Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/418/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia a.s.., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35910739, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej I. zast. JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 1.901,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava výdavky štátu vo výške 21,20 eur, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie čiastky 1901,19 eur s príslušenstvom na tom základe, že na odbernom mieste žalovanej od 19.3.2013 do 05.02.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle zákona o energetike sa jedná o neoprávnený odber, nakoľko išlo o odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Taktiež v zmysle zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je okrem iného povinný uhradiť škodu aj prevádzkovateľovi distribučnej siete. Neoprávnený odber bol zistený na základe skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní zadržali organizovanú skupinu, ktorá týmito meradlami manipulovala. Pri policajnej akcii bol tiež zadržaný zoznam, v ktorom bolo aj odberné miesto žalovanej. Do dnešného dňa pri všetkých odberných miestach, ktoré boli v zozname, sa preukázala manipulácia s meradlom. Na základe tohto zistenia meradlo vymenili. V zozname sú uvedené hodnoty spätne viac rokov dozadu. Nedá sa teda určiť, koľko rokov spätne bolo s meradlom manipulované. Pri demontáži meradla, ktorú robili pracovníci žalobcu, bola prítomná dcéra žalovanej, následne bolo meradlo zaslané znalcovi. Má za to, že žalovaná nebola upozornená na výmenu meradla, pretože v prípade, ak je podozrenie k neoprávneného odberu plynu, nie je dôvod na také upozornenie. Trestné konanie nie je skončené. Žalobca je jediný distribútor plynu na území SR, do roku 2007 bol žalobca a spoločnosť SPP

a.s. ako jedna spoločnosť. Od 1.7.2007 na základe rozhodnutia európskej komisie došlo k liberalizácii trhu s plynom na území SR, čo znamená, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov plynu, avšak distribútor plynu je iba žalobca ako jediný. Všetky potrubia a plyn v nich sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca s odberateľmi neuzatvára žiadne zmluvy, tie uzatvárajú dodávatelia. Rozsudok OS Galanta predložený žalovanou nie je právoplatný a nález ÚS ČR je irelevantný, nakoľko sa riadime predpismi SR. K aktívnej legitimácii žalobcu sa vyjadril M.j, právnik žalobcu, ktorý uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 82 Zákona o energetike, kde žalobca je špecifikovaný ako jeden zo subjektov oprávnených uplatniť si nárok na náhradu škody, v prípade neoprávneného odberu zemného plynu. Je dôležité špecifikovať, k akej sieti je pripojené odberné plynové zariadenie, konkrétneho odberateľa. Prevádzkovateľovi zásobníka (týmto subjektom nie je žalobca) by mohla škoda vzniknúť v tom prípade, ak by niekto odobral zemný plyn takým spôsobom, že by svoje zariadenie pripojil priamo k tomuto zásobníku . Ďalším subjektom ktorý by si teoreticky mohol uplatniť náhradu škody, je prevádzkovateľ prepravnej siete (Eustrim a.s.). tejto spoločnosti by vznikol nárok na náhradu škody len v prípade, ak by zariadenie odberateľa bolo pripojené na nimi prevádzkovanú prepravnú sieť. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a zariadenie žalovanej bolo pripojené k tejto sieti. Do úvahy teda z pohľadu aktívnej legitimácie v tomto prípade prichádza jedine žalobca alebo dodávateľ zemného plynu, teda SPP. V rozhodnom období však žalovaná neodoberala z distribučnej siete plyn, ktorý by patril jej dodávateľovi. Keďže z distribučnej siete môže ktorýkoľvek odberateľ odoberať len plyn patriaci jeho dodávateľovi alebo plyn patriaci prevádzkovateľovi siete, z vykonaného dokazovania

