Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/104/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o zaplatenie 1 479,11 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.04.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 479,11 eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1 479,11 eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 02.08.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný porušil zmluvu tým, že sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, čo však nie je úhrada zo strany žalovaného. Podľa všeobecných obchodných podmienok je nepovolené prečerpanie účtu úročené úrokom 28 % p. a. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpis z účtu za obdobie 29.03.2013 - 30.04.2013, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016 (VOP) a úrokové sadzby produktov účinné od 01.09.2015.

2. Žalobca na výzvu súdu písomným vyjadrením zo dňa 01.07.2016 oznámil, že žalovaná suma predstavuje rozdiel všetkých debetných a kreditných obratov vykonaných na účte žalovaného. Debetné obraty predstavovali úroky pripisované vždy mesačne a účtované zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie, poplatky za vedenie účtu, poplatky za výzvy, poplatok za platobnú kartu, poplatok za vedenie exekúcie. Žalobca poukázal na znenie niektorých ustanovení VOP a pokiaľ ide o operácie na účte žalovaného, odkázal na predložené výpisy z účtu. Žalobca spolu s vyjadrením predložil výpisy z účtu žalovaného za obdobie od mája 2008 do apríla 2013 (vrátane).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom.

4. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 02.08.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe zmluvy žalobca zriadil pre žalovaného

osobný účet č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a v súvislosti s tým poskytol ďalšie služby. Podľa výpisov z účtu za obdobie od 05/2008 do 12/2008 mal žalovaný na účte povolený debetný limit 40 000,- Sk. Od 01.01.2009 mal žalovaný na účte povolený debetný limit 1 328,- eur až do februára 2010, pričom ku koncu každého mesiaca v tomto období bol tento limit vždy prekročený. Od marca 2010 bola výška povoleného debetného limitu na účte žalovaného 1 050,- eur, pričom ku koncu každého mesiaca v období až do marca 2011 bol tento limit vždy prekročený. Od 15.03.2011 do 01.04.2012 bola výška povoleného debetného limitu na účte žalovaného 930,- eur, pričom s výnimkou apríla 2011 a októbra 2011 bol ku koncu každého mesiaca v tomto období tento limit vždy prekročený. Od novembra 2011 bol na účte žalovaného zaznamenaný nepovolený debet až do uzavretia účtu, pričom od januára 2012 (vrátane) neboli na účte žalovaného zaznamenané žiadne kreditné položky a dňa 13.02.2012 žalovaný naposledy z účtu čerpal finančné prostriedky vo výške 15,- eur. Účet bol uzatvorený dňa 30.04.2013, keď v apríli 2013 bol žalobcom vysporiadaný debet žalovaného na účte vo výške 1 479,11 eur.

5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

7. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

8. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

9. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

10. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

11. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

12. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 02.08.2006 uzavretá zmluva, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluve v zmysle § 708 Obchodného zákonníka. Žalobca na základe zmluvy viedol pre žalovaného účet a poskytoval mu s tým súvisiace služby. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa na účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Ako dôkaz o tom žalobca predložil výpisy z účtu za obdobie od 01.05.2008 do 30.04.2013. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že debetný zostatok žalovaného na účte bol od 02.04.2012 v celom rozsahu nepovolený, pričom predchádzajúci povolený debet bol pravidelne

