Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-667-2014.pdf
PDF · 72.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/667/2014
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, proti povinnému: NNN, s.r.o., IČO: 36 410 977, naposledy so sídlom Partizánske, Februárová 154/15, o vymoženie 51,69 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Marcelovi Kroupovi, so sídlom exekútorského úradu v Myjave, Gegeľovská 662/2, trovy exekúcie v plnej výške, a to do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Výška trov exekúcie je 39,83 €.
IV. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 05.08.2014, doručeným exekútorskému úradu dňa 11.08.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 51,69 € na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1345094535 zo dňa 05.12.2013, ktorý vydal Dôvera zdravotná poisťovňa a.s..
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 15.08.2014 JUDr. Marcela Kroupu, súdneho exekútora so sídlom v Myjave.
(3) Súdny exekútor doručil súdu dňa 05.12.2016 podnet na zastavenie exekúcie. Povinný bol vymazaný z OR bez právneho zástupcu. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 33,19 € a DPH, spolu v sume 39,83 €.
(4) Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/215/2011-32 zo dňa 27.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2013, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 29.01.2015.
(5) Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v znení neskorších predpisov exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(6) Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(7) Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (porov. uznesenie z 19.1.2012 sp. zn. 5 M Cdo 15/2011, uznesenie z 11.10.2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012) v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
(8) Súd po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, výpisom z obchodného registra, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, ako i Najvyššieho súdu SR, exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP zastavil.
(9) Spolu s podnetom súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 39,83 €. Trovy exekúcie vo výške 39,83 € špecifikoval ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 € a DPH, spolu vo výške 39,83 €.
(10) Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(11) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(12) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(13) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(14) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len „vyhláška“/.
(15) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(16) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(17) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie v minimálnej zákonnej výške 33,19 € podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, vrátane DPH vo výške 39,83 €. Keďže si poverený súdny exekútor uplatnil odmenu len v minimálnej zákonnej výške, súd mu ju priznal bez potreby ďalšieho skúmania počtu úkonov exekučnej činnosti a účelnosti ich vykonania. Ide o najnižšiu zákonnú výšku odmeny, ktorá by mala patriť poverenému súdnemu exekútorovi za každých okolností.
(18) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(19) Podľa § 9a EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(20) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(21) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(22) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I., II. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.