- potvrdenia SPP, že od nich nebol odobratý plyn, je zrejmé, že žalovaná v rozhodnom období odobrala plyn patriaci žalobcovi a svojmu dodávateľovi tak škodu spočívajúcu v hodnote dodaného zemného plynu nespôsobila, ale že v rozhodnom plyn odoberala. Škoda nebola podľa typového diagramu, jednalo sa o prípad, kedy žalobca dostal od orgánov činných v trestnom konaní informáciu o činnosti skupiny páchateľov, na ovplyvňovanie stavu spotreby energií, a pri prehliadke osobného motorového vozidla bolo zistené meno žalovaného a záznam o návštevách odberného miesta, s vyznačením stavu spotreby, tak ako boli tieto následne vyfakturované a zároveň boli zadržané rôzne raznice, plomby, náhradné súčiastky na počítadlá plynomerov, sklíčka plynomerov a podobne, konanie nie je skončené. Na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k dlhodobému a opakovanému odoberaniu zemného plynu spôsobom, ktorý je kvalifikovaný ako neoprávnený a vzhľadom na skutočnosť v trestnom konaní je dôvodný predpoklad, že dochádzalo aj k ovplyvňovaniu stavu spotreby na predmetnom plynomere. V distribučnej sieti sa nachádza plyn, ktorý do nej dodávajú všetci dodávatelia zemného plynu, pôsobiace na SR, je ich 26, a zároveň plyn, ktorý do siete dodáva žalobca ako prevádzkovateľ tejto siete. Žalobca zodpovedá za bezpečnosť a prevádzku siete a v prípade, ak dôjde k nejakej mimoriadnej situácii, za ktorú sa považuje jednak neoprávnený odber alebo aj prípade, kedy dôjde k poškodeniu siete, musí žalobca do siete plyn doplniť. V prípade mimoriadnych situácií nie je možné určiť plyn ktorého dodávateľa „unikol do ovzdušia“ alebo plyn ktorého dodávateľa bol neoprávnene odobratý. Zemný plyn nie je individuálne určenou vecou. Plyn, ktorý unikne, musí do siete doplniť žalobca a žalobcovi tak vzniká škoda. Žaloba v nepravidelných intervaloch nakupuje plyn na účely zabezpečenia fungovania siete, aby v prípade poklesu tlaku na sieti táto bola opäť funkčná. Plyn majú v zásobníku a priebežne ho dopĺňajú. Ak uviedol, že nebol odobratý plyn SPP ale ich, bolo to preto, že takýto dodávateľ zemného plynu v prípade neoprávnených odberov zemný plyn nedodáva. Použiť údaj z meradla, ktoré bolo nájdené nie je možné, nakoľko toto obmedzenie vyplýva z ust. § 15 ods.6 písm.d) Zákona č. 142/2000 o metrológii. V čase neoprávneného odberu sa v sieti mohol nachádzať plyn, ktorý dodal SPP, tento nie je individuálne určenou vecou. Nedá sa rozlíšiť. Odberatelia môžu odoberať od dodávateľa na základe zmluvy a nepoškodeným meradlom. Do systému nemohli zadať stav na počítadle, ktoré bolo poškodené, lebo by sa jednalo o správny delikt. Ak by na faktúre SPP nebola nula, táto by tam nebola iba ak by dochádzalo odberu plynu nepoškodeným meradlom. Ak by išlo o riadny odber, neuplatňovali by si náhradu škody. Faktúru by vystavil príslušný dodávateľ. Medzi žalobcom a dodávateľmi nie je riešená situácia za neoprávnený odber. Za sieť a jej stav zodpovedá žalobca, aj za straty. Ak sa plyn stratí, nie je možné identifikovať, čí je to plyn. Odberateľ má právo požiadať o preskúšanie meradla, ak je zistená chyba, ktorou došlo k poškodzovaniu odberateľa, náklady znáša prevádzkovateľ siete, teda žalobca. Ak meradlo meralo správne, náklady znáša odberateľ. Prípadne nameranie vyššej spotreby je vzťah odberateľa s dodávateľom, nie žalobcu, tento upraví odobraté množstvo. Ak by meradlo meralo menej, upravia sa stavy a odberateľ dopláca dodávateľovi. Pri poruchách meradiel nezaniká platnosť úradného overenia.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Má za to, že nie sú splne podmienky pre priznanie náhrady škody, a to vznik škody. Za spornú považuje aktívnu legitimáciu žalobcu, znalecký posudok považuje za

