Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/103/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní konanom 13.12.2016 v Martine takto

rozhodol:

Obžalovaný

D. R., F.. XX.XX.XXXX R. E., Q. T. E., Q..Č.. R. R. R. R. Ú. Ž.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

v období od marca 2011 do 22.8.2012 v byte v E., ul. P. Č..X, v chatke vo R., ul. P. T. Č..XXX, v byte v E., na ul. Q. Č..XX E. C., F.. XX.X.XXXX, svoju družku, bývajúcu s ním v spoločnej domácnosti, najmä pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal tak, že ju bil otvorenou dlaňou (fackal), i päsťami, kopal do rôznych častí tela, dvakrát ju udrel po nohe a zadnej časti tela kutáčom, jedenkrát ju zbil retiazkou z oblečenia po celom tele, stále za ňou chodil, zakazoval jej chodiť na návštevy k sestre, rodine, ku kamarátkam, opakovane jej vulgárne nadával, najmä do šľapiek, svíň, opakovane nadával, že bez neho zdochne, vyhrážal, že ju vyhodí z okna bytu na najvyššom poschodí, že ju zabije, držiac v ruke sekeru, ak odíde, tak si ju nájde, čím svojim konaním podľa znaleckého posudku č.10/2016, jeho doplnku a výpovede znalkyne E.. W. Q. z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí, klinická psychológia dospelých spôsobil C. neurotizáciu a celkovú emočnú labilitu, strach z obžalovaného, tieto reakcie poškodená E. C. nedokáže kontrolovať a ovládať - nespavosť, obhrýzanie nechtov, strach a úzkostlivosť, taktiež zmeny v prežívaní spočívajúce v tom, že nedokázala vnímať rizikové a ohrozujúce správanie obžalovaného, nevedela riešiť situáciu a preto sa vracala naspäť k nemu,

v bode 2/

dňa 4.4.2016 asi o 19.55 h. v areáli zariadenia núdzového bývania J. na ulici W. Č. X R. E. sa poškodenej E. C., F.. XX.X.XXXX, matke jeho detí A. R., F.. XX.XX.XXXX a J. C.É., F.. XX.X.XXXX, s ktorou žil ako druh a družka v spoločnej domácnosti asi od februára 2011 do 22.8.2012 vyhrážal, že ju zabije, pričom búchal na zatvorené okno zariadenia, poškodená mala strach o seba i svoje dve deti,

t e d a

v bode 1/

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

v bode 2/

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016,

v bode 2/

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016.

Z a t o s a o d s u d z u j e

v bode 1/

Podľa § 208 ods.1, 42 ods.1, za použitia zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 vo výroku o treste z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Martin, sp. zn. 0T/70/2012, zo dňa 24. 8. 2012, právoplatný 24. 8. 2012, ktorým bol obžalovaný D. R. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 7 (sedem) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

v bode 2/

Podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., účinného od 1.1.2016 obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 28.09.2016 obžalobu na D. R. pre skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. R., svedkyne poškodenej E. C., svedkýň E. U.P., W. Z., P. A., P. T., Z. T., výpoveďou znalkyne E.. W. Q. z odboru psychológie, znalca E.. I. U., H.., z odboru zdravotníctva, prečítal výpovede svedka H. E., D. G., znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a listinné dôkazy, najmä zápisy o dychovej skúške, listy, správy nemocnice, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, krízových centier z F., C. P. I. E., pripojené spisy a ďalšie listinné dôkazy.

K bodu 1/ rozsudku

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej E. C.. Svedkyňa vypovedala, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od januára 2011 do 22.08.2012. Najskôr bývali v Martine na ulici P. Č.. X u matky obžalovaného. V tomto byte žili do narodenia syna A. C. XX.XX.XXXX. Obžalovaný sa zo začiatku správal normálne. Prejavil sa po uplynutí troch až štyroch mesiacov. Bol agresívny a vulgárne jej nadával. Najskôr, len keď bol opitý, ale potom aj triezvy. Vyhrážal sa, že ju vyhodí z okna bytu na najvyššom poschodí, alebo že si ju nájde aj v pekle. Fyzicky ju napádal, bil rukami, fackal, alebo mlátil päsťami po celom tele. Kopal ju do rôznych častí tela. Po útokoch mala modriny, ale nikdy nebola na ošetrení, lebo sa ho bála. Správal sa tak najmä preto, lebo s ním nechcela intímne žiť, keď bola tehotná. Obžalovaný v tom období popíjal alkohol každý deň. V období, keď bývali na P. ju napadol reťazou, ktorú mala na oblečení. V tom čase bola asi v ôsmom mesiaci tehotenstva. Sama nikde nechodila. Keď sa ho

