Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-273-2016.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/273/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO 47 234 679 proti žalovanému K. H., nar. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi R. republiky, bytom P., J. XX/XX o zaplatenie 463,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/132/2015-63 zo dňa 03. februára 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 463,67 eur, úroku z omeškania vo výške 48,42 eur, vo výške 8,25% ročne zo sumy 463,67 eur od 27.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že so žalovaným dňa 16.06.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. 3806110579, ktorej súčasťou bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5807108250, ktorá nadobudla právoplatnosť a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany žalovaného, mu žalobca zaslal podľa Hlavy 8 úverových podmienok úverovú kartu spolu s Metodickou príručkou, ktorá obsahovala charakteristiku revolvingového úveru, spôsob aktivácie karty. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval mesačnú úrokovú sadzbu, výšku poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako s príručkou a sadzobníkom. Prostredníctvom úverovej karty žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver vo výške 577,20 eur, žalobcovi vrátil len 113,53 eur. V zmysle Hlavy 6 písm. a) navrhovateľ vyzval odporcu listom z 29.11.2013 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 698,68 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy podľa § 565 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 16.06.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 22.379,- Sk /742,85 eur/, ktorý mal splatiť 8 mesačnými splátkami po 3 278,- Sk /108,81 eur/. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj dojednanie, podľa ktorého strany zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II a to v rozsahu uvedenom na rube listiny a v Úverových podmienkach. Toto dojednanie je uvedené v spodnej časti predtlačeného tlačiva úverovej zmluvy drobným voľným okom ťažko čitateľným písmom a toto ustanovenie nie je žiadnym spôsobom oddelené od predchádzajúceho textu. Súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorých
bola v Hlave 8 výška dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru I. 15.000,- Sk, s úrokmi. Zmluva o revolvingovom úvere sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii / Hlava 8 § 3 úverových podmienok/. Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver a to v pravidelných mesačných splátkach vždy v 20.dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu revolvingového úveru /§ 4 hlava 9 úverových podmienok/. Z predloženého výpisu čerpania vyplýva, že žalobca žalovanému poskytol revolvingový úver vo výške 663,88 eur. Žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný hradiť splátky k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka sa stala splatnou k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu revolvingového úveru. Žalovaný prevodom na účet dňa 26.2.2013 čerpal úver 663,- eur, dňa 21.8.2013 došlo k prevodu zrušeného programu na účet z 26.2.2013, z výpisu čerpania, splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný uhradil celkom 113,53 eur, poslednú splátku vo výške 32,63 eur uhradil 02.07.2013 a po zosplatnení úveru 29.11.2013 ešte dňa 17.12.2013 sumu 80,00 eur. Podľa hlavy 9 § 4,5 úverových podmienok bol žalovaný povinný platiť poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa oneskoril so splácaním dohodnutých splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého úveru listom zo dňa 29.11.2013. K uvedenému dňu podľa žalobcu výška dlhu predstavovala sumu 698,68 eur. Na základe výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný reálne čerpal dňa 26.2.2013 sumu 663,88 eur a reálne žalobcovi už zaplatil sumu 199,33 eur doposiaľ. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, §100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. b), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy stranami a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a uvedených ustanovení zákona, považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú. Žalobca odvíjal svoj nárok od uzavretej úverovej zmluvy z 16.06.2008, ktorou si žalovaný financoval kúpu SADA 400DL na splátky a ktorou podľa žalobcu zároveň došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a splátkami vo výške stanovenej v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. V spore nebolo preukázané, že žalovaný mal záujem o ďalší úver, a že podpisom zmluvy by mal uzatvárať aj ďalšiu úverovú zmluvu. