t.j. u osôb uvedených v zaistených zoznamoch. V predmetných zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od roku 2008, a teda nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné zistiť, či sú predmetné plomby manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné nazerať na predchádzajúce spotreby žalovaného ako na relevantné. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby, avšak zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby ako aj skutočnosť, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené. Tým, že bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Je nutné uviesť, že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku, nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok žalovanému. Nulová spotreba na faktúre žalovaného je uvedená kvôli skutočnosti, že pri prípadnom porušení meradla nie je možné nameraný údaj spotrebovaného plynu akceptovať. Žalovaný odoberal v čase neoprávneného odberu zadarmo, nakoľko nebolo možné určiť a spoplatniť objem odobraného plynu. Z uvedeného je zrejmé, že škoda, ktorá vznikla žalobkyni, je daná samotnou skutočnosťou, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu odoberal zemný plyn bez toho, aby za neho platil. O takto odobratý plyn sa reálne znížilo množstvo plynu v distribučnej sieti žalobkyne (čím vznikla

škoda). Určenie množstva takéhoto plynu možno v tomto prípade následne určiť len výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe zákona o energetike.

6. Vo vyjadrení zo dňa 23.09.2016 žalobkyňa uviedla, že v zoznamoch zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní bolo uvedené taktiež odberné miesto žalovaného, pričom pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch bola k dnešnému dňu potvrdená manipulácia so zabezpečovacími zariadeniami meradlom plynu. V zoznamoch boli uvádzané hodnoty od roku 2008. Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber v poradí sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli hodnoty na meradle manipulované. Predmetné ust. § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. nie je možné aplikovať, vzhľadom na skutočnosť, že plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne dostupnom mieste. Plynomer sa nachádzal v uzamknutej plechovej skrini, a tým je pre tretie osoby nedostupný. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť a je to práve odberateľ, kto nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a síce na uznesenie sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, rozsudok sp.zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Poukazovala na skutočnosť, že je vysoko nepravdepodobne, priam nereálne, aby si iné osoby robili záznamy o spotrebe plynu žalovaného a viedli presnú evidenciu, pokiaľ im to sám žalovaný neumožnil, pripadne neumožnil manipuláciu s plynomerom resp. jeho overovacími a zabezpečovacími značkami. U všetkých osôb a odberných miest uvedených v zaistených zoznamoch v trestnom konaní boli zistené manipulácie s overovacími značkami. Ďalej žalobkyňa poukazovala na jednoznačný rozpor vo výpovedi žalovaného ohľadom uzamknutia skrinky z pojednávania dňa 04.08.2016 a rozpor vo výpovedi pred vyšetrovateľom. Vzhľadom na pomer k veci žalovaného nie je možné považovať jeho výpoveď za objektívnu. Súčasne poukazuje aj na skutočnosť, keď z vyjadrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie preukázali, že žalovanému bola uložená pokuta za porušenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., avšak žalovaný uviedol, že o žiadnej pokute nevie. Žalobkyňa sa nároku pôvodne domáhala aj v trestnom konaní ČVS: B.-XXXX/ JB-TT-XXXX, ktoré bolo vedené Obvodným oddelením policajného zboru N. H.. V uvedenom trestnom konaní bola aj uplatnená škoda vo výške 2.994,45 eura. K priznaniu škody v trestnom konaní nedošlo, nakoľko bola vec vyšetrovateľom odovzdaná Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre U. kraj na prejednanie správneho deliktu.

7. Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2016 žalobkyňa ďalej uviedla, že zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ Q.: O.-XX/NJ-S-XXXX, vyplýva, že pri prehliadke iných priestorov osobného motorového vozidla došlo k zaisteniu falšovateľského náčinia a náčinia prispôsobeného na manipuláciu plynomerov. Najmä však boli zaistené podrobné zoznamy, kde boli uvedené mená konkrétnych osôb, ich adresy, čísla odberných miest ako aj stavy plynomerov. Akú právnu a výpovednú hodnotu má fakt, že orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní tejto skupiny zaistili jednak podrobné záznamy o návštevách odberných miest, ako aj mnohé nástroje na pozmeňovanie nameraných hodnôt plynomerov (plombovací kód, vrecko s nepoužitými plombami, použité príslušenstvo k plynomerom, sklíčka na plynomery, štítky zo starších plynomerov, kliešte a skrutkovače, ... ) a že v zaistenom zozname bolo podrobne špecifikované aj odberné miesto žalovaného, ponecháva na úvahe súdu. Ak sa žalovaný bráni tým, že prebiehajúce trestné konania sa týkajú elektromerov, podľa názoru žalobkyne je táto skutočnosť úplne bezpredmetná. Má za to, že je úplne nepodstatné, či k zaisteniu vyššie uvedených predmetov došlo pri vyšetrovaní trestného činu podvodu, znásilnenia, alebo inej trestnej činnosti. Podstatné je len to, že tieto nástroje a zoznamy zaistené boli. Skutočnosť, že sa vyšetruje „pretáčanie“ elektromerov nie je podstatná, keďže sa skupina zjavne venovala aj ďalšej nelegálnej činnosti. Žalobkyňa ďalej poukázala na uznesenie Obvodného oddelenia PZ v X. Q.: B.-XXXX/CI-TT-XXXX Dr zo dňa XX.XX.XXXX v inom trestnom konaní, kde B. obdobne ako u žalovaného rozhodli, že trestné konanie odovzdávajú Slovenskej obchodnej inšpekcii pre U. kraj.

8. Ako dôkazy označila žalobkyňa znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, list žalobcu (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 17.03.2014, Montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013, fotodokumentáciu falšovateľského náčinia, fotografiu z

odberného miesta, výpis z informačného systému, výpis zo zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, správu ÚHCP zo dňa 13.07.2015, uznesenie OOPZ N. H. Q.: B.-XXXX/JB-TT- XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď SOI zo dňa 27.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2012, rozhodnutia NSSR sp.zn. 4Cdo/102/2010, 3Cdo/99/2012, 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a SPP, a.s., fotokópiu časti uznesenia ČVS: ORP-2068/CI-TT-2014DR. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní, odpoveďou SPP, a.s. zo dňa 19.10.2016, faktúrami č.l. 144-146, Zmluvou o dodávke plynu.

9. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 18.01.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že žalovanému bola doručená žalovaná faktúra, ktorú žalovaný považoval a naďalej považuje za nedôvodnú, a preto ju spolu s prípisom zo dňa 05.05.2014 v lehote splatnosti žalobkyni ako nedôvodnú vrátil. Nie je preto pravda tvrdenie žalobkyne, že by žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval. Žalovaný už pri rozporovaní faktúry poukazoval na dôležitú skutočnosť, a síce, že keď bol dňa 17.03.2014 pracovníkmi žalobkyne odobratý plynomer, pričom ako dôvod odobratia plynomeru resp. výmeny plynomeru bolo uvedené „podozrenie na pozmenenie overovacej/zabezpečovacej značky číselníka meradla“. Vzhľadom na zadaný dôvod výmeny plynomeru sa pracovníci žalobkyne už pri demontáži plynomeru zamerali na značky číselníka meradla a po vykonanej kontrole do zápisnice uviedli, že „prevádzková plomba neporušená, obvodová plomba v poriadku“. Žalobkyňa v závere bodu I. svojej žaloby cituje ust. § 82 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobkyňa by mala v zmysle citovaných zákonných ustanovení nárok na náhradu škody len za predpokladu, že jej skutočne škoda vznikla a zároveň musí túto škodu preukázať. Žalobkyňa však celý svoj žalovaný nárok opiera len o vystavenú faktúru, ktorú v texte žaloby označuje za „fakturovanie neoprávneného odberu“, pričom žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný skutočne plyn neoprávnene odoberal a teda, že by žalobkyni akákoľvek škoda skutočne vznikla. V zmysle základnej právnej teórie je známe, že ak sa niekto domáha náhrady škody, musí preukázať čo bolo škodnou udalosťou a kto za ňu zodpovedá, že skutočne vznikla škoda a určiť jej výšku, preukázať príčinnú súvislosť medzi škodnou udalosťou a vzniknutou škodou. Žalobkyňa sa vo svojom žalobnom návrhu nezaoberala preukázaním žiadnej z uvedených podstatných okolností, ktoré by ju oprávňovali na požadovanie náhrady škody. K Znaleckému posudku treba uviesť, že pokiaľ záver znaleckého posudku konštatuje poškodenie zabezpečovacieho prvku číselníka meradla, ešte to neznamená, že k poškodeniu nedošlo až po odobratí plynomeru dňa 17.03.2014. Okrem spomínaného záznamu o odobratí plynomeru zo 17.03.2014, kde je konštatované, že plomby sú neporušené a v poriadku, tomu totiž nasvedčuje aj postup pri znaleckom skúmaní. Po preštudovaní znaleckého posudku je zrejmé, že znalec vybral plynomer z údajne nepoškodeného obalu a bez toho, aby detailne nafotil a popísal všetky plomby ešte pred zásahom do plynomeru a uviedol podrobný opis stavu plynomeru a jeho zabezpečovacích prvkov, ako prvé strhol plastovú plombu číselníka meradla. Keď už bola plomba odstránená, až potom začal skúmať, či na zabezpečovacom prvku nie sú nejaké poškodenia. Lenže z postupu pri znaleckom skúmaní je nepochybné, že k poškodeniu plomby mohlo poľahky dôjsť pri odstránení plomby znalcom. Neexistuje žiadna relevantná fotodokumentácia o stave plynomeru a jeho zabezpečenia predtým, ako znalec „odstránil pri použití pomerne malej sily plastovú plombu“, t.j. predtým ako plombu strhol. Skúmanie plomby po tom, ako bola strhnutá použitím pomerne malej sily, považuje žalovaný za irelevantné a závery prijaté znaleckým posudkom preto nemožno v žiadnom prípade vykladať ako nepochybný a nad všetku pochybnosť preukázaný záver, že v čase odobratia plynomeru bol poškodený zabezpečovací prvok plynomeru, navyše pokiaľ zo záznamu zo 17.03.2014 je zrejmé, že plomby voľným okom viditeľné boli pracovníkmi žalobcu vyhodnotené ako nepoškodené, pričom títo pracovnici odoberali plynomer z dôvodu podozrenia z neoprávnenej manipulácie, a preto presne vedeli, čo si majú pri odobratí plynomeru všímať t.j. na čo sa majú zamerať. Je tiež otázne, a teda absolútne neurčité, konštatovanie, že demontovať plombu bolo možné pri použití pomerne malej sily. Absolútne nie je týmto konštatovaním nič relevantné preukázané okrem toho, že ak niečo demontujeme silou, tak to vlastne strhávame. A ak raz niečo silou odstraňujeme (resp. znalec), nevyhneme sa poškodeniu veci - v tomto prípade plomby. Žalovaný záverom uviedol, že nikdy s plynomerom nemanipuloval, plynomer bol umiestnený na verejne prístupnom mieste, pri odobratí plynomeru voľným okom viditeľné zabezpečovacie prvky poškodené neboli a v neposlednom rade žalovaný nikdy nespôsobil žalobkyni škodu neoprávneným odberom plynu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania.