nehodnoverný a v takomto prípade sa neuplatňuje objektívna, ale subjektívna zodpovednosť. Žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody. V posudku sa konštatuje, že sporný odtlačok a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec konštatoval poškodenie zaisťovacieho prvku len tým, že uviedol, že zaisťovací prvok plomby je poškodený. Poukázala na str.4 obrázok 4 posudku a demonštrovala názorne, že demontáž plomby prebieha tak, že znalec do plomby vyvŕta dieru a túto plombu následne vytrhne. Má za to, že pri vytrhnutí plomby môže dôjsť k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby, a preto nie je možné zistiť, či plomba bola poškodená pred demontážou zo strany znalca alebo samotným znalcom. Plyn neoprávnene neodoberala, vždy mala riadne uzavretú zmluvu a za plyn platila. Nikdy s plynomerom nemanipulovala, neotvárala skrinku. V čase výmeny plynomeru bola v nemocnici, prítomný pri samotnej výmene nikto, zazvonili iba na dome, otvorila im dcéra, povedali jej, že vymenili plynomer a v kuchyni fotografovali plynové spotrebiče. Keď sa pýtala dcéra na dôvod, povedali, že majú taký príkaz od vedúceho. Plynomer bol v krabici a dcéra iba podpísala už vyplnený papier o jeho výmene. Neodpísali ani stav plynomeru. Potom jej prišiel preplatok za plyn a následne sporná faktúra. Plyn používa na sporák a kúrenie. Tak tomu bolo vždy aj v minulosti. V žalobe je vymedzený predmet konania tak, že sa opiera o poškodenie zabezpečovacieho zariadenia meradla, čím je súd viazaný a súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového dôvodu. V žalobe sa nenachádza žiadna zmienka týkajúca sa skutkového stavu, odkazuje na nulové spotreby účtovania, vrátenie preddavkov a zásah do meradla. Medzi poškodením zabezpečenia a škodou určenou vyhláškou nie je daná priama príčinná súvislosť, poukázala na rozhodnutie NS SR 5Cdo 126/09, v zmysle ktorého sa označuje priama väzba javov /objektívnych súvislostí/ v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/. Otázka príčinnej súvislosti nie je právnou, ale skutkovou. Vznik škody žalobca odôvodňuje dvoma spôsobmi, a to nulovou spotrebou a manipuláciou s meradlom. Porušenie plomby je príčina, porušená plomba následok. Zánik platnosti overenia meradla je právna skutočnosť, teda následok, s ktorým právo spája následok, je zánik platnosti overenia. Údaje o nulovej spotrebe poskytne žalobca dodávateľovi a až následne vyúčtovaním dochádza k vráteniu zálohových platieb, čím žalobca odôvodňuje vznik škody. Medzi porušením plomby a vrátením preddavkov nie je priama príčinná súvislosť. Len poškodenie plomby môže byť škodou, ktorej sa môže žalobca domáhať. Súd viazaný predmetom konania nemôže zhojiť nedostatky žaloby. Otázka zániku platnosti overenia meradla