prekračovaný. Poslednou transakciou na účte zo strany žalovaného bol výber 15,- eur dňa 13.02.2012, pričom už v tom čase bol žalovaný v nepovolenom debete. Od januára 2012 nebola na účte žalovaného vykonaná žiadna kreditná transakcia po 13.02.2012 sa nepovolený debet zvyšoval už len o úroky a poplatky. V žalovanej sume sú zahrnuté rôzne poplatky, ako aj úroky, pričom súd sa môže iba domnievať aké poplatky a úroky to sú, pretože tieto okolnosti z predložených dôkazov nevyplývajú. Zmluva je z augusta 2006, no žalobca predložil výpisy až od mája 2008. Žalobca ďalej predložil VOP účinné od 01.04.2016 a úrokové sadzby účinné od 01.09.2015, pričom účet žalovaného uzatvoril a výpisy predložil iba do 30.04.2013. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď nepredložil žiaden dôkaz o výške úrokov a poplatkov za obdobie, za ktoré ich účtoval, a za ktoré predložil výpisy z účtu žalovaného. Predložením sadzobníka úrokových sadzieb produktov žalobca preukázal iba to, že výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu je 28 % od 01.09.2015. Nepreukázal však výšku tohto úroku za skoršie obdobie, t. j. za obdobie, za ktoré je vyčíslená žalovaná suma a ani za obdobie, odkedy si ho zo žalovanej sumy uplatňoval. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázanú výšku poplatkov a výšku úrokov za obdobie pred 01.09.2015, považoval súd nárok žalobcu pokiaľ ide o jeho rozsah za spoľahlivo nepreukázaný, nepreskúmateľný, a preto ho ako nedôvodný zamietol. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať nielen právny základ, ale aj výšku uplatneného nároku predložením dôkazov preukazujúcich výšku poplatkov a úrokov. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pričom toto bolo jeho povinnosťou bez toho, aby ho na splnenie dôkaznej povinnosti vyzýval súd.

15. Okrem toho žaloba bola nedôvodná aj preto, že bez ohľadu na výšku nároku bol tento v celom rozsahu premlčaný. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu, je síce vzťahom upraveným v Obchodnom zákonníku, no zároveň ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobca podal žalobu dňa 08.04.2016, teda v čase, keď bol jeho nárok v celom rozsahu premlčaný. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle zákona, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný naposledy z účtu čerpal peňažné prostriedky dňa 13.02.2012, pričom už v tom čase bol v nepovolenom debete na účte. V zmysle predložených VOP (čl. 3.12) bol povinný nepovolený debet vyrovnať bez zbytočného odkladu. Súd je toho názoru, že pojem „bez zbytočné odkladu“ je potrebné vykladať najneskôr do troch dní. Najneskôr do 16.02.2012 bol tak žalovaný povinný vyrovnať nepovolený debet. Splatnosť nepovoleného debetu tak nastala dňa 16.02.2012 a odo dňa 17.02.2012 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy nepovoleného debetu na súde. V tom čase bol na účte žalovaného povolený debet 930,- eur, no zostatok žalovaného na účte bol ku koncu februára 2012 vo výške - 1 009,44 eur. Nad rámec sumy 930,- eur tak najneskôr dňa 17.02.2016 došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Pokiaľ ide o sumu 930,- eur, tak s účinnosťou od 02.04.2012 bol žalovanému zrušený povolený debet na účte a od tohto dňa sa aj suma 930,- eur stala nepovoleným debetom. Žalovaný bol povinný ju vyrovnať (všetko za predpokladu preukázania výšky nároku) do troch dní (bez zbytočné odkladu), t. j. do 05.04.2012. Od 06.04.2012 začala plynúť premlčacia doba a táto uplynula dňa 06.04.2012. Žalobca podal žalobu dňa 08.04.2016, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Je pravdou, že na účte vznikali aj ďalšie debetné položky za nasledujúce obdobie, no podľa názoru súdu boli tieto už len príslušenstvom, ktoré znáša právny osud istiny, a preto nemožno priznať ani príslušenstvo premlčanej pohľadávky. Okrem toho na účte žalovaného nebola už v apríli 2012 zaznamená viac ako tri mesiace žiadna kreditná položka, no žalobca napriek tomu účet viedol a účtoval žalovanému úroky a poplatky viac ako rok a až potom účet uzatvoril, pričom len za toto obdobie sa suma nepovoleného debetu zvýšila takmer 1,5 - násobne. Takýto postup žalobcu považuje súd zároveň za postup, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, keď žalobca napriek tomu, že na účte žalovaného bol evidovaný nepovolený debet už niekoľko mesiacov, ktorý žalovaný nevyrovnal bezodkladne, viedol účet a uzatvoril ho až po takej dobe, keď jeho nároky sa enormne zvýšili, čím žalobca využil porušenie povinností zo strany žalovaného

vo svoj prospech takým spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a hoci mal žalovaný v konaní plný úspech a proti žalobcovi by mu patrila náhrada trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal., pretože si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.