Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/95/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: I. S., K.. XX.XX.XXXX, O. I., Š. XX proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, za účasti intervenienta popri žalovanom: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, žalovaný i intervenient zast. Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., sídlom Poprad, Námestie Sv. Egídia 95 o určenie, že záložné právo zaniklo a neviazne na nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Intervenient má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.07.2011, po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu, sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného na nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a ktorá sa nachádza v katastrálnom území Tornaľa na parc. č. CKN XXXX/XX vo výmere 486 m2, zastavané plochy a nádvoria, v bytovom dome č. XXXX, vchod č. X, na 3. poschodí a to byt č. XX v spoluvlastníckom podiely 1/1, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 41/1000 (ďalej len predmetná nehnuteľnosť alebo predmetný byt) zaniklo a že na predmetnej nehnuteľnosti záložné právo v prospech žalovaného neviazne.

2. Rozsudkom č. k. 3C/95/2011-227 zo dňa 15.05.2012 tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko žalobca preukázal, že bol v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Preto voči žalobcovi záložné právo zriadené v prospech žalovaného nepôsobí podľa § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka a záložné právo zaniklo podľa § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka, teda na predmetnej nehnuteľnosti záložné právo zriadené v prospech žalovaného neviazne. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/220/2012-255 zo dňa 20.09.2012 uvedený rozsudok potvrdil. V odôvodnení uviedol, žalobca ako kupujúci bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy náležite starostlivý a zhodu skutkového a právneho stavu zisťoval aktuálnym výpisom z listu vlastníctva. Zároveň táto skutočnosť bola opätovne preverená i na notárskom úrade notárom pri podpise kúpnej zmluvy k predmetnému bytu z elektronického portálu katastra nehnuteľností. Žalobca nezanedbal žiadnu svoju povinnosť, bol primerane opatrný, nakoľko jediný spôsob, akým mohol zistiť existenciu záložného

práva, bol na základe údajov z katastra nehnuteľností ako osobitného registra. Tieto však neboli evidované správne a preto je skúmanie dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní zálohu namieste. Žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy disponoval potvrdeným výpisom listu vlastníctva č. XXXX, ktorý má povahu verejnej listiny, pričom na uvedenom záložné právo v prospech žalovaného vyznačené nebolo. V prejednávanej veci mal súd preukázaný prevod zálohu a zároveň dobromyselnosť žalobcu ako nadobúdateľa zálohu, teda mal preukázané splnenie podmienok zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka, pričom zákonodarca nevylúčil možnosť zániku záložného práva evidovaného v osobitnom registri, hoci tak učinil v ustanoveniach o prevode a prechode záložného práva ( § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka). V oboch rozhodnutiach bolo konštatované, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.

3. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zo dňa 26.06.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6 MCdo 10/2013-293 zo dňa 21.12.2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/220/2012-255 zo dňa 20.09.2012 a rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3C/95/2011-227 zo dňa 15.05.2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd odôvodnil uznesenie nasledovne: “Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predmetom záložného práva (zálohom) môže byť aj byt a že záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností formou rozhodnutia príslušnej správy katastra (s účinnosťou od 1. októbra 2013, katastrálneho odboru okresného úradu) o povolení vkladu záložného práva. So zálohom možno nakladať a ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu platí všeobecná zásada, podľa ktorej záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že ustanovenie § 151h zároveň stanovuje v odseku 1 a v odseku 3 výnimky z tohto pravidla. V odseku 3 uvádza dva prípady, kedy pri prevode alebo prechode zálohu záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu a to, ak záložca prevedie záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, resp. ak nadobúdateľ bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. V ustanovení § 151h ods. 4 zákonodarca však stanovil, že výnimka uvedená v odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri. To znamená, že pri prevode alebo prechode zálohu, ku ktorému záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri (charakter osobitného registra má podľa § 151e ods. 4 aj kataster nehnuteľností), sa výnimka uvedená v odseku 3 neuplatní; v takomto prípade treba na vec použiť všeobecné pravidlo. Zákonodarca teda v tomto ustanovení explicitne vylúčil možnosť nadobudnúť záloh bez zaťaženia záložným právom v prípade tých zálohov, ktoré sú registrované v osobitnom registri a medzi ktoré bezpochyby patria aj nehnuteľnosti (porovnaj III. ÚS 28/2013). Týmto dal jasne najavo svoj úmysel stanoviť v prípade nehnuteľnosti ako zálohu vysoký stupeň právnej ochrany záložného veriteľa. K takémuto právnemu záveru dospel napokon aj odvolací súd. V ustanovení § 151md ods. 1 sú vymenované jednotlivé spôsoby zániku záložného práva. Pod písmenom f/ je upravený zánik záložného práva v prípade, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, resp. ak nadobúdateľ bol pri nadobudnutí zálohu v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný. Ide o prípad, kedy síce záložné právo zanikne, ale pôvodná zabezpečená pohľadávka trvá naďalej. Uvedené ustanovenie je gramaticky a obsahovo totožné s ustanovením § 151h ods. 3 OZ, ktoré predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého záložné právo v prípade prevodu alebo prechodu zálohu pôsobí voči jeho nadobúdateľovi. Treba preto prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f/ je potrebné vykladať systematicky a vo vzájomnom kontexte nielen s ustanovením § 151h ods. 3 OZ, ale aj s ustanovením § 151h ods. 4 OZ. Za pomoci logického a systematického výkladu možno dospieť k záveru, že zánik záložného práva zakotvený v § 151md ods. 1 písm. f/ je v podstate odrazom výnimky stanovenej v § 151h ods. 3 OZ. Treba ho chápať ako právny následok uvedenej výnimky. Ak totiž zákon stanovuje, že záložné právo pri prevode zálohu voči jeho nadobúdateľovi nepôsobí, je to dôvod k zániku záložného práva. Zaniknúť však môže len v tých prípadoch, na ktoré výnimka dopadá (nemožno ju rozširovať na iné prípady). Ako už bolo uvedené vyššie, táto výnimka sa v súlade s § 151h ods. 4 nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ktorým je aj zápis v katastri nehnuteľností. Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f/ neprichádza preto do úvahy, ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, byt alebo nebytový

