Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cpr/7/2015

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: X. T., nar. X.X.XXXX, bytom J., P.O.G. XXXX/XX, proti žalovanému: ZKW Slovakia, s.r.o., Bedzianska cesta 679/375 , 956 31 Krušovce, IČO 36 657 913, zastúpenému JUDr. Viliamom Vaňkom ml., advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 578/11, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava 35, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy nad sumu 1.417eur zamieta.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce zo dňa 30.7.2015, ktorá mu bola daná žalovaným s tým, že jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá a to z dôvodu, že výpoveď nebola podpísaná štatutárnym orgánom zamestnávateľa a nie je v nej dostatočne skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru. V priebehu konania rozšíril svoju žalobu aj o nárok na náhradu mzdy vo výške 820 eur mesačne od 1.10.2015 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní vykonávať prácu, pričom rozšírenie návrhu o nárok na náhradu mzdy bolo pripustené na pojednávaní dňa 5.2.2016.

2./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy je dôvodná, nakoľko je nesporné, že žalobca bol vedený u žalovaného ako zamestnanec so zdravotným postihnutím, pričom žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm.c/ bez predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa § 66 už táto samotná skutočnosť spôsobuje neplatnosť výpovede, čo v priebehu konania zistil aj žalovaný a po prvom pojednávaní zmenil svoje stanovisko a nenamietal neplatnosť výpovede a preto súd rozsudkom č.k. 4Cpr/7/2015 - 131 zo dňa 15.03.2016 určil, že výpoveď daná žalobcovi dňa 30.7.2015 je neplatná s tým, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

3./ Žalobca sa zároveň domáhal aj náhrady mzdy za obdobie od 1.10.2015 až pokiaľ mu žalovaný neumožní vykonávať prácu a pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcu je potrebné predovšetkým preukázať, že zamestnanec, ktorému bola daná neplatná výpoveď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, pričom zamestnávateľ je v tom prípade povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy a to v sume jeho priemerného zárobku až do času, keď umožní zamestnancovi pokračovať v práci. Nie je sporné, že žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 10.8.2015, ktorý bol v ten istý deň prevzatý pracovníčkou žalovaného a keďže do skončenia výpovednej doby, t.j. do 30.9.2015 žalobca riadne pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorej obsah bol zmenený dohodou účastníkov dňa 31.7.2015 v časti dĺžky

pracovného času na 20 hod. týždenne s účinnosťou od 1.8.2015, tak žalobca požadoval náhradu mzdy od 1.10.2015 vo výške 820 eur mesačne. Žalovaný v súlade s ust.§ 134 zistil priemerný zárobok žalobcu v rozhodujúcom období, ktorým je tretí kalendárny štvrťrok roku 2015 vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil náhradu mzdy od 1.10.2015 a priemerný mesačný zárobok žalobcu na pracovnoprávne účely teda predstavuje 445,05 eura a preto súd mohol priznať žalobcovi náhradu mzdy v tejto výške za obdobie od 1.10.2015 až pokiaľ mu žalovaný umožnil pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Medzi účastníkmi bolo sporné, či vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.12.2015, v rámci ktorého vyzval žalobcu na nástup do práce, je možné považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 79 ods.1 , pričom táto výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu súdom dňa 8.1.2016. Z komentára k ust. § 79 ods.1 vyplýva, že zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával nielen písomne, ale možno to urobiť aj iným spôsobom napríklad ústne, výkonom prác a pod. a teda prejav vôle zamestnanca môže byť urobený konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že chcel zamestnanec prejaviť. Vzhľadom na uvedené je preto podľa názoru súdu potrebné obdobným spôsobom posudzovať aj prejav zamestnávateľa, ktorým vyzýva zamestnanca na nástup do práce resp. ktorým mu umožňuje pokračovať v práci ak z tohto prejavu nevyplývajú pochybnosti o tom, čo chcel zamestnávateľ prejaviť, pričom z vyjadrenia odporcu zo dňa 17.12.2015 jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný vyzýva žalobcu, aby sa bezodkladne v najbližší pracovný deň dostavil do jeho sídla, kde mu bude prideľovať prácu do právoplatného skončenia súdneho konania a teda uvedenú výzvu je možné považovať za akt, ktorým žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a táto výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.1.2016 a podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, či mu bola doručená priamo žalovaným alebo prostredníctvom súdu. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal dňa 8.1.2016, t.j. v piatok a preto žalobca sa mal dostaviť k žalovanému v najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok dňa 11.1.2016 aby mohol pokračovať v práci, čo však žalobca neurobil a na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že k podaniu žalovaného zo dňa 17.12.2015 sa v rámci súdneho konania písomne vyjadroval (č.l.53) , avšak vôbec nezaujal stanovisko k výzve na nástup do práce.