10. Vo vyjadrení zo dňa 19.08.2016 sa žalovaný tiež vyjadril, že popiera všetky skutkové tvrdenia protistrany. Predložené dôkazy nepreukazujú žiadne skutočnosti relevantné vo veci. V prípade, ak by niektorú skutočnosť považoval súd po vykonanom dokazovaní za preukázanú, navrhuje ako dôkaz

vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru alebo dokazovanie odborným vyjadrením, na posúdenie otázky, či a kedy prišlo k poškodeniu predmetného plynomera. Predložený „znalecký posudok“ je iba listinným dôkazom. Nemožno ho považovať za súkromný znalecký posudok podľa ustanovenia § 209 CSP, keďže neobsahuje ani len náležitosti vyžadované týmto zákonom, nieto ešte náležitosti podľa Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Nepreskúmateľnosť znaleckého posudku spočíva v tom, že znalec dostatočne nezadokumentoval skúmaný predmet a výsledky znaleckého dokazovania. Ak bol znalcovi predložený predmet skúmania v nepoškodenom obale, znalec mal tento obal preskúmať a zadokumentovať. V súčasnosti už totiž nemožno zistiť, či ide o rovnaký obal, ako bola krabica, do ktorej bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalobcu a či bol tento obal riadne zapečatený. Znalec ani podrobne neskúmal neporušenosť tohto obalu. V znaleckom posudku nie je ani len fotografia tohto obalu, ktorá tam mala byť. Ďalšie pochybenie, ktoré robí znalecký posudok nepreskúmateľným, je, že znalec nezadokumentoval poškodenie plomby. Znalec iba konštatuje, že „zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily“. Následne tvrdí, že znalec poškodenie zistil optickým skúmaním a prikladá fotografiu vyhotovenú po demontáži plomby. Tieto závery znalca nie sú zadokumentované a sú teda nepreskúmateľné. Ak chcel znalec vykonať znalecké dokazovanie „lege artis“, mal prinajmenšom vyhotoviť zvukovoobrazový záznam z vykonaného znaleckého skúmania. Ak však chcel znalec, aby bol jeho posudok jednoznačne preskúmateľný, po správnosti mal uskutočniť vyňatie plynomeru z obalu a demontáž plomby z plynomeru za účasti príslušného súdu a strán, resp. ich zástupcov, napríklad pri obhliadke predmetu skúmania. To však znalec neurobil a namiesto toho sám demontoval plombu, čím spôsobil, že jeho závery sú nepreskúmateľné. Žalobkyňa predkladá ako dôkaz údajné zoznamy zaistené v trestnom konaní, v ktorých boli údajne uvedené odberné miesta a mená, vrátane žalovaného. V tomto smere žalovaný poukazuje, že predložená kópia nepreukazuje nič. Žalovaný spochybňuje pravosť tohto dokumentu, z dokumentu nevyplýva, že by malo ísť o nejaký zoznam plynomerov, na ktorých boli pozmeňované plomby na plynomeroch. Žalovaný spochybňuje aj pravosť správy UHCP, keďže nebol účastníkom tohto konania a ani nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. Predložené dve fotografie podľa názoru žalovaného nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, kedy ich vyhotovil, či sú pravé, čo zobrazujú (najmä druhá fotografia) a ktoré skutkové tvrdenia sa majú nimi preukázať. Pokiaľ ide o listinný dôkaz, ktorý žalobkyňa nazvala ako „prehľad klesajúcich spotrieb“, žalovaný nemá vedomosť, či ide o pravý dokument, kto ho vydal, či obsahuje skutočne odpočítané spotreby žalovaného a pod., a zároveň nevidí, že by v danom dokumente išlo o klesajúcu spotrebu.

11. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Zápis zo dňa 17.03.2014, Vrátenie faktúry zo dňa 05.05.2014, navrhol vykonať výsluch žalovaného a manželky žalovaného.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami, výsluchom žalovaného, manželky žalovaného, svedka V.. C. W..

13. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v období od 19.05.2013 do 17.03.2014 na odbernom mieste M. XXX, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca preukazoval v konaní znaleckým posudkom znalca V.. C. W. č. XXX/PL-XXXX (č.l. 11). Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 2.994,45 eura, a to faktúrou č. 9000175841 zo dňa 24.04.2014 so splatnosťou 08.05.2014 (č.l. 4). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.

14. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 17.03.2014 (č.l. 8 a 9) spísaných žalobkyňou a podpísaných aj žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste M. XXX bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo XXXXXXXXXXXX, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Výmena meradla z dôvodu podozrenia na pozmenenie overovacej/zabezpečovacej značky číselníka meradla. Meradlo sa nachádza v uzamknutej skrinke pri fasáde RD. Prítomný majiteľ p. C. Prevádzková plomba neporušená, obvodová plomba v poriadku.“

15. Z faktúry č. 9000175841 (č.l. 4) vystavenej žalobkyňou dňa 24.04.2014 ako dodávateľom súd zistil, že žalobkyňa ňou vyúčtovala odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.05.2013-17.03.2014 vo výške 2.994,45 eura. Faktúra bola splatná dňa 08.05.2014.

Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa Vyhlášok 449/2012 Z.z. a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

16. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/PL-XXXX vypracovaného znalcom V.. C. W. dňa XX.XX.XXXX na základe žiadosti zadávateľa - žalobkyne súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX II-XXXX. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. V Závere posudku znalec na otázku, či bola overovacia - zabezpečovacia značka číselníka meradla poškodená, znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec uvádza, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenému zásahu do meradla, znalec uvádza, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je mechanicky poškodené.

17. Žalovaný pri výsluchu strany na pojednávaní uviedol, že na skrinke plynomeru bol visiaci zámok, ktorý bol však len prevesený, maximálne 3 dni predtým, ako prišli meniť plynomer, predtým tam zámok vôbec nebol, pričom v čase, keď prišli plynári, zámok nebol zamknutý na kľúč, na kľúč zamknutý ani nikdy nebol. On do plynomeru žiadnym spôsobom nezasahoval, ani do neho nechodil ani nepožiadal nikoho iného, aby do plynomeru zasiahol. Niekto zazvonil, že plynári, že majú príkaz vymeniť plynomer, plynomer vymenili. Žalovaný bol doma vo dvore, keď prišli, keď vymieňali plynomer, bol vtedy vo dvore. Plynári boli len pred bránou, vo dvore neboli. U neho doma nič nekontrolovali, iba vymenili. Jeho dodávateľom je SPP a.s.. Žalovaný sa nevie vyjadriť k tomu, či mu bol fakturovaný odber 0 m3, resp. vrátený preplatok. Nevie sa vyjadriť k tomu, že jeho meno malo byť zapísané v zozname zaistenom v trestnom konaní. Na otázku, aby sa vyjadril k tomu, že v zápise zo dňa 17.03.2014 podpísal, že meradlo sa nachádza v uzamknutej skrinke na fasáde rodinného domu, žalovaný uviedol, že to bolo tak, že mu to tam napísali a on to podpísal, bolo to iba naoko uzamknuté. Nevie o tom, že mu bola uložená pokuta SOI. Nevie o tom, že v zozname, ktorý bol predložený žalobcom, sú uvedené, ako mal on. Nevie si vysvetliť záujem niekoho, aby si viedol takýto zoznam. Na otázku, či odomykal skrinku, keď prišli zamestnanci SPP vymeniť plynomer, uviedol, že len zvesil ten zámok a otvoril, pretože oni si mysleli, že zámok je zamknutý. Plyn používajú na kúrenie a varenie, na ohrev teplej vody.