priestor (záložné právo k nim vzniká zápisom v katastri nehnuteľností). V takomto prípade záložné právo prechádza so zálohom vždy na každého nadobúdateľa zálohu, teda aj na nadobúdateľa, ktorý bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Opačný výklad citovaného ustanovenia nemožno presvedčivo vyvodiť na základe premisy, podľa ktorej zákonodarca pri zániku záložného práva striktne nerozlíšil a osobitne neupravil situáciu ohľadom záložných práv registrovaných v osobitnom registri, ako tomu bolo v rámci úpravy § 151h ods. 3 tak, ako to urobil odvolací súd. Uvedená úvaha totiž trpí vnútorným logickým rozporom, lebo záložné právo, ak zálohom je nehnuteľnosť, nemôže na jednej strane pôsobiť voči nadobúdateľovi zálohu (§ 151h ods. 4 a zároveň zaniknúť (§ 151md ods. 1 písm. f/ a teda voči nadobúdateľovi nepôsobiť. Navyše, ak by sa pripustila interpretácia zvolená odvolacím súdom, ustanovenia § 151h ods. 3 a ods. 4 by boli bez akéhokoľvek významu; k zániku záložného práva by totiž došlo vždy bez výnimky. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd vyložil ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f/ nesprávne, keď mal za to, že nevylučuje zánik záložného práva v prípade dobromyseľnosti nadobúdateľa zálohu aj vtedy, ak záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri (v katastri nehnuteľností).“

4. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov X.. Q. Y.S., Q.. Q. Y., Á. J., O. V., prečítaním listinných dôkazov: vyjadrenia spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. zo dňa 12.05.2011, oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. o ohodnotení predmetu dražby zo dňa 26.04.2011, zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 14304-07 zo dňa 30.08.2007, čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa zo dňa 13.01.2010, notárskej zápisnice spísanej notárom X.. Q. Y. dňa 13.01.2010 sp. zn. N: 4/2010, NZ: 852/2010, NCRls: 864/2010, oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.03.2011, listov právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 20.04.2011, 05.05.2011 a 19.05.2011, oznámenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 12.05.2011, vyjadrenia Správy katastra Revúca zo dňa 22.08.2011, originálu LV č. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa, návrhu žalovaného na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.08.2007, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 14304-07 zo dňa 30.08.2007, obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov na bývanie, oboznámením sa s obsahom celého spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/75/2011. Žalobca navrhoval vypočuť manželov W., od ktorých žalobca kúpil predmetný byt a to na preukázanie skutočností, že títo úver od žalobcu splácajú a že pán W. podpísal pred notárom potvrdenie, že dlh voči žalovanému bude splácať. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu procesnej ekonómie, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výpoveďami preukázanie nie sú potrebné pre rozhodnutie v danej veci, keďže skutočnosť ohľadne splácania dlhu nemá žiaden vplyv na to, či záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti zaniklo a neviazne alebo nie. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. U 14304-07 zo dňa 30.08.2007 súd zistil, že žalovaný uzavrel s Q. W. a s U. W. zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 170 000,- Sk.

6. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 14304-07 zo dňa 30.08.2007 súd zistil, že touto záložnou zmluvou sa zriadilo záložné právo v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na záloh zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Tornaľa, byt č. XX - na predmetný byt. Uvedené záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného) z vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru č. 14307-07.

7. Z návrhu na vklad záložného práva do Katastra nehnuteľností bolo zistené, že dňa 03.09.2007 došiel na Správu katastra Revúca návrh na vklad záložného práva do Katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 14304-07 medzi záložným veriteľom (žalovaným) a záložcami Q. W. a U. W.. Záložné právo bolo povolené vkladom zo dňa 03.10.2007 pod č. V-1072/07.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.01.2010, ktorý súdu predložil žalobca i notár X.. Q. Y. súd zistil, že k uvedenému dňu k predmetnej nehnuteľnosti okrem záložného práva v prospech ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zákona č. 182/93 Zb. neboli evidované žiadne ťarchy.

9. Z notárskej zápisnice sp. zn. N: 4/2010, NZ: 852/2010, NCRls: 864/2010, spísanej u notára X.. Q. Y. zo dňa 13.01.2010, súd zistil, že Q. W. U. U. W.Š. ako predávajúci uzavreli so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. Zo zmluvy vyplýva, že kupujúci zobral na vedomie ťarchu spočívajúcu v záložnom práve v prospech ostaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

10. Z vyjadrenia Správy katastra Revúca zo dňa 22.08.2011 vyplýva, že ku dňu 13.01.2010 kataster nehnuteľností nevie vydať list vlastníctva č. XXXX z technických príčin. Kataster nehnuteľností zaslal súdu fotokópiu originálu uvedeného listu vlastníctva, kde je uvedená aj ťarcha o zriadení záložného práva Z 14304-07 v prospech žalovaného zapísaná dňa 03.10.2007 na byt č. XX, toho času vo vlastníctve Q. W.U. U. U. W. pod poradovým číslom 23. Z tohto listu vlastníctva je možné vidieť aktuálny stav, ako aj všetky pohyby a zápisy listín. Z uvedeného vyplýva, že dňa 13.01.2010 bola na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Tornaľa na predmetnom byte č. XX evidovaná ťarcha Z 14304-07 (č. l. 43 p.v.).

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že mal spor s manželkou, preto si hľadal byt. Na dverách našiel inzerát, že sa predmetný byt predáva. Skontaktoval sa so W. a bol si pozrieť byt. Pri prehliadke W. povedali, že s bytom je všetko v poriadku. Dohodli sa na cene. Išli k notárovi aj s pánom J., ktorý žalobcu doprevádzal, pretože nevie po slovensky. S pánom J.Ú. išli na kataster a vyžiadali si list vlastníctva. Z listín, ktoré získal, vyplývalo, že na prevádzanej nehnuteľnosti nie je žiadna ťarcha v prospech žalovaného. Potom, ako mu prišiel list z banky, išiel za pánom W., ktorý mu povedal, že táto vec sa ho netýka. On si od banky žiadne peniaze nepožičiaval a nevidí dôvod, prečo by mal platiť dlhy iného človeka. Keďže úver si brali W., mala by banka žiadať peniaze od nich. Chyba sa stala na katastri nehnuteľností a nie na jeho strane. Ak by na liste vlastníctva bolo záložné právo, tak by nehnuteľnosť nekúpil.

12. Svedok X.. Q. Y. (notár) vo svojej výpovedi uviedol, že on inštruoval žalobcu, aby si vyžiadal originál výpisu listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, bez ktorého by kúpnu zmluvu nebol vypracoval. Zároveň si overil aj na internete na stránke kataster portálu list vlastníctva č. XXXX. Na liste vlastníctva k predmetnému bytu okrem záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov neboli iné záložné práva.

13. Svedkyňa Q.. Q. Y. (zamestnankyňa notára X.. Y. v čase podpisu kúpnej zmluvy) vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že si pamätá, že na predmetnom liste vlastníctva nebolo zaznamenané žiadne záložné právo v prospech žalovaného a nič ani nepočula, že by malo existovať nejaké záložné právo na predmetnom byte v prospech žalovaného. Ani na internetovej stránke kataster portálu na predmetnom liste vlastníctva nebola žiadna ťarcha.