pýtala, prečo ju nenechá ísť, hovoril, že má jeho dieťa a preto s ním zostane. Často jej zakazoval ísť na návštevu aj k vlastnej sestre, alebo za kamarátmi. Bol žiarlivý. S obžalovaným sa neskôr odsťahovali na chatu na ulici P. I. T.. Po dvoch mesiacoch ju zbil tak, že musela ísť do nemocnice. Obžalovaný tam mal kamarátov, hral sa na frajera. Prišiel ku nej, kričal, fackal ju až odpadla. V nemocnici bola asi tri dni. Potom odišla do krízového centra v C. P., kde bola asi dva mesiace. Obžalovaný jej sľuboval, že sa zmení a prestane piť. Obžalovanému uverila a preto sa zase k nemu vrátila. Bývali v Martine na ulici Q. Č.. XX. Všetko bol v poriadku asi tri až štyri mesiace. Po určitom čase ju obžalovaný opäť mlátil a vulgárne jej nadával. Bil ju rukami po celom tele. Na ošetrenie nešla, pretože sa ho bála. Chcela od neho odísť, ale on ju zobral aj so synom na chatku. Tam sa správal ako zmyslov zbavený. Vyskakoval do nej a nadával. Keď bola unavená a išla si išla ľahnúť, zobral do ruky kutáč, ktorým ju začal biť po nohe. Jeho útoku sa nebránila, lebo pri nej spal malý A.. Bála sa, aby mu neublížil. Kutáčom ju raz udrel po nohe a druhýkrát po zadku. Po úderoch jej zostali jazvy. Potom sa stalo, že pes reťazou potiahol na zem malého A.. Obžalovaný pred nimi zabil psa sekerou. Psa hodil do hory a po návrate sa so sekerou v ruke vyhrážal, že ju zabije. Hádky a bitky boli na dennom poriadku. Obžalovaný ju bil po ústach, po chrbte, otvorenou dlaňou, alebo päsťami. Po určitej dobe zistila, že je tehotná. Chcela ísť k lekárke. Obžalovaný po nej hádzal kamene. Vykrikoval, že je fľandra a dieťa nie je jeho. V tej dobe bol bez práce a stále na chate. Sama nemohla nikde odísť. Takéto správanie obžalovaného trvalo až do 22.08.2012, keď ho zatvorili. Svedkyňa ďalej vysvetlila, že obžalovaného neopustila preto, lebo nemala kde ísť. Po zatvorení obžalovaného hľadala pomoc na sociálnom úrade. Z tohto dôvodu ju umiestnili do C. C. R. F.. Obžalovaný ju navštívil okolo Vianoc roku 2012. Presviedčal ju, aby sa k nemu vrátila. Na pár dní išla s ním k jeho mame. Obžalovaný bol znovu agresívny, udrel ju a nadával jej. Vrátila sa do F.. Potom ho znovu zatvorili do väzenia. Následne prešla ďalšie krízové centrá až skončila v J. R. E.. Svedkyňa pripustila, že v minulosti užívala toulén. Skončila, keď zistila, že je v treťom mesiaci tehotenstva. Poprela, že by počas tehotenstva fetovala, alebo užívala iné drogy. S obžalovaným pila alkohol iba na začiatku ich vzťahu. Obžalovaný však pil každodenne. Obžalovaného sa bojí a má strach, aby nenaplnil vyhrážky voči nej aj deťom. Zo spolužitia s obžalovaným má psychické problémy. Z tohto dôvodu sa od roku 2016 lieči u E.. M., psychiatričky z Martina pre nervozitu, úzkosti a nespavosť. Obhrýza si tiež nechty. Ku svojmu vnútornému prežívaniu počas vzťahu s obžalovaným uviedla, že mala strach, neopísateľné pocity. Z konania obžalovaného mala traumu, ktorú pociťuje doteraz. Vo svojom živote nikdy nebola objektom podobného správania. Obžalovaný chcel, aby s ním žila stále. Vydieral ju a robil to aj cez deti. Vyhrážal sa jej, že zariadi, aby deti boli v domove. Rozprával, že ak deti nebude mať pri sebe, tak ich nebude mať ani ona. Obžalovaný si na ňu vymyslel rôzne veci, napr. o jej otcovi šíril nepravdivé nezmysly a tým ju vydieral. Podľa nej to robil preto, aby ju zdeptal a vrátila sa k nemu. Počas rokov 2011 a 2012 často plakala , ale nikomu sa nezdôverovala. Občas zavolala sestre E. a sťažovala sa jej.

S výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedkyne E. U., jej sestry. Svedkyňa vypovedala, že sestra žila s D. R. asi od roku 2011. Nepozná okolnosti za akých sa zoznámili, ale jej sestra v tom čase viedla búrlivý život. Potom sa dozvedela, že sestra je s ním tehotná. Sestra sa zo začiatku na obžalovaného nesťažovala, ale ich najmladšia sestra W. spomínala, že videla ako obžalovaný E. zbil na nejakej ubytovni. Sestra s obžalovaným vo vyššom štádiu tehotenstva odišla bývať na nejakú chatu na P. I. T.. V tomto období je aj v noci volávala a plakala. Hovorila, že R. ju bil. Potom sa jej narodil prvý syn A.. Po jeho narodení ju navštevovala a pomáhala jej. Poškodená jej hovorila, že s R. to bolo ťažké. Nikde ju nechcel púšťať a bil ju. V tom čas bola plačlivá. Poškodená jej tiež rozprávala, ako R. pred nimi zabil psa sekerou. Počula tiež, že R. chcel E. vyhodiť z okna. Potom ako poškodená druhýkrát otehotnela a bývali na tej chate, tak jej v noci volávala s plačom. Raz hovorila, že je niekde v lese schovaná s A., pretože R. ich naháňal a bil. V čase, keď sestra žila s obžalovaným bola vystrašená a nervózna. Jej správanie sa úplne zmenilo, lebo predtým bola taká „svetáčka“. Preto jej navrhla, aby vyhľadala odbornú pomoc, políciu, alebo sociálny úrad. Sestra sa však odmlčala. Obžalovaný ju potom navštívil a vyzvedal sa, kde je E.. Nevedela, kde sa nachádza. Obžalovaný jej neveril a vyhrážal sa. Mala pri sebe šesťročného syna. Začala kričať a on ušiel na bicykli preč. Potom jej vyvolával aj dvadsaťkrát za noc, ale nereagovala. Obžalovaný potom na nich vymyslel, že ich ako malé deti sexuálne zneužíval otec. Vypisoval jej SMS správy s tým, že to oznámi na políciu. Nevedela si vysvetliť, prečo si to obžalovaný vymýšľal. Chcel asi dosiahnuť, aby sa E. k nemu vrátila. Svedkyňa vypovedajúc o týchto okolnostiach plakala. Obžalovaný jej neskôr napísal, že E. našiel v Dolnom Kubíne a vrátila sa k nemu. Sestra sa sťažovala, že ju fyziky týra, bije a ubližuje. Nedala si však povedať, aby od neho odišla. Potom obžalovaného zase zatvorili do väzenia. Setre povedala, aby išla na sociálku do Martin, kde jej pomôžu. Sociálka jej vybavila ubytovanie v C. C. R. F., lebo čakala dieťa a bola mladá. Obžalovaný R. jej z

väzenia písal list plný klamstiev. Keď sa vrátil z väzenia, tak opätovne vyhľadával jej sestru a to aj v krízovom centre J. v W.. Obžalovaný v apríli 2016 vbehol do areálu J., búchal na okno a vykrikoval, že ju zabije. Takto jej to povedala E. a deti. Na deťoch bolo vidno, že z otca majú strach. Obžalovaného sa bojí aj ona.

S týmto dvomi svedeckými výpoveďami korešponduje aj výpoveď svedka H. E.. Svedok vypovedal, že býval v bytovke na ulici Q. Č.. XX v Martine na šiestom poschodí. Vykonával funkciu domovníka. Raz vo večerných hodinách v zime išiel von z bytovky. Pri východe stretol plačúcu bosú ženu. Hovorila mu, že ju bije a aby zavolal policajtov. Urobil tak a nakoľko bola bosá doniesol jej niečo na nohy. Dozvedel sa, že žena býva na ich poschodí, ale na druhom konci chodby. V tom byte bývala nejaká pani Z., ktorú bližšie nepoznal.

Svedok D. G. vypovedal, že s E. C. žil určitý čas v spoločnej domácnosti v Turčianskych Tepliciach v roku 2013. Poškodená mu rozprávala, že predtým žila s D. R., ktorý bol násilníckej povahy. Vyhrážal sa jej a posielal vyhrážky v SMS správach i listoch. Poškodená sa správala dobre a starala sa vzorne o deti. Na poškodenej si nevšimol žiadne zranenia alebo jazvy. Rozišli sa kvôli zlej finančnej situácii.

Svedkyňa P. A., pracujúca v sociálnej oblasti asi dvadsať rokov vypovedala, že C. bola ohrozovaná násilím. Už v predchádzajúcich centrách odhalili, že C. bola týraná. Poškodená jej hovorila, že s R. žili na nejakej chatke. R. ju fyzicky napádal a keď bola tehotná, tak ju zbil reťazou. Vyhrážal sa , že ju zabije a príde o deti. Z tej chatky mohla končene odísť, až keď obžalovaný išiel do väzenia. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pri svojej činnosti - starostlivosti o obete týrania by vždy odhalili, ak by záujemca o pobyt v zariadení ich chcel oklamať v tom, že by v minulosti nebol psychicky, alebo fyzicky týraný. V prípade, že by to neodhalili počas vstupných rozhovorov a adaptačnej fázy, určite by na to prišli neskôr. Na poškodenej si všimla, že má nižšie sebavedomie. Mala psychické problémy s niekým sa zblížiť a niekomu dôverovať. Z poškodenej išlo napätie a nepokoj. Jej deti neposlúchali, báli sa vzdialiť od matky a starší chlapec bol niekedy násilný aj k mame. Takéto správanie žien a ich detí je podobné v prípadoch týrania.

S vyššie uvedenými dôkazmi je v súlade a dopĺňa ich znalecký posudok E.. I. J. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Znaleckým skúmaním bolo objasnené, že obžalovaný trpí duševnou poruchou - neharmonicky štruktúrovanou osobnosťou (polymorfnou poruchou osobnosti) s rysmi emočnej instability, s explozívnymi prejavmi impulzivity, nezdržanlivosti, s emulačnými tendenciami a asociálnou orientáciou. Obžalovaný trpí abúzusom alkoholu - nezdržanlivým a nedisciplinovaným pijáctvom bez chorobného návyku. Týmito diagnózami trpel aj v čase stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli nenarušené. U obžalovaného nebol zistený syndróm závislosti na alkohole na úrovni choroby. Ide iba o abúzus alkoholu. Ten sa na konaní obžalovaného podieľal len svojimi bežnými účinkami na duševnú činnosť, uvoľnením zábran, odtlmením pudovej oblasti a uľahčením konania. U obžalovaného nie je potrebná žiadna forma ochranného liečenia.