18. Svedkyňa S. C., manželka žalovaného, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nebola doma, keď prišli pracovníci na výmenu merača, manžel jej to porozprával. Čo sa týka platieb za plyn a fakturácií, vždy si všetko riadne platia, nemajú žiadne podlžnosti. Na otázku, či manipuloval niekedy s plynomerom na ich odbernom mieste, uviedla, že nie, a ani manžel, nikdy by si to nedovolili do plynomeru zasahovať. V rozhodnom období roku 2014 sa nachádzal na skrinke plynomeru visiaci zámok, ale nezamknutý, len prevesený. Manžel tam dal maličký visiaci zámok, aby to nebolo stále otvorené. Neumožnili niekomu inému prístup k plynomeru, je to však vonku, oni už nie sú mladí, oni by si takéto niečo nedovolili. Na otázku, ako si vysvetľuje, že bol nájdený zoznam, kde sa nachádza aj ich meno s odpočtami spotrieb, uviedla, že volá vám za deň viacej ľudí, majú vaše údaje, pričom číslo im nedala, nevie, odkiaľ ich majú. Ona nevie o tom, že by bol nejaký zoznam. Na otázku, či bola jej alebo jej manželovi uložená SOI pokuta, uviedla, že bola nejaká, bol podaný opravný prostriedok.

19. Svedok V.. C. W. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že pre žalobcu vypracováva externe znalecké posudky, trvá na záveroch znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX. Na otázku, v čom spočívalo poškodenie predmetného zabezpečovacieho zariadenia, teda plomby, svedok uviedol, že plastová plomba číselníka mala odstránený jeden z dvoch zaisťovacích prvkov. Po odstránení plomby je voľne prístupná skrutka číselníka meradla, potom je možné číselník zdemontovať a voľne s ním manipulovať. V princípe je možné nastaviť ľubovoľnú číselnú hodnotu na číselníku. Ročne pre žalobcu pripraví približne 700 znaleckých posudkov, pre iné subjekty približne tak 10. Myslí, že pri vykonávaní znaleckých posudkov pre žalobcu je tak 70-80% neoprávnených zásahov do plynomerov. Ak pri vyhotovovaní znaleckého posudku uviedol, že sa daný plynomer nachádzal v obale, nezadokumentoval nejakým spôsobom tento obal. Nezadokumentoval demontáž plomby pri použití pomerne malej sily, pretože je

dosť obtiažne to zadokumentovať, ak by to aj zadokumentoval, on keď tú plombu vytiahne, v 90% sa zaisťovací prvok vytiahne. Keby nás chcel oklamať, mohol by plombu vytiahnuť a nafilmovať druhé alebo ďalšie vytiahnutie. V princípe sa táto časť znaleckého posudku ani preskúmať nedá. Ak je plomba nepoškodená pri vytiahnutí dôjde k pretrhnutiu materiálu, čo vydáva zvuk a ak je poškodená, ide vytiahnuť hravo. Keď dôjde k odtrhnutiu zarážky, zostáva visieť v plombe alebo vo vnútri. Ak by to tak bolo, napísal by to do znaleckého posudku. Znalecký posudok nevyhotovoval za prítomnosti žiadnej osoby. Na otázku, či vie kvanfitikovať, aká sila je potrebná na vytiahnutie nepoškodenej plomby a na vytiahnutie tej, ktorá je už poškodená, uviedol, že myslí, že je to asi desatinová sila potrebná na vytiahnutie poškodenej plomby. Na otázku, či zadokumentoval silomerom tú silu, ktorá bola potrebná na vytiahnutie tej plomby pri vyhotovovaní znaleckého posudku, uviedol, že určite nie, lebo nevidí na to dôvod.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

23. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

26. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

27. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

28. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

29. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

30. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec

odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

31. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

32. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

33. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemal postavenie spotrebiteľa.

35. Žalobkyňa je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobkyňa predistribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň mu bola za toto obdobie dodávateľom (SPP, a.s.), s ktorým je v zmluvnom vzťahu, vyúčtovaná faktúra vo výške 0,- eur, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobkyni. Aktívna legitimácia žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

36. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými

vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

37. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu prišlo, či to bolo pred alebo po výmene plynomera. Žalovaný namietal proti znaleckému posudku, nakoľko z neho nie je zrejmé, že meradlo bolo poškodené v čase, keď bolo u žalovaného. Mohlo byť podľa neho poškodené v čase, keď bolo uskladnené u žalobcu, alebo odoberané, prípadne u samotného znalca.