14. Vo veci vypočutý svedok Á. J. potvrdil, že o žiadnom záložnom práve v prospech žalovaného k predmetnému bytu nevedel, lebo keby o tom bol žalobca vedel, byt by vôbec nekúpil.

15. Svedkyňa O. V. (bývalá zamestnankyňa Katastra nehnuteľností, ktorá vyhotovovala výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.01.2010) vo svojej výpovedi uviedla, že výpis listu vlastníctva, ktorý je v spisovom materiáli, vyhotovovala ona. Je tam chyba v ťarchách. Ťarcha je vydaná k poradovanému číslu 10, ale vlastník má poradové číslo 26. Bolo to nedopatrením. Tento list vlastníctva bol chybne vyhotovený. Na otázku, či súhlasí s tým, že v predmetnom čase 13.01.2010 bol skutočný právny stav rozdielny od toho, čo je deklarované v predmetnom liste vlastníctva ohľadom na ťarchy, uviedla, že áno je iný, mohol byť iný. V tomto liste vlastníctva nie sú uvedené ťarchy týkajúce sa vlastníka, teda vlastníka ktorý bol v tom čase vlastníkom.

16. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa zo dňa 14.11.2011 súd zistil, že na tomto výpise z listu vlastníctva je pod poradovým číslom 39, v časti C, uvedená ťarcha a to zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 14304-07 v prospech žalovaného na byt č. XX, 3. poschodie, vchod 1, v celosti ako aj spoluvlastnícky podiel k p. č. C 1168/37 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 486 m2, v 41/1000 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

bytového domu č. súpisné XXXX, na p. č. C 1168/37 v 41/1000 - V-1072/2007 z 03.10.2007 - 428/07 (teda na predmetné nehnuteľnosti).

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/75/2011 súd zistil, že súd predbežným opatrením zo dňa 01.06.2011 zakázal žalovanému pokračovať v realizácii záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň sa žalobcovi uložilo v lehote 25 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu, týkajúcu sa určenia oprávnenosti alebo neoprávnenosti realizácie záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu.

18. Na pojednávaniach žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. S právnym posúdením danej veci Najvyšším súdom SR nesúhlasí, takýto právny názor je pochybný a mylný a poškodzuje žalobcu. Bolo konštatované, že bol náležite zistený skutkový stav a na základe týchto skutkových zistení by mal žalobca spor vyhrať. Posledné rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bolo správne.

19. Právna zástupkyňa žalovaného a intervenienta na pojednávaní zotrvávala na ich doterajších vyjadreniach a tým, že na podnet ich oboch klientov podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu v danej veci, pričom s argumentáciou generálneho prokurátora sa najvyšší súd plne stotožnil. V danej veci ide o záložné právo, na ktoré sa nevzťahuje výnimka, ako sa to mylne domnieval okresný súd a krajský súd. Toto záložné právo vzniká registráciou v katastri nehnuteľností, preto tu neplatí výnimka a dobromyseľnosť žalobcu v danej veci nie je podstatná. Nehnuteľnosť bola teda prevedená zaťažená záložným právom. Najvyšší súd SR rozhodol správne, vychádzal z gramatického a logického výkladu daných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveného v predmetnej veci.

20. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len alebo Civilný sporový poriadok) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu, pričom medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Jestvuje teda ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty.

22. Určením, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti zaniklo a na nej neviazne, sa môže dosiahnuť výmaz záložného práva zapísaného v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností a iba takýmto spôsobom sa zmení právne postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností a nebude ďalej ohrozené alebo neisté. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odvolací súd posudzujúci na základe odvolania predchádzajúci rozsudok vydaný vo veci rovnako konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom ani dovolací súd v rozhodnutí zo dňa 21.12.2015 nekonštatoval nesprávnosť tohto právneho záveru.

23. Keďže je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd posudzoval dôvodnosť žaloby po vecnej stránke.

24. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

25. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

26. Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 151h ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.