je relevantná len vtedy, ak by sa súd priklonil na stranu žalobcu a pripustil by priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením plomby a vrátením preplatkov. Predložila vyúčtovanie z iného odberného miesta, čím preukazuje absenciu príčinnej priamej súvislosti, keď neoprávnený odber bol zistený vo februári a odberateľ dostal vyúčtovanie v marci 2013 a vo vyúčtovaní mal reálne hodnoty plynu. Až následne v apríli 2014 dostal opravné vyúčtovanie, s nulovými spotrebami. Ak by akceptovala postup žalobcu, v marci 2014 by žalobca nebol úspešný, lebo za plyn bolo zaplatené a nebola nulová spotreba a v apríli by úspešný bol. Úspešnosť žaloby nemôže záležať od vyúčtovania. Pretože žalobu by podal po tom, ako by zistil neoprávnený odber. Ak má vznik škody závisieť od nulovej spotreby, je evidentné, že absentuje príčinná priama súvislosť. Záver, že pri zániku platnosti overenia údaj nie je možné použiť nie je správny, odkázala na rozhodnutie OS Žilina, ktorý túto otázku riešil. Pokiaľ nie je preukázaný zásah na číselníku meradla, stočenie, alebo nefunkčnosť meradla, hodnoty sú relevantné a sú spoľahlivým podkladom pre určenie výšky, a preto nie je splnená podmienka v zmysle § 82 ods.3, a teda že škoda sa má určiť podľa právnej fikcie , podľa typového diagramu alebo vyhl. 449. Ak by aj bola žaloba dôvodná, bolo potrebné použiť typový diagram vzhľadom na prvý neoprávnený odber a bolo preukázané, že plynomer je verejne prístupný a zamestnanci ho vymenili bez súčinnosti odberateľa. Určením výšky škody podľa vyhlášky 449/2012 došlo by k porušeniu majetkových práv zodpovednej osoby, nakoľko škoda určená podľa vyhlášky niekoľkonásobne prevyšuje reálny možný odber na odbernom mieste a takto priznaná náhrady škody by nemala kompenzačnú funkciu, ale sankčnú. V tomto smere predložila nález ÚS ČR. Zoznam odbernom miest bol žalobcovi dodaný v apríli 2013 a posledná kontrola udaná v jeho zozname je v júli 2015. Toto konanie nie je v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou žalobcu. Žalobca má kapacity na vykonanie kontrol v kratšom období. U žalovanej bola teda kontrola neskôr. Poukázala na § 441 a spoluzavinenie žalobcu a potrebu zníženia prípadnej náhrady. Porušenie plastovej plomby nemá za následok vznik škody ako to prezentuje žalobca. A tento prístup nemožno akceptovať, žalobu žiadam zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5.Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. 9000173671 zo dńa 26. 2. 2014, splatnou 12. 3. 2014 škodu za neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a taký odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d / zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom. Škoda bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z.