4./ Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha náhrada mzdy za obdobie od 1.10.2015 do 8.1.2016 , kedy žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a keďže priemerný mesačný zárobok žalobcu pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy predstavuje sumu 445,05 eura, tak za obdobie od 1.10. do 31.12.2015 to spolu činí 1.335,15 eura (3x 445,05 eura) a za 4 pracovné dni v mesiaci január 2016 t.j. do 8.1.2016 predstavuje náhrada mzdy sumu 81,85 eura vychádzajúc z toho, že žalobca po zmene pracovnej zmluvy bol zamestnaný už len na 20 hod. týždenne a teda za toto obdobie mu prislúcha náhrada mzdy za 16 hod. . Spolu náhrada mzdy za obdobie od 1.10.2015 do 8.1.2016 predstavuje sumu 1.417 eur (1.335,15 eura + 81,85 eura) a preto súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy v uvedenej výške. Zároveň súd v rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 184,50 eura a taktiež na náhradu trov konania v sume 220,44 eura.

5./ Na základe odvolania žalobcu bol spis predložený súdu druhej inštancie , ktorý vrátil spis z dôvodu potreby vydania dopĺňacieho rozsudku s tým, že v časti rozhodnutia o nároku žalobcu na náhradu mzdy nebola žaloba vo zvyšku zamietnutá, keďže si uplatňoval nárok vo výške 820 eur mesačne od 01.10.2015 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní vykonávať prácu, keď priznaných mu bolo od 01.10.2015 len 445,05 eura mesačne a to len do 08.01.2016 t.j. za určité obdobie ešte pred rozsudkom.

Podľa § 225 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania , alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa ods. 2, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

6./ Vzhľadom k tomu, že žalobca sa podanou žalobou okrem iného domáhal aj náhrady mzdy vo výške 820 eur mesačne od 01.10.2015 až do doby, pokiaľ mu žalovaný neumožní vykonávať prácu, pričom súd v predchádzajúcom rozsudku rozhodol o náhrade mzdy vo výške 1.417 eur, čo predstavuje náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2015 do 08.01.2016 (3 mesiace po 445,05 eura a 4 pracovné dni v mesiaci január 2016 v sume 81,85 eura), tak v tomto rozsudku nebolo zároveň rozhodnuté o zvyšku nároku žalobcu na náhradu mzdy nad sumu 1.417 eur a preto bolo potrebné o tomto zvyšku nároku

rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 225 ods. 1, 2 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým zamietol žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy nad sumu 1.417 eur, keďže nárok na náhradu mzdy považoval za dôvodný len do sumy 1.417 eur, čo predstavuje náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2015 do 08.01.2016. Uvedený dopĺňací rozsudok bolo potrebné vydať, aby bolo rozhodnuté o celom nároku žalobcu v časti náhrady mzdy a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca proti predchádzajúcemu rozsudku podal odvolanie v časti náhrady mzdy a teda jeho odvolanie je de facto proti neexistujúcemu zamietajúcemu výroku súdu a preto spis bude opätovne predložený súdu druhej inštancie na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).