38. V Znaleckom posudku predloženom žalobkyňou sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením jedného zaisťovacieho prvku (nie vymením plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo- zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“ sa jednalo. Vysvetlenie znalca ako svedka na pojednávaní, že nezadokumentoval demontáž plomby pri použití pomerne malej sily, pretože je dosť obtiažne to zadokumentovať, alebo že na to nevidel dôvod, nie je možné uznať za dostačujúce. Znalcovi nič nebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v závislosti od toho, či je zarážka poškodená alebo nie. Iba tak by (v prípade spochybnenia použitej sily) bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila (ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii jedného zaisťovacieho prvku na plombe a urobiť jednoznačný záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca ako svedka na pojednávaní, keď uviedol, že „on keď tú plombu vytiahne, v 90% sa zaisťovací prvok vytiahne“. Hoci znalec ako svedok uviedol, že keď dôjde k odtrhnutiu zarážky, zostáva visieť v plombe alebo vo vnútri, a ak by to tak bolo, napísal by to v posudku, uvedené vyjadrenie nepostačuje na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení - plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku, keď aj znalec ako svedok uviedol, že táto časť znaleckého posudku sa ani preskúmať nedá. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku (že na plombe pri číselníku meradla bol odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, na ktorú skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Obdobne nepreskúmateľnosť posudku platí aj v prípade

(ne)zdokumentovania predkladaného predmetu skúmania - plynomera, nakoľko v znaleckom posudku absentuje dokumentácia obalu, v ktorom bol znalcovi plynomer odovzdaný žalobkyňou, keď znalec v znaleckom posudku len uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s daným výrobným číslom. V znaleckom posudku sa však nenachádza fotografia obalu, nie je zrejmé, či bol obal zapečatený, a z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať, či išlo o rovnaký obal, ako bola krabica, do ktorej bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalovaného.

39. Súd zároveň poukazuje na ďalší z dôkazov, ktorý je potom potrebné vyhodnotiť v spojení so znaleckým posudkom, a síce na Zápis zo dňa 17.03.2014, podľa ktorého bola prevádzková plomba neporušená a obvodová plomba v poriadku. Zamestnanci žalobkyne pritom vedeli, za akým účelom idú vykonať demontáž plynomera, podľa zápisu to bolo za účelom „výmeny meradla z dôvodu podozrenia na pozmenenie overovacej/zabezpečovacej značky číselníka meradla“. Vedeli teda, na čo sa zamerať, pričom skonštatovali neporušenosť prevádzkovej a obvodovej plomby. V spojení s tým, že na závery znaleckého posudku nie je možné pre jeho nepreskúmateľnosť prihliadať, ide potom o dôkaz, ktorý preukazuje priamy opak tvrdenia žalobkyne, že plomba pri číselníku meradla bola porušená ešte počas namontovania plynomera u žalovaného. Podporne súd poukazuje na rozsudok NSČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého „Závěry znaleckého posudku přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými důkazy, a to zejména tehdy, jestliže mohou být pochybnosti o správnosti závěrů znaleckého posudku.“

40. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania.

41. Žalobkyňa poukazovala na tabuľku na č.l. 75, z ktorej je podľa nej zrejmý pokles spotreby plynu u žalovaného za celé obdobie od 18.05.2007 až do 18.05.2013. Z predloženej tabuľky však vyplýva, že spotreba počas uvedeného obdobia nebola len klesajúca, ale striedavo klesala a stúpala (- 56%, + 46%, - 35%, + 37%, - 39%). Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že takýto priebeh mala spotreba žalovaného už v období pred dňom 18.05.2011, v ktorý deň (vychádzajúc z predloženého výpisu zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní na č.l. 76) malo dôjsť k prvému zásahu do plynomera, a teda nie je zrejmé, že by zaznamenaný priebeh spotreby plynu súvisel s tvrdeným zásahom do plynomera. Súd mal potom za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že jej vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“

42. Zároveň súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody preukázala, nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobkyňou vyčíslenú škodu by nebolo možné uznať ako správne vyčíslenú škodu.