vo výške 1901,19 eur, jedná sa o obdobie od 19. 3. 2013 do 5. 2. 2014. Vo vyčíslení škody boli uvedené ako spotrebiče: spotrebič na varenie, plynové vykurovanie. Podľa Montážneho listu meradla č. 1300946064 zo dňa 5. 2. 2014 došlo k výmene určeného meradla, za odberateľa podpísala montážny list dcéra žalovanej. Podľa zápisu z tohto dňa meradlo bolo v skrinke, meradlo zaslané na posudok

6.Podľa Znaleckého posudku č. 78/PL-2014 vypracovaného Ing. A.m tento v posudku uviedol, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Optickým skúmaním onačení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští istil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, zistil odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Môže jednoznačne potvrdiť, že bol vykonaný zásah do plomby číselníka meradla. K posudku znalec v konaní uviedol, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom 9450781, demontoval plastovú plombu a zistil, že táto ide demontovať pri použití pomerne malej sily, čo nie je bežné. Názorne ukázal súdu kryt číselníka, na ktorý sa nasadzuje plastová plomba. Táto má dva zaisťovacie prvky, plomba sa osadí, zapadne. Keď ju demontuje, aby nepoškodil označenia na plombe, zaskrutkuje do nosnej časti plomby a tú potom vytiahne. Pri ukážke to išlo ľahko a ani jedno uško sa neotrhalo. Podľa vyjadrenia znalca malo by to ísť oveľa ťažšie a minimálne jeden z prvkov by sa mal odtrhnúť. Názorne ukázal plombu, kde je jeden prvok odstránený a plomba ide vytiahnuť veľmi ľahko. V tomto prípade /veci žalovanej/ to išlo takto ľahko ako ukázal. Ukázal tiež prípad, kedy sú obidva prvky odstránené a tiež to ide veľmi ľahko vytiahnuť. V danom prípade išla plomba ľahko von. Dostal plombu tak, že bola zasunutá dovnútra a predtým ako ju tam niekto zasunul, musela mať odstránený spodok. Porovnal odtlačky na plombe s kontrolnými odtlačkami, pričom zistil, že tieto odtlačky sú podobné a mohli byť vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Na základe zistení odpovedal na otázky zadávateľa. Zaisťovací prvok pri demontáži - keď je plomba funkčná, dôjde k odtrhnutiu zaisťovacieho prvku a ten zostane na zaisťovacej plombe alebo sa nachádza vo vnútri meradla. Plomba išla vytiahnuť ľahko a nenašiel nikde časť plomby, nemohol to poškodiť on. Stane sa mu bežne, že uško odtrhne on a vtedy to napíše do posudku. V tomto prípade to nepoškodil. Plomba má za úlohu signalizovať narušenie chráneného záujme, v tomto prípade po jej demontáži sa v meradle nachádza voľne prístupná skrutka a po jej demontáži je možné kryt číselníka z číselníka odstrániť z meradla. Dá sa to potom narábať s číselníkom a plyn preteká cez plynomer bez merania. Aj v tomto prípade demontoval plombu za pomoci šraubu. Najjednoduchší spôsob na vybratie plomby je šraub, ale vie si to predstaviť aj nejakým prípravkom na princípe použitia podtlaku. Ale neskúšal to. Plomba zvonku vyzerá neporušená a jediný spôsob ako vie zistiť, či plomba plní svoju úlohu, je demontovať ju. Predtým ako to urobí, nevie, či bola demontovaná. Na to, aby to zistil,ju musí vlastne demontovať. Ak by chcel plombu demontovať inak ako šraubom, musel by si niečo vyrobiť. Ak by ju vylúpil šraubovákom, poškodil by celú plombu. Ľudia to tak robia, dochádza k vyštrbeniu krytu. Jeho spôsob je najjednoduchší a najrýchlejší. V danom prípade taký násilný spôsob nezistil, inak by to dal do posudku.

7.SPP Bratislava súdu zaslala faktúry pre odberné miesto žalovanej: č. 7428135724 za obdobie od 19. 3. 2012 do 18. 3. 2013 s preplatkom 51,35 eur, fa č. 7425168967 za obdobie od 19. 3. 2013 do 18. 3. 2014 s preplatkom 799,67 eur. U SPP mala žalovaná v spornom období vykazovanú nulovú spotrebu.

8.Zo správy Prezídia PZ, ÚHaCP Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Banská Bystrica č. UHCP-58/NJ-S-2012 vyplýva, že žalobca mal ako poškodený prístup ku spisu a bola potrebná jeho súčinnosť.

9.Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, Podľa ods. 2 Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

10.V danom prípade bola medzi SPP a žalovanou uzavretá spotrebiteľská zmluva, bližšie upravená zák. č. 251/2012 Zb. o energetike v znení neskorších predpisov v spojení s nar. vl. č. 409/2007,

ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Žalovaná teda bola v priamom vzťahu ako spotrebiteľ s SPP, nie však s distribútorom. Vzťah žalovanej vo vzťahu k žalobcovi teda nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko tento si neuplatňuje cenu plynu, ale náhradu škody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. p2 zákona č. 251/2012 o energetike zákona o , ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod. 2 zákona o energetike.

11.Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z., v zmysle ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

Následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom. Žalovaný nepreukázal, že za rozhodné obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil. Súd nemal preto pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný, pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ plynu (SPP, a. s.) preto žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Hoci v ustanovení § 82 ods. 2 sa uvádzajú ako osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej siete i dodávateľ, škodu si uplatnil výlučne žalobca.

12.Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - bez uzavretia zmluvy. To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu.. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje, keďže k odberu plynu došlo bez zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi dodávateľom a žalovaným a potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi. Skutočnosť, že plyn odoberala zrejme iná osoba /bývalý zať žalovanej/, nemôže byť na ťarchu žalobcu a jedná sa o samostatný právny vzťah žalovanej a tretej osoby.

13. Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané žalobcom predloženým posudkom znalca Ing. Petram Lešku i jeho výpoveďou, keď posudok nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz. Znalec vysvetlil odborný zásah do meradla, ktorý mal za následok skutočnosť, že s meradlom bolo možné manipulovať. Tento posudok nebol relevantným spôsobom vyvrátený a spochybnený - skutočnosť, že znalec nebol pri demontáži meradla, nie je rozhodujúca. Nie je tiež rozhodujúce, že žalovaný sám žiaden zásah do overovacej značky na meradle neuskutočnil. Podľa názoru súdu povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť na subjektívnom princípe, t.j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobcu , vykonávanú nepochybne i vo verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno manipulovať s číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade, aby celkom nezainteresovaná osoba len nepoškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila zabezpečenie na meradle na odbernom mieste žalovaného. Tu súd odkazuje i na rozhodnutie KS Bratislava 5Co 160/2015.

14.Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015, a nadväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008, ktorý posudzoval situáciu za platnosti Zák. č. 70/1998 Z. z., avšak nelíšil sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti

odberateľa v prípade ak je zistený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré označované za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľom plynu neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Je tak zrejmé, že závery o objektívnej zodpovednosti žalovaného sa zakladajú na zákona platného v rozhodnom období, ktoré sú súladné s názormi Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach /KS Trenčín 17Co 135/2016, KS Trnava 11Co 171/2011/. Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Teda porušenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného.

15.Spôsob výpočtu škody vyplýva z vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z. . Podľa ust. § 1 ods. 9 ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu Za sporné obdobie boli žalovanej pôvodné faktúry dodávateľa zmenené tak, že jej bol za celé obdobie nameraný nulový odber plynu a vyúčtované preplatky. Žalobca vychádzal zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu známe a táto skutočnosť je predmetom trestného konania. Na základe tohto vykonával kontrolu u odberateľov. Dľžka obdobia vykonávania kontrol nie je pre posúdenie zodpovednosti za vznik škody smerodatná. Vznik škody je zásadne daný tým, že k odberu plynu došlo, dodávateľ tento neúčtoval /bola vykázaná nulová spotreba/, žalobca ako distribútor do distribučnej siete plyn dodával a dodávať musel, pričom na charakter predmetu dodávky /plyn/ nie je možné určiť, ktorému dodávateľovi patrí. Napriek objektívnej zodpovednosti žalovanej za vznik škody nie je možné túto žalobcovi priznať. Z dôvodov zamietnutia žaloby /uvedených ďalej/ sa súd podrobnejšie námietkami žalovanej ohľadne náhrady škody nezaoberá v dôvodoch rozhodnutia. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/. Podľa § 82 ods. 4 Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 3. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že sa jednalo o opakovaný neoprávnený odber zemného plynu. Skutočnosť, že v zozname odberateľov /nájdených u tretej osoby, ktorej konanie je predmetom vyšetrovania/ je záznam žalovanej a údajných návštevách, pri ktorých malo dôjsť k zásahom do meradla, nie je dôkazom toho, že sa jednalo opakovane o neoprávnený odber zemného plynu. Žalobca v minulosti nikdy takýto neoprávnený odber voči žalovanej neuplatňoval. K vykonaniu kontroly /pri ktorej bol zistený zásah do meradla/ a následnému vyčísleniu škody došlo v dôsledku zaistenia zoznamu osôb, u ktorých mali byť realizované zásahy do meradiel a ovplyvňovanie stavu meradla

a spotreby plynu. Z toho však nemožno jednoznačne a bezpochyby určiť, že sa jedná o opakovaný neoprávnený odber zemného plynu. Ako bolo uvedené, objektívna zodpovednosť vzhľadom na poškodenie zabezpečovacieho zariadenia je daná, avšak bez jednoznačného a nespochybniteľného preukázania opakovaného neoprávneného odberu nie je možné vyčísliť náhradu škody tak, ako bola v žalobe vyčíslená. Za preukázané možno potom mať, že došlo k prvému neoprávnenému odberu plynu, a teda prípadná výška škody sa mala určiť ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, keď plynomer je na verejne prístupnom mieste /nie uzamknutý/

