Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-134-2016.pdf
PDF · 88.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : I. L., a.s., Y. 8, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, zastúpený F., F. a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. U. Z. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. Bubeník, na. 7.5.1985, bytom Nové Zámky, o zaplatenie 243,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 99,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 99,36 eur od 26.7.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 19.9.2014, doručeným súdu dňa 27.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 243,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 243,36 eur od 26.7.2013 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o pripojení.
2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.12.2016 sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Prítomný bol právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 106 ods. 3 C.s.p.. O odročenie pojednávania požiadané nebolo.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca uzatvoril so žalovaným v zmysle ust. § 44 a nasl. zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) Zmluvu
o pripojení č. A6865811 zo dňa 13.3.2013. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému svoje elektronické komunikačné služby. K zmluve bol dňa 13.3.2013 uzavretý dodatok.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným znením.
7. Z vyššie uvedeného dokazovania, listinnými dôkazmi- zmluvou o pripojení, vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy žalobca, poskytoval žalovanému dohodnuté služby. Žalovaný mal v zmysle zmluvy platiť dohodnutú cenu poskytnutých služieb, ktorá mu bola dohodnutým spôsobom riadne fakturovaná. Žalovaný však takto fakturovanú cenu služieb riadne, v lehote splatnosti neplatil. Žalobca uzatváral zmluvu ako obchodník, poskytujúci v zmluve dohodnuté služby a žalovaný ako spotrebiteľ. Zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami založený zmluvou o pripojení je preto bezpochyby potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svoje obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej spotrebiteľskej činnosti, alebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka). Ako bolo uvedené, žalovanému na základe zmluvy o pripojení, ktorú súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, vznikla povinnosť za poskytnuté plnenie - služby, žalobcovi zaplatiť dohodnutú cenu poskytovaných služieb, ktoré mu boli fakturované faktúrou číslo 2189281331, splatnou 6.6.2013 v sume 56,68 eur, faktúrou číslo 2192930781, splatnou 7.5.2013 v sume 42,68 eur. Z takto fakturovanej sumy neuhradil žalovaný sumu 99,36 eur a to aj napriek tomu, že na úhradu dlžnej sumy bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 11.7.2013. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie tejto žalovanej sumy 99,36 eur je dôvodný, nakoľko si žalovaný svoju povinnosť z vyššie uvedenej zmluvy o pripojení riadne neplnil, cenu vyfakturovaných služieb vo výške 99,36 eur žalobcovi doposiaľ neuhradil. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 99,36 eur od 26.7.2013 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením nasledujúci deň po dátume splatnosti uvedenom vo faktúrach, t.j. 26.7.2013 bol už nepochybne v omeškaní s úhradou oboch uvedených faktúr. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5 %, avšak v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona a nariadenia vlády mu vznikol nárok len v súdom priznanej výške úroku z omeškania, t.j. 5,5 % ročne a nad túto výšku/ 5,5%/ súd žalobu zamietol. Podľa § 3 cit. nariadenia vlády totiž výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20130201.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania / pri faktúre číslo 2189281331, splatnej 6.6.2013 bol 1. deň omeškania 7.6.2013 a pri faktúre č. 2192930781, splatnej 7.5.2013 bol 1. deň omeškania 8.5.2013/ bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,5 % + 5 percentuálnych bodov=5,5%.
8. Okrem vyššie uvedenej vyfakturovanej a súdom priznanej ceny poskytnutých služieb spolu v sume 99,36 eur si žalobca uplatnil žalobou aj zmluvnú pokutu vo výške 144,-eur dohodnutú v dodatku, ktorý bol uzavretý k vyššie vedenej zmluve dňa 13.3.2013.
9. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Súd dojednanie o zmluvnej pokute v č.2 bod 2.5 dodatku z 13.3.2013 k vyššie uvedenej zmluve o pripojení, vo výške 144,- eur vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ako bolo uvedené , účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter tzv. formulárovej , zo strany poskytovateľa služby vopred pripravenej zmluvy, pre ktorú je typické, že sa do nej len dopĺňajú určité údaje, bez možnosti výrazne ovplyvniť jej obsah zo strany spotrebiteľa. Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty súd považuje za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa prejavuje najmä v tom, že zmluvná pokuta je dojednaná len pre prípad porušenia rôznych zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa a to v paušálnej výške a bez ohľadu na to, o aké konkrétne zmluvné porušenie pôjde, pričom táto hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Keďže súd mal zato, že takto doh odnutá zmluvná pokuta spôsobuje zjavnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a keďže nebolo ani preukázané, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo dojednané individuálne , resp. že mal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť sa s jej obsahom oboznámiť vopred , vyhodnotil, súd túto zmluvnú podmienku ako neprijateľnú ,t.j. ako bolo uvedené táto je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná a preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. bola žaloba zamietnutá.
11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Pôvodne žalovaná istina bola vo výške 243,36 eur s prísl. / 100%/. V časti o zaplatenie istiny 99,36 eur / 41% zo žalovanej sumy/ bol úspešný žalobca. Vo zvyšku / 59% zo žal.sumy/ bol úspešný žalovaný, pretože vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, bol úspešnejší žalovaný a mal by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 % / 59%-41%/. Žalovanému však žiadne trovy konania v zmysle § 251 C.s.p. nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).