Odberné miesto žalovaného sa nachádza na verejne prístupnom mieste, nakoľko sa nachádza pri fasáde rodinného domu, pričom je bez významu, či skrinka plynomeru bola alebo nebola uzamknutá. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že by v prípade žalovaného malo ísť o opakovaný neoprávnený odber, keď za dôkaz o opakovanosti neoprávneného odberu nie je možné považovať žalobkyňou predložený výpis zo zoznamov zaistených v trestnom konaní. V uvedenom trestnom konaní nešlo o neoprávnený odber plynu, ale o neoprávnený odber elektriny, nebolo preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami a neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné uzavrieť, že nepochybne ide o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Nie je možné uznať argumentáciu žalobkyne, že skutočnosť, že sa vyšetruje „pretáčanie“ elektromerov nie je podstatná, keďže sa skupina zjavne venovala aj ďalšej nelegálnej činnosti, nakoľko takéto tvrdenie nebolo podložené žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v trestnom konaní. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu plynu, teda nepreukázala, že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu, ak by aj preukázala porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nebolo by možné žalobe vyhovieť, nakoľko škoda vyčíslená žalobkyňou nebola určená v súlade s § 82 ods. 4 ZoE, a síce pomocou typového diagramu, čím žalobkyňa nepreukázala vznik škody v uplatnenej výške.

43. Naviac, i v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností opakovaný neoprávnený odber plynu na verejne neprístupnom mieste, žalobkyňa má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška. V prípade výšky žalobkyňou uplatňovanej škody súd poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keďže takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje skutočnú spotrebu žalovaného. Kým najvyššia spotreba plynu žalovaným za obdobie od 18.05.2007 do 18.05.2008 bola vo výške 1.939 m3, za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.05.2013 do 17.03.2014 to mala byť spotreba vo výške 7475,10 m3 (viď. výpočet na škody č.l. 6-7), čo je takmer štvornásobne viac. Súd pritom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.08.2015, sp.zn. I. ÚS 668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa tunajší súd stotožňuje. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na na uznesenie sp.zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01.04.2014, v ktorom uviedol, že „soudy v odůvodněných případech nemusí nutně paušálně akceptovat způsob výpočtu na základě vyhlášky. Například pokud soud dospěje k závěru, že v daném případě by byl takový postup v rozporu se zákonem, a to například z důvodu, že by takový výpočet náhrady škody nezajišťoval pouze naplnění kompenzačního principu, nýbrž by jím mělo dojít v rozporu se zákonným zmocněním k jakési nadkompenzaci poškozeného či k určité formě sankce neoprávněného odběratele, je obecný soud povinen v daném případě prováděcí právní předpis neaplikovat nebo jej aplikovat jen zčásti a ve zbytku postupovat podle obecné občanskoprávní úpravy, případně obsah prováděcího právního předpisu, za účelem určení skutečné škody způsobené neoprávněným odběrem elektřiny, podle kritérií obecné občanskoprávní úpravy, náležitě modifikovat.“. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by nim došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR sp. zn. PI.ÚS 29/13 z 1.4.2014). I v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne ako dodávateľky plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.“

44. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené

zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že jej vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

48. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok.

49. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

50. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

51. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

52. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/465/2015-141 zo dňa 17.10.2016 bolo svedkovi V. C. priznané svedočné vo výške 21,20 eura, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

53. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, a to podľa rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

54. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok III.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.