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere s odkladacou podmienkou, že k účinnosti zmluvy dochádza až aktivovaním kreditnej karty, súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil a zmluvu o revolvingovom úvere považoval za neplatnú v celosti. Je nepravdepodobné, že žalovaný mal vôľu uzatvárať takýto ďalší úverový vzťah, a už vôbec nie bez jasne stanovených podmienok úveru a základných obsahových náležitostí úverovej zmluvy bez uvedenia výšky úverového rámca, úroku, výšky splátok a podobne. Takáto zmluva, dodanie kreditnej karty a nanútenie jej aktivácie bola žalovanému doslova nanútená už aj vzhľadom na to, že dojednanie o revolvingovom úvere je súčasťou úvodnej strany úverovej zmluvy s mimoriadne drobným textom, pričom spotrebiteľ podpisuje zmluvu až v spodnej časti tejto úvodnej strany bez možnosti podpísať úverovú zmluvu aj bez tejto časti. Okrem toho, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná pre nedostatok vôle, ďalej pre neurčitosť, je neplatná aj z dôvodu nedodržania zákonnej písomnej formy, keď zmluva nemá ani základné náležitosti úverovej zmluvy, pretože vopred formulovaný text: „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v Úverových podmienkach“, nie je jasným vymedzením zmluvných podmienok v písomnej forme, zmluva neobsahuje ani výšku a spôsob určenia úverového rámca, výška a podmienky splácania úveru, nehovoriac o tom, že zmluva nemá ani základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia. Tvrdenie žalobcu o tom, že spotrebiteľ v čase keď financuje kúpu spotrebného tovaru na splátky a zrejme nemá záujem o ďalší úver sa podrobne oboznamuje s Úverovými podmienkami spoločnosti, s Metodickou príručkou a Sadzobníkom, ktoré sa vzťahujú k „budúcemu čerpaniu úveru formou úverovej karty“, a to všetko v situácii, keď o výške úveru a vôbec potrebe jeho čerpania ani neuvažuje, nemôže byť pravdivé. Takejto praktike žalobcu nemožno priznať žiadne právne účinky a právnu ochranu. Pre úplnosť súd ešte konštatoval, že dojednanie o revolvingovom úvere je na prednej strane zmluvy uvedené takmer nečitateľným písmom, čo vedie k záveru, že zrejme ide o nepodstatné dojednanie v zmluve, ktoré vo vzťahu k základnému plneniu úverovej zmluvy nie je významné. Rovnako úverové zmluvné podmienky sú upravené mimoriadne drobným až nečitateľným písmom, preto možno dôvodne namietať aj formálnu nedostupnosť týchto zmluvných podmienok. Vzhľadom na uvedené, keďže z neplatnej zmluvy vzniká len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 a
§ 457 Občianskeho zákonníka, žalobca môže úspešne uplatňovať len tento nárok. Z dôvodu neplatnosti zmluvy nevzniká žalobcovi žiadne právo na poplatky, úroky a podobne, nehovoriac o tom, že k platnej dohode o zaplatení poplatkov medzi účastníkmi nedošlo. Zo strany žalobcu boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 663,88 eur, ktoré mali byť poskytnuté na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 199,33 eur, teda žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy 464,55 eur. V tejto časti však ide o nárok premlčaný, keďže ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu a súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej lehote a začína plynúť okamihom, keď sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. K bezdôvodnému obohateniu došlo okamihom čerpania finančných prostriedkov, o čom mal žalobca vedomosť. Žalovaný čerpal prostriedky 26.02.2013, k premlčaniu nároku žalobcu teda došlo najneskôr 26.02.2015, žaloba bola na súd podaná 02.04.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný mal v spore plný úspech, v spore mu však trovy nevznikli a preto potom súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením o nedostatku vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy, ktoré vyslovil súd prvej inštancie. Ak by nebola vôľa žalovaného a sám by sa nezaujímal o čerpanie revolvingového úveru aktiváciou karty, predmetný úver vo výške 577,20 eur by mu nebol poskytnutý. Ak by aj žalobca súhlasil s právnym posúdením, ktoré vyslovil súd prvej inštancie, nesúhlasí potom s jeho závermi o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, od ktorej súd prvej inštancie počítal začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, nie je jasná ani určitá. Žalobca bol pri uzatváraní zmluvy a pri poskytovaní úveru dobromyseľný a tak nepredpokladal, že žalovaný nebude plniť svoje záväzky z revolvingového úveru. Žalobcovi teda nemohla plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota ale len trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od splatnosti poslednej neuhradenej splátky zosplatneného úveru, teda od 21.07.2013 a uplynula až dňa 27.07.2016. Žaloba žalobcu podaná na súd dňa 02.04.2015 teda bola podaná včas. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 16.06.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa strany dojednali, že žalobca poskytne žalovanému úver vo výške 742,85 eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorý žalovaný splatí podľa dojednaných podmienok. Súčasťou formulárových dojednaní tejto zmluvy o úvere bolo aj žalobcom vopred pripravené ustanovenie, podľa ktorého „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v Úverových podmienkach“. Toto dojednanie je uvedené v spodnej časti predtlačeného tlačiva úverovej zmluvy drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom a toto ustanovenie nie je žiadnym spôsobom oddelené, či inak vymedzené /napríklad veľkosťou, či hrúbkou písma/ od predchádzajúceho textu a text nijako neumožňuje, aby klient, ktorý má záujme o spotrebiteľský úver, s týmto dojednaním prejavil súhlas alebo nesúhlas, mimo samotného podpísania, resp. nepodpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobcu uvedeným dojednaním došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca revolvingový úver žalovanému poskytol, ten ho čerpal a podľa dohodnutých podmienok nesplatil, v dôsledku čoho si žalobca v tomto spore podanou žalobou uplatňuje svoje nároky z revolvingového úveru proti žalovanému.
7. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru, že primárnym záujmom žalovaného bolo získanie úveru na základe úverovej zmluvy zo 16.06.2008 vo výške 742,85 eur na kúpu spotrebného tovaru. Len veľmi malým a ťažko čitateľným písmom bolo na tejto zmluve uvedené, že sa ňou súčasne uzatvára zmluva o poskytnutí revolvingového úveru. Podpisom zmluvy o úvere tak žalovaný podpísal aj ustanovenie, ktoré sa týka iného právneho vzťahu a to revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti aktivovaním úverovej karty. Takýto formulár vzbudzuje vážnu a dôvodnú pochybnosť o tom, či bol žalovaný ako spotrebiteľ v čase jeho podpisovania informovaný o podmienkach revolvingového úveru, ako i pochybnosť o existencii samotnej vôle žalovaného vstúpiť i do iného právneho vzťahu so žalobcom, okrem úveru, o ktorý mal záujem. 8. Okrem toho takáto zmluva o revolvingovom úvere by musela obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, teda záväzok žalobcu ako veriteľa, že na požiadanie žalovaného-dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok žalovaného ako dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Takéto podstatné náležitosti v texte dojednania „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v Úverových podmienkach“ absentujú a nemožno ich nahradiť ani odkazom na text úverových podmienok. Úverové podmienky žalobcu sú typickými všeobecnými obchodnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. Pri ich hodnotení z hľadiska obsahu podstatných náležitostí zmluvy o úvere ale aj pri hodnotení samotného ustanovenia o uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere v texte zmluvy úverovej sa možno nechať viesť úvahami z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. V ich zmysle je potrebné vychádzať z toho, že medzi stranami ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom vzťahu sú účastníci v nerovnom postavení, keď dodávateľ /v tomto prípade žalobca/ je vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom /v tomto prípade žalovaným/, ktorému službu poskytuje. Preto je potrebné aby sa dodávateľ choval vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo a v prípade, že takto nepostupuje nemožno jeho konaniu poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivého konania dodávateľa v spotrebiteľských vzťahoch okrem iného vyžaduje, aby bol text spotrebiteľskej zmluvy dobre čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť umiestnená v oddieloch, ktoré môžu v spotrebiteľovi vzbudiť dojem o ich nepodstatnom charaktere. Uvedená zásada dopadá aj na obchodné podmienky, ktoré sa v praxi spotrebiteľských zmlúv vyskytujú. Obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nemuseli byť do každej zmluvy vpisované dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú ale slúžiť k tomu, aby sa do nich vkladali v neprehľadnej forme, malým písmom dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých možno predpokladať, že pozornosti spotrebiteľa asi uniknú. Takto by v obchodných podmienkach nemali byť obsiahnuté ani podstatné náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere a ich dojednanie by malo byť osobitným textom vlastnej spotrebiteľskej zmluvy, listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. V danom prípade to tak nie je. Konaniu žalobcu preto nemožno poskytnúť právnu ochranu a dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neplatné. V tomto zmysle sú závery súdu prvej inštancie úplne správne. 9. Za správny považuje odvolací súd aj žalobcom napádaný záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom a plnenie, ktoré na jej základe žalovaný od žalobcu prijal je bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na jeho úkor sa obohatil žalovaný, najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. 10. S ohľadom na hore vyslovené dôvody neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je nevyhnutný záver, že žalobca musel od samotného začiatku, teda od uzatvorenia zmluvy o úvere vedieť, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú sa snažil inkorporovať do textu zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom. Potom platí, že od okamihu, kedy žalobca žalovanému poskytol dňa 26.02.2013 peňažné prostriedky na základe takejto neplatnej zmluve o revolvingovom úvere, žalobca vedel, že ide o plnenie na základe neplatného právneho úkonu, teda o bezdôvodné obohatenie a že bezdôvodne obohateným na jeho úkor je žalovaný, ktorému peňažné prostriedky poskytol. Od uvedeného dňa tak začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota práva žalobcu na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Táto uplynula dňa 26.02.2015, pričom žaloba žalobcu bola podaná na súd až dňa 02.04.2015, teda po jej márnom uplynutí. Správny je tak záver súdu prvej inštancie, že právo
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného je premlčané a žaloba žalobu je preto celkom nedôvodná. 11. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).