Znalkyňa E.. W. Q. z odboru psychológie objasnila, že poškodená je schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať si ich v pamäti a potom správne reprodukovať. Poškodená nie je zvýšene sugestibilná, v jej myslení sa nevyskytujú pseudologické prejavy a nemá tendenciu medzery v pamäti vypĺňať konfabuláciami. Poškodená má k obžalovanému vzťah, ktorý sa prejavuje vzájomnou citovou závislosťou. Rozvojom vzťahu s obžalovaným poškodená riešila existenčné problémy, chcela si naplniť potrebu lásky a blízkosti. Poškodená sa obžalovaného bojí, vyhýba sa mu a preto začala uprednostňovať živote naplnenie potrieb maloletých detí. K deťom sa citovo viac pripútala, čo jej umožnilo urobiť rozhodnutie odísť od obžalovaného za pomoci inštitúcii (krízových centier) a najstaršej sestry. Poškodená bola počas spolužitia s obžalovaným vystavená prejavom domáceho násilia a nevyspytateľného správania obžalovaného. Je zjavné, že v anamnéze poškodenej sa vyskytovali fyzické útoky voči nej, ktoré mali postupne väčšiu intenzitu. Poškodená potrebuje odbornú pomoc zameranú na sociálne poradenstvo a vedenie ku zručnostiam súvisiacich s naplnením jej rodičovských práv a povinností. Je to jedna z možností, ktorá by mohla zmierniť následky spôsobené konaním a správaním obžalovaného voči nej a maloletým deťom. V čase vyšetrenia k 21.09.2016 za predpokladu, že menovaná štyri roky abstinuje, pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a je situačne zabezpečená v krízovom centre je možné jej zdravotný stav považovať za stabilizovaný. Napriek tomu pretrvávajú u poškodenej znaky neurotizácie a celkovej emočnej lability. Poškodená nedokáže

tieto reakcie kontrolovať a ovládať (nespavosť, obhrýzanie nechtov, strach, úzkostlivosť). S veľkou pravdepodobnosťou sa tieto známky v prežívaní týkajú stôp psychickej traumatizácie, ktoré sú v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného D. R.. Iba a výlučne k otázke zanechania následkov takéhoto konania obžalovaného voči C. nie je možné sa vyjadriť jednoznačne. K tejto otázke by sa mohol vyjadriť psychiater, či ide alebo nejde o možné abstinenčné príznaky z odňatia psychotropnej látky. Poškodená nedokázala v období fetovania vnímať rizikové a ohrozujúce správanie obžalovaného, nevedela riešiť situáciu a preto sa vracala naspäť k nemu. Obžalovaný tieto situácie a problémy nevyhodnocoval ako rizikové a zdravie ohrozujúce. Pokračoval vo vzťahu s poškodenou, ovládal a kontroloval ju. Ich vzájomný vzťah je možné prirovnať ku vzťahu násilník a „previktima“, ktorá má istý handicap (požívanie toluénu, je ľahko ovládateľná, emocionálne a vzťahovo nezrelá bytosť). Po narodení dieťaťa však svedkyňa abstinovala až do psychologického vyšetrenia. Navštevuje pravidelne odbornú ambulanciu pre závislosti E.. M. a s pomocou krízového centra sa stará o synov. Jej konanie možno vyhodnotiť ako postupne dozrievajúci vzorec správania sa pre získanie nových stratégií v živote. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že obžalovaný rozvíjal vzťah s osobu, ktorá zrejme požívala psychotropné látky. Mohol tento vzťah kvôli tomu ukončiť alebo pomôcť jej vyhľadať odbornú pomoc. Obžalovaný, ale naopak tento vzťah rozvíjal. Poškodená potrebovala odbornú pomoc a obžalovaný a ani jeho matka to neurobili. Poškodená počas spolužitia s obžalovaným prežívala zvýšené vnútorné napätie, bola úzkostlivá, jednala impulzívne. Bola napätá a labilná. Ak bola poškodená objektom takého konania obžalovaného, ktoré sama popisuje, tak ako objekt takéhoto domáceho násilia by bola psychicky traumatizovaná. Prežívala by strach, úzkosť, nespavosť, mohla byť plačlivá, mať poruchy stravovania, pocity na zvracanie, mohla mať tendencie k samovražde, k seba obviňovaniu a mohla by sa rozvinúť depresia. V prípade, že svedkyňa videla ako obžalovaný zabíjal psa sekerou, tak to mohlo zvýšiť strach z toho, čoho je obžalovaný schopný. Ak sa jej vyhrážal sekerou, alebo ju zbil reťazou, tak to zvýraznilo prejavy neurózy, strach, obavy, úzkostlivosť, dráždivosť, vnútorné napätie. Rozvoj takýchto príznakov môže viesť k stanoveniu psychiatrickej diagnózy. Znaleckým skúmaním objasnila, že stopy psychickej traumatizácie, ktoré zaznamenala u poškodenej sú s veľkou pravdepodobnosťou späté s konaním obžalovaného. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak žena prežije takéto konanie páchateľa, tak to zanechá stopy vo forme psychickej traumatizácie. Zaznamenané stopy psychickej traumatizácie by mohli mať súvislosť aj s abstinenčnými príznakmi po užívaní psychotropnej látky. Užívanie toluénu mohlo spôsobiť, že poškodená nevedela správne vyhodnotiť rizikovú a ohrozujúcu situáciu byť vo vzťahu s obžalovaným. V období ranného detstva došlo u E. C. k poškodeniu vývinu citov, keď nemala uspokojené základné citové potreby. Toto narušilo vývoj vyšších citov, morálky a etiky. S konzumom drog počas gravidity súvisí, že v konaní je nestabilná a neistá. Znalkyňa sa vyjadrila aj k listom C.. Ak poškodená písala obžalovanému, tak medzi nimi existovala vzájomná citová závislosť. Tá ale vzniká aj vtedy, keď je vzťah osôb pozitívny, ale aj negatívny.