- táto skutočnosť nebola sporná a svedčí o tom aj skutočnosť, že k samotnej výmene došlo pracovníkmi žalobcu v neprítomnosti žalovanej, prípadne inej osoby. Dodávateľ žalovanej fakturoval v spornom období údaje podľa meradla a až po vykonaní kontrol a oznámení žalobcu o poškodení zabezpečenia meradla, resp. s tým súvisiacim neoprávneným odberom došlo k oprave faktúry a vykázaniu nulovej spotreby zo strany dodávateľa zemného plynu. Nie vinou žalovanej teda táto v skutočnosti obdržala preplatok /zálohy na dodávku plynu riadne platila, i keď vzhľadom na zásah do meradla možno pripustiť platenie nižšej spotreby, to však relevantným spôsobom nebolo preukázané/. Podľa ô 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd zásadne viazaný. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. V danom prípade si žalobca uplatňoval náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu a výšku škody určil podľa vyhl. č. . MH SR č. 449/2012 Z. z ako opakovaný neoprávnený odber zemného plynu. Žiadnym relevantným spôsobom však správnosť tohto postupu a nepoužitie typového diagramu nepreukázal. Meradlo je na verejne prístupnom mieste. Súd je viazaný žalobou a nie je v jeho právomoci / ani možnosti/ vykonať výpočet prípadnej náhrady podľa typového diagramu, a teda priznať prípadne časť škody. Žalobca výšku škody odôvodňoval porušením zabezpečenia meradla /ktorá skutočnosť znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca preukázaná bola/, nie je sporná objektívna zodpovednosť žalovanej, ďalej škodu odôvodňoval zoznamom osôb /odberateľov/ nájdených u inej osoby, ktorá zrejme mala vykonávať zásahy do meradiel a podľa tohto zoznamu sa mali tieto návštevy vykonávať opakovane aj u žalovanej. Toto jeho tvrdenie a predložený zoznam však samo osebe bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, že u žalovanej skutočne dochádzalo opakovane k neoprávnenému odberu zemného plynu a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, za aké obdobie v skutočnosti k takému odberu malo dochádzať. Žalobca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a súd je toho názoru, že ak došlo k neoprávnenému odberu, preukázateľne sa tak stalo po prvýkrát, a teda náhradu škody bolo potrebné určiť pomocou typového diagramu. Žalobca takto nepostupoval a súd nemal inú možnosť výpočtu prípadnej náhrady škody /je viazaný nielen petitom, ale aj skutkovými a právnymi dôvodmi žaloby a už vôbec nie je v jeho právomoci a možnosti iným spôsobom škodu vyčísliť/. Vyčíslením škody tak, ako bola uplatnená, bez použitia typového diagramu pri prvom zistenom neoprávnenom odbere zemného plynu má výhradne sankčný charakter /uplatnený paušálne voči všetkým osobám zo zoznamu odberateľov bez ohľadu na prístupnosť meradla/. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k opakovanému neoprávnenému odberu a ako bolo uvedené, zoznam osôb / nájdený u iného subjektu/ s vyznačenými dátumami, kedy malo dôjsť k návšteve žalovanej /a zrejme „stáčaniu“ meradla či iného zásahu/ bez ďalšieho nepostačuje ako dôkaz toho, že u žalovanej skutočne došlo k opakovanému neoprávnenému odberu. Tvrdenie žalobcu, že sa tak malo stávať od dátumu vyznačeného v zozname ako prvého, opakovane, je potom len domnienkou, ktorá nepostačuje na preukázanie jeho tvrdení. Ak aj od uvedeného prvotného zápisu /dátumu/ dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, treba mať za to, že sa tak stalo po prvýkrát, a teda bolo potrebné vychádzať z typového diagramu. Žalobca sám si takýto nárok uplatnil voči žalovanej po prvýkrát.

16. S poukazom na uvedené bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a nepreukázanú.

17. V zmysle § 255 ods. 1 súd priznal úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18.Podľa § 259 súd zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie výdavkov štátu titulom svedočného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).