Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-421-2012.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Subarea
6Er/421/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., so sídlom T. XX, F., K.: XX XXX XXX, zast. E. kanceláriou E., s.r.o., so sídlom T. XX, F., proti povinnému: I. M., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom W. U. XXX, o vymoženie XXXX,XX Eur s prísluš., takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp.zn. EX 8335/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie vo výške 23,28 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený podal dňa 14.5.2012 na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 5043/11 zo dňa 30.6.2011.
(2) Uznesením zo dňa 2.7.2015 (č.l. 44) súd žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, vo veci konať a rozhodnúť. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 12CoE/422/2016-65 zo dňa 14.11.2016 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súdu uviedol, že v posudzovanom prípade je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Zároveň sa v spise nachádza fotokópia zmenky vystavená povinnou na rad oprávneného. S účinnosťou od dňa 23.12.2015 došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 438/205 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony k novelizácii Exekučného poriadku, a to najmä doplnením ust. § 243f (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ust. § 39 ods. 4 a ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Odvolací súd ďalej citoval § 243 f ods. 1,2,3 a 6, § 39 ods. 4 a ô 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a uviedol, že z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (uvedené platí aj pre rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia) na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom k uvedenej zmene k zmene právneho predpisu sa exekučného konanie vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, sa zo zákona odkladajú do času, kým súd prvej inštancie nerozhodne podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
(3) Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo o.i. k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“).
(4) Podľa § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
(5) Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
(6) Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(8) V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
(9) Oprávnený doručil na Exekútorský úrad dňa 21.1.2016, t.j. v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťah s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
(10) Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(11) Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva na listinné dôkazy v spise, súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „zamestnania“, nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takého to postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Európska komisia / napr. C(2013) 2215 final/ už v minulosti poukázala na túto praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním tejto problematiky zistila, že ide o nepravdivú informáciu a úvery poskytované oprávneným majú rýdzo spotrebiteľský charakter. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne, a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná judikatúra tak prvostupňového ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku súd nepovažuje za objektívne, nakoľko, ako už bolo preukázané aj v iných konaniach, tento radikálne porušoval zásady slúžiace na ochranu spotrebiteľov.
(12) Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(13) Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
(14) Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.12.2007, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku
alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
(15) Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 1.1.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(16) Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
(17) Ako vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, je povinnosťou súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na ktorúkoľvek z podmienok taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(18) Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 16.7.2010 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej zmenky bez vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začatia úročenia. V zmysle citovaného § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny. V danom prípade bol spotrebiteľovi poskytnutá suma 400,- Eur, pričom mal splatiť sumu 792,- Eur. Po preštudovaní listinných dôkazov ale nie je jasné, koľko reálne oprávnený povinnému uhradil, pričom súd podotýka, že v predloženej zmenke, na základe ktorej mal rozhodcovský súd rozhodnúť, nie je vyplnená zmenková suma ani dátum začatia úročenia. Preto súdu nie je jasné, na základe akých skutočností rozhodcovský súd rozhodol a zmenka je v podstate neplatná. Celkový dlh povinného bol zároveň navýšený o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení veriteľ nebol oprávnený prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.
(19) Ďalej v zmysle Zákona zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj v tomto prípade, nie len že boli oprávnený uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.
(20) Napokon, súd nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
(21) Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.
(22) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(23) Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(24) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(25) Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 23,28 Eur, ktorá pozostáva z odmeny za spísanie zápisnice vo výške 16,60 Eur a hotových výdavkov vo výške 2,40 Eur titulom poštovného a 20 % DPH. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý nespĺňal zákonné požiadavky a preto sa v exekúcii nemohlo pokračovať, pričom o tejto skutočnosti mal vedomosť, keďže súdy konania na podklade tohto typu návrhu oprávneného zastavujú.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).