Znalec E.. I. U.,H.. z odboru zdravotníctvo objasnil, že C. utrpela pomliaždenie v sedacej oblasti s drobnou tržnou ranou. Zranenie vzniklo mechanizmom solitárneho, respektíve opakovaného násilia vedeného pevným predmetom s tupými hranami a hrotnatým výbežkom pôsobiaceho na ľavú sedaciu oblasť. Násilie bolo vedené strednou intenzitou a z charakteru poranenia možno s veľkou pravdepodobnosťou určiť, že sa mohlo jednať o útok kutáčom. Takéto poranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť pri predmetnom skutku, ako to opisuje poškodená. Poranenie bolo ľahkým povrchovým zranením, ktoré si nevyžadovalo vystavenie práceneschopnosti. Doba liečenia poranenia predstavovala desať dní.

Všetky vyššie uvedené dôkazy, najmä výpovede poškodenej, svedkov, znalecké posudky, odborné vyjadrenie, listiny do seba vzájomne zapadajú, korešpondujú spolu a vytvárajú tak úplnú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako bol z neho uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku. Svedkyňa poškodená E. C. vypovedala v celom priebehu trestného konania zhodne, pravdivosť jej výpovede je podporená ďalšími nepriamymi svedeckými výpoveďami E. U., P. A., H. E., znaleckými posudkami z odboru psychológie, psychiatrie a odborným vyjadrením z odboru zdravotníctva. Znalkyňa z odboru psychológie dospela k záveru, že výpoveď poškodenej je vierohodná. U poškodenej zistila známky psychickej traumatizácie, ktoré s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisia s násilným konaním obžalovaného. Poškodená k tomu jednoznačne vypovedala, že násilné konanie obžalovaného ju traumatizovalo a má z neho doteraz následky. Vyhodnotením všetkých týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nejde o následky z abstinencie návykových látok, ale následky z násilného konania obžalovaného.

K obrane obžalovaného

Obžalovaný sa v podstate bránil tým, že poškodenej len občas vulgárne nadával. E. C. nikdy fyzicky nenapádal päsťami, kopancami, kutáčom ani retiazkou. Nekontroloval ju, nesledoval a neobmedzoval vo voľnom pohybe. Poškodenej sa nevyhrážal vyhodením z balkóna, alebo zabitím. K povahe poškodenej uviedol, že bola lenivá, nevedela sa riadne postarať o deti a na začiatku ich vzťahu fetovala. Poškodená mala kľúče, mobilný telefón aj prístup k peniazom. Z chaty mohla odísť. Poškodená sa mu zdôverila, že ju mal znásilňovať vlastný otec. Kvôli tomu nebývala doma, ale túlala sa, robila u Vietnamcov a potom po rôznych miestach.

Obžalovaný pripustil, že C. počas ich spolužitia dvakrát udrel. Prvýkrát ju udrel pred B. J., lebo ju našiel opitú a nadrogovanú. Dal jej facku a otvorenou dlaňou ju udrel po chrbte. Poškodená sa rozplakala a povedala, že to už viackrát nespraví. Druhýkrát jej dal facku otvorenou dlaňou na tvár, keď prišla domov opitá. Potom ju zaniesol do izby na posteľ. Počas ich hádok jej možno vulgárne nadával. Keď bývali v byte na ulici P. našiel ju niekoľkokrát sfetovanú. Z tohto dôvodu sa spolu hádali. Vtedy jej vulgárne nadával. Pripustil, že zabil psa na chate, lebo mal napadnúť ich malého syna. Zabil ho sekerou, udrel do hlavy a následne v lese zakopal. Videla to aj poškodená a neskôr sa dozvedel, že aj ich malý syn A.. Sekerou sa však poškodenej nevyhrážal. Pripustil, že keď bol nahnevaný, tak jej vulgárne nadával do šľapiek. Raz jej povedal, aby skapala na rakovinu ako jej mater, ktorá ich tiež týrala.