31. Podľa § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.

32. Záložné právo ako právo akcesorické je upravené v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Záložné právo je vybudované ako právo vecné. Z právnej úpravy záložného práva vyplýva, že so zálohom možno nakladať. Ak sa prevádza záloh zaťažený záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená, že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom. Táto všeobecná zásada môže byť v niektorých zákonom stanovených prípadoch prelomená.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti manželia W. uzavreli dňa 30.08.2007 so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru a záložnú zmluvu, ktorou sa zriadilo záložné právo v prospech žalovaného na predmetnú nehnuteľnosť (záloh) s tým, že záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Záložné právo bolo zavkladované v katastri nehnuteľností dňa 03.10.2007. Dňa 13.01.2010 uzavrel žalobca s manželmi W. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca si v deň uzavretia kúpnej zmluvy vyžiadal z katastra nehnuteľností list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa, na ktorom je zapísaná predmetná nehnuteľnosť, pričom na tomto liste vlastníctva nebolo vyznačené záložné právo zriadené v prospech žalovaného. Originál tohto listu vlastníctva súdu predložil aj notár X.. Q. Y.. Svedkovia notár X.. Q. Y. a jeho zamestnankyňa potvrdili, že na liste vlastníctva č. XXXX vyhotovenom dňa 13.01.2010 nebolo v prospech žalovaného vyznačené žiadne záložné právo. O žiadnom záložnom práve viaznucom na predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného nevedel ani svedok Á. J., ktorý pomáhal žalobcovi pri vybavovaní kúpy. Ani z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.01.2010 nevyplýva, že by na predmetnej nehnuteľnosti mala viaznuť nejaká ťarcha v prospech žalovaného. Zo svedeckej výpovede O. V. vyplynulo, že pri vyhotovovaní tohto listu vlastníctva došlo k pochybeniu.

34. Žalobca vychádzal z obsahu listu vlastníctva vyžiadaného z katastra nehnuteľností a mal za to, že nadobúda nehnuteľnosť nezaťaženú záložným právom v prospech žalovaného. Aj svedecké výpovede jednoznačne potvrdzujú jeho dobromyseľnosť týkajúcu sa toho, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol bez záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Bolo teda preukázané, že žalobca bol v čase

prevodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.

35. Podľa § 455 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. V predmetnej veci vyslovil dovolací súd právny názor, že zánik záložného práva zakotvený v § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka je v podstate odrazom výnimky stanovenej v § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka. Treba ho chápať ako právny následok uvedenej výnimky. Ak totiž zákon stanovuje, že záložné právo pri prevode zálohu voči jeho nadobúdateľovi nepôsobí, je to dôvod k zániku záložného práva. Zaniknúť však môže len v tých prípadoch, na ktoré výnimka dopadá (nemožno ju rozširovať na iné prípady). Výnimka podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, teda aj zápisom v katastri nehnuteľností. Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka neprichádza preto do úvahy, ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor. V takomto prípade záložné právo prechádza so zálohom vždy na každého nadobúdateľa zálohu, teda aj na nadobúdateľa, ktorý bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Súd je týmto právnym názorom pri rozhodovaní vo veci viazaný.

36. Možno teda konštatovať, že napriek preukázanej dobromyseľnosti žalobcu, že nadobúda predmetný byt nezaťažený záložným právom v prospech žalovaného, toto záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti naďalej viazne a nezaniklo, keďže záložné právo vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností a v takomto prípade ani v prípade prevodu zálohu na dobromyseľného kupujúceho záložné právo nezaniká. Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka v prípade predmetnej nehnuteľnosti teda neprichádza do úvahy, pretože toto ustanovenie nemožno aplikovať v prípade záložného práva, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ktorou je v prípade nehnuteľností zápis v katastri nehnuteľností.

37. Vzhľadom na uvedené považuje súd žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O trovách konania strán rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol vo veci úspešný v plnej miere, súd žalobe v celosti vyhovel. O výške trov konania žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

40. V konaní vystupoval na strane procesne úspešného žalovaného intervenient, ktorému v rámci predmetného konania vznikli trovy v súvislosti s jeho právnym zastúpením. O trovách intervenienta rozhodol súd analogisky podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to podľa pomeru úspechu vo veci strany, popri ktorej intervenient vystupuje. Keďže intervenient v danej veci vystupuje popri žalovanom, ktorý bol v plnej miere úspešný, keďže súd žalobu v celosti zamietol, súd rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že intervenient má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania intervenienta rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

41. V priebehu konania vznikli štátu - Slovenskej republike trovy a to tlmočné vyplatené z rozpočtových prostriedkov v súvislosti s prekladom súdnych písomností určených žalobcovi a v súvislosti s tlmočením žalobcovi na pojednávaní. Žalobca neovláda slovenský jazyk, nie je slovenským štátnym občanom, preto preklady písomností a tlmočenie bolo nevyhnutné na zabezpečenie realizácie práva na spravodlivý súdny proces. V zmysle § 155 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Trovy tlmočenia znáša štát. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd o trovách štátu rozhodol podľa § 155 Civilného sporového poriadku tak, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.