V súlade s výpoveďou obžalovaného je výpoveď jeho matky W. Z.. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný aj poškodená bývali určitý čas u nej v byte na ulici P. Č.. X R. E.. S poškodenou nevychádzala dobre, lebo bola lenivá, nestarala sa o domácnosť. Na nájom vôbec neprispievala a všetko platil jej syn D.. Vzťah obžalovaného a poškodenej bol veľmi dobrý, všade chodili spolu. Poškodená však dosť často pila alkohol a fetovala aj v dobe, keď bola tehotná. Z týchto dôvodov často dochádzalo medzi jej synom a poškodenou k hádkam. Obžalovaný jej vulgárne nadával, najmä preto, že bola lenivá. Zakazoval jej, aby sa schádzala so svojimi kamarátmi - feťákmi. Syn je žiarlivej povahy, preto sa mu nepáčilo, ako sa obliekala. Bývali u nej asi deväť až desať mesiacov, až pokiaľ nekúpila chatu v E., na Ulici P. I. T.. Následne sa presťahovala na ulicu Q., kde bývali všetci spolu asi jeden mesiac. Na poškodenej si nikdy nevšimla žiadne modriny alebo odreniny. Obžalovaný aj poškodená často pili.

S obranou obžalovaného je v súlade výpoveď svedka Z. T.. Svedok vypovedal, že obyvatelia chatky pani Z. na ulici P.I. I. T. vychádzali v pohode. Nevšimol si žiadne hádky. S obžalovaným D. R. sa často stretával s poškodenou menej, lebo mala na starosti deti. C. sa mu nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný fyzicky napadol. Svedok však vypovedal, že podľa jeho názoru C. s obžalovaným bývali na chatke asi dva až tri roky dozadu (poznámka predsedu senátu: teda v rokoch 2013 - 2014).

Svedok H. S. vypovedal, že do oblasti na P. I. T. začal chodiť asi pred dvoma rokmi, lebo tam mal maringotku. Poškodenú C. videl u obžalovaného asi trikrát, všetko fungovalo normálne. Nebol svedkom žiadnych roztržiek.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby poukazoval aj na to, že poškodená na začiatku ich vzťahu požívala psychotropné látky, čo je zachytené i v lekárskych záznamoch, v krízových sociálnych zariadeniach udávali, že má neprimerané výchovné metódy, ak sa chcela dostať do zariadení musela uvádzať, že bola týraná. Podotkol, že svedok G. uvádzal, že si na nej nevšimol žiadne jazvy a tenzie pri psychologickom vyšetrení mohla mať aj z abstinencie psychotropných látkach. Poškodená mu písala listy aj potom, ako od neho odišla.

Súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Výpoveď obžalovaného a sčasti jeho matky je rozporná s ďalšími svedeckými výpoveďami, ako aj so zaobstaranými dôkazmi, najmä znaleckými posudkami z odboru psychiatrie, psychológie a zdravotníctva. Znaleckým skúmaním z odvetvia psychológie bolo objasnené, že výpoveď svedkyne je vierohodná. Poškodená pripustila, že na začiatku vzťahu s obžalovaným požívala psychotropné látky, ale potom s tým prestala. K tejto okolnosti je potrebné opätovne zopakovať, že podľa znalkyne z odvetvia psychológie bola pre obžalovaného ľahším objektom manipulácie. Ten sa nesnažil jej pomôcť vyhľadaním odbornej pomoci. Výpoveďou svedkyne A. je preukázané, že by vzhľadom na dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti odhalili prípadné fingovanie „týrania“ poškodenou. Svedkyňa naopak uvádzala,

že správanie poškodenej a jej detí bolo obdobné ako iných žien a ich detí nachádzajúcich sa v zariadení, ktoré boli v minulosti obeťami domáceho násilia. Poškodená naviac v minulosti nepodávala trestné oznámenie na obžalovaného, ale až potom, ako bola objektom jeho vyhrážania 4.4.2016. Jazva poškodenej o ktorej vypovedala bola zdokumentovaná objektívnym znaleckým skúmaním, pričom znalec potvrdil mechanizmus jej vzniku v súlade s údajmi poškodenej. Svedkyňa Z., matka obžalovaného bývala s nimi iba krátky čas a sama bola v minulosti i s poškodenou objektom násilného konania svojho syna (vec Okresného súdu Martin 3T/11/2011 - 27.11.2010 obžalovaný vykopol vchodové dvere, následne sotil do matky a škrtil ju). Svedkovia T. I. S., ktorých súd vypočul na návrh obžalovaného vypovedali o úplne inom časovom období ako sa prejednáva v tejto trestnej veci. Ak obžalovaný poukazoval na to, že poškodenú mu písala listy aj do väzenia a niekoľkokrát sa k nemu vrátila znalkyňa E.. Q. zrozumiteľne vysvetlila, že medzi obžalovaným a poškodenou bol vytvorený citový vzťah. Takýto citový vzťah sa vytvára bez ohľadu na to, či ide o pozitívny, alebo negatívny vzťah. Obžalovaný je naviac otcom dvoch jej maloletých detí. Z týchto dôvodov ich vzájomný vzťah možno prirovnať ku vzťahu násilníka a osoby s istým handicapom (používanie toluénu), čo spôsobuje, že poškodená bola ľahko ovládateľná, pretože bola emocionálne aj vzťahovo nezrelou osobnosťou. Podľa záznamu z krízových centier a úradu práce sociálnych vecí a rodiny mala nedostatky pri výchove svojich dvoch maloletých detí. Jej správanie sa však postupne zlepšuje, riadne sa stará o deti a v zariadení nezaznamenali, že by požívala alkohol, alebo iné návykové látky. K výhradám obhajoby, že psychická traumatizácia môže súvisieť aj s požívaním psychotropných látok poškodenou je treba uviesť, že znalkyňa z odboru psychológie dospela k záveru, že výpoveď poškodenej je vierohodná, psychická traumatizácia s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisí s konaním obžalovaného. Poškodená sama uviedla, že bola traumatizovaná práve násilným konaním obžalovaného. V prípade, že obžalovaný konal tak, ako popisuje poškodená, tak potom konaním by bola takáto osoba traumatizovaná. K tomu treba opakovane uviesť, že podľa záverov znaleckého psychiatrického skúmania obžalovaného je tento diagnosticky neharmonicky štrukturovanou osobnosťou s rysmi emočnej instability s explozívnymi prejavmi impulzivitou, nezdržanlivosťou a asociálnou orientáciou. U obžalovaného sa jednalo aj o abúzus alkoholu.

Súd na návrh obhajoby nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkyne E.. M., psychiatra, zaobstaraním znaleckého psychiatrického posudku na poškodenú - vyšetrenie jej duševného stavu, výsluchmi svedkov P., Š., Z. a R. E.. Súd navrhované doplnenie dokazovania nepovažoval za nevyhnutné pre rozsah dokazovania potrebný k svojmu rozhodnutiu. Znalkyňa E.. Q. zhodnotila osobu poškodenej. Zo znaleckého skúmania nevyplynulo, že je nevyhnutné vyšetriť duševný stav poškodenej, lebo nebolo preukázané, že by bola podstatne znížená schopnosť svedkyne správne vnímať, alebo vypovedať. E.. M. predložila súdu odborné vyjadrenie, popísala súčasný stav poškodenej a vzhľadom na obsah jej správy - liečba pre nezvládanie stresu by bol jej osobný výsluch pred súdom nadbytočný. K okolnostiam spolužitia obžalovaného a poškodenej na chatke na ulici P. I. T. boli vypočutí ním navrhnutí svedkovia T. I. S.. Z týchto dôvodov sa súdu javilo vypočúvanie ďalších svedkov, ktorí mali byť svedkami len jednej okolnosti nadbytočné, naviac keď obžalovaný uvádzal, že sú to „feťáci“ a v prípravnom konaní nemohli zistiť ich súčasný pobyt. Obžalovaný navrhol vypočuť aj svojho syna E. R. k okolnostiam zabitia psa sekerou a či poškodenú naháňal so sekerou. Jeho adresu však uviesť nevedel. Súd považoval výsluch svedka k týmto okolnostiam za nadbytočný, pretože ich mal v dostatočnom rozsahu objasnené už inými predtým vykonanými dôkazmi.

K bodu 2/ rozsudku

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej E. C., svedkyne P. T., nepriamo P. A..

Svedkyňa poškodená E. C. vypovedala, že 04.04.2016 asi o 19,55 hod. bola na prízemí v kuchynke v zariadení J. v E. - W.. Vonku za oknom sa objavil obžalovaný. Povedala mu, že tam nemá čo robiť. Odpovedal, že to má v päte. Spočiatku sa správal normálne, ale syn A. mu povedal, aby išiel preč. Obžalovaný mu povedal, že mu ukáže „boxerák“, ako sa vychovávajú deti. A. mu povedal, že sa chce pokojne najesť. Obžalovaný začal vykrikovať, že A. je drzý, on je R. a je kráľ. Prítomná P. T. mu vyčítala správanie k deťom. Obžalovaný jej povedal, aby „držala hubu“. Deti začali strašne plakať a kričať, lebo sa zľakli. Z týchto dôvodov zatvorila okno. Obžalovaný začal búchať po okne, vykrikoval, že ju zabije. Z konania obžalovaného mala strach a bála sa, že vojde do priestorov centra. Vzhľadom na opakované

správanie sa obžalovaného, ktoré na ňu veľmi zle psychicky vplývalo, začala navštevovať psychiatričku E.. L. M.. Má strach chodiť von s deťmi, aby nestretla obžalovaného.

S výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedkyne P. T.. Svedkyňa vypovedala, že jedného dňa vo večerných hodinách bola v kuchynke zariadenia, kde bola aj C. so svojimi deťmi. Za oknom stál obžalovaný R.. Rozprával sa s C.. Potom začal vulgárne nadávať C. a jej deťom. Keď sa ho opýtala, prečo tak rozpráva, vulgárne jej vynadal. Potom počula deti C. plakať a kričať. Obžalovaný buchol na sklo okna. C. volala políciu.

Svedkyňa P. A. vypovedala, že obžalovaný R. raz vošiel do ich krízového zariadenia. E. C. aj ostané klientky jej hovorili, že vulgárne nadával a vykrikoval, že C. zabije. Vtedy v zariadení nebola, ale spísala o tom záznam. C. jeho konanie oznámila na polícii. Ku správaniu C. v zariadení vypovedala, že prišla do zariadenia s určitým odporom. Jej správanie sa však postupne začalo upravovať. Prejavovalo sa aj na deťoch, ktoré boli oveľa spokojnejšie. Počas pobytu nastalo určité rozrušenie iba vtedy, keď tam prišla iná matka, ktorá bola týraná a bol problém s jej deťmi. Potom v súvislosti s incidentom s obžalovaným R.. C. sa však riadne stará o deti, vie hospodáriť, platí svoje záväzky, dodržiava pravidlá a začala sa zapájať do pracovných činností. V zariadení nikdy nezaznamenali, že by bola pod vplyvom alkoholu, drog, alebo iných látok. Klientky sú pritom podrobované náhodným kontrolám.

Obžalovaný sa k tejto trestnej činnosti nepriznal.

Vyššie uvedenými dôkazmi, najmä zhodnou výpoveďou poškodenej v priebehu celého trestného konania, výpoveďou svedkyne P. T.Ž., ako aj P. A. je preukázané, že obžalovaný sa 04.04.2016 dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného v bode 2/ výrokovej časti tohto rozsudku. Súd preto jeho obrane neuveril.

K právnej kvalifikácii

Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie a prokurátor podal obžalobu pre konanie, ktorého sa mal D. R. dopustiť od marca 2011 do 22.08.2012 a potom dňa 04.04.2016. Konanie pre ktoré bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba nemôže napĺňať znaky jednej skutkovej podstaty trestného činu, pretože ku dokonaniu protiprávnej činnosti obžalovaného došlo 22.08.2012, keď nastúpil výkon trestu a poškodená od neho odišla. Podľa obsahu prečítaných pripojených spisov Okresného súdu Martin 0T/70/2012 a 3T/11/2012 bol obžalovaný vo výkone trestu od 22.08.2012 do 22.12.2012 a následne od 23.03.2013 do 04.06.2015, kedy bol podmienečne prepustený. Podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom nie je viazaný právnym posúdením v obžalobe. Z týchto dôvodov samosudca podľa § 284 ods. 2 Tr. por. upozornil obžalovaného a jeho obhajcu, že žalovaný skutok má byť správne posúdený ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016 (v bode 1/) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, účinného od 01.01.2016 s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, účinného od 01.01.2016 (v bode 2/). účinný od 01.01.2016 je pre obžalovaného priaznivejší, pretože účinný v čase dokonania skutku v bode 1/, k 22.08.2012 obsahoval tzv. asperačnú - zostrujúcu zásadu a súd by musel po jej použití ukladať trest v trestnej sadzbe od šesť rokov a desať mesiacov do desať rokov a osem mesiacov za predpokladu, že by neaplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák., čo by bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie. Obžalovaný sa totiž 24.08.2012 dopustil aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 24.8.2012, sp. zn. 0T/70/2012 Tr. zák.. Až nálezom Ústavného súdu Slovenskej Republiky z 28.11.2012, č. 428/2012 Z.z. uverejneným 21.12.2012 došlo k zrušeniu časti tzv. asperačnej (zostrujúcej) zásady a preto je neskorší zákon pre obžalovaného priaznivejší.

Súd konanie obžalovaného v bode 1/ právne posúdil ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 psím. a/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím. Na účely tohto stíhaného zločinu je blízkou osobou aj druh. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné,

alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť a bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaným svojím protiprávnym násilným konaním, najmä pod vplyvom alkoholických nápojov konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia skutkovej podstaty tohto zločinu. Znaleckým posudkom z odvetvia psychológie bolo preukázané, že poškodená utrpela psychickú traumu. V súčasnosti je liečená u psychiatra a trauma bola s vysokou mierou pravdepodobnosti spôsobená obžalovaným. Opísané bezcitné chovanie obžalovaného jednoznačne zakladá a napĺňa znaky skutkovej podstaty tohto stíhaného zločinu. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.

Súd konanie obžalovaného v bode 2/ obžaloby právne posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 01.01.2016 s poukazom na § 139 ods. 1 psím c/ Tr. zák., účinného od 01.01.2016, pretože obžalovaný zasiahol do záujmu spoločnosti na ochrane pred nebezpečnými vyhrážkami a násilnými útokmi. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že to mohlo u nej spôsobiť dôvodnú obavu. Poškodená bola už predtým objektom protiprávneho konania obžalovaného, po jeho konaní sa deti rozplakali, nechceli chodiť samé von a strach mala taktiež náhodná svedkyňa prítomná na mieste činu. Činu sa dopustil na blízkej osobe, svojej bývalej družke, matke svojich dvoch maloletých detí. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je uvedené v § 15 písm. a Tr. zák..

K výroku o treste za bod 1/

Obžalovaný stíhaný skutok dokonal 22.08.2012. Z prečítaného pripojeného spisu Okresného súdu Martin vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 24.08.2012, sp. zn. 0T/70/2012, právoplatným 24.08.2012 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal 22.08.2012. Za uvedený prečin mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere sedem rokov. Podľa obsahu spisu obžalovaný test nastúpil po započítaní obmedzenia osobnej slobody 22.08.2012 a vykonal ho v celej jeho výmere 22.12.2012, keď bol z výkonu trestu prepustený. Obžalovaný naďalej vykonáva uložený trest zákazu činnosti vo výmere sedem rokov. Súd preto musel podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, lebo stíhaný skutok v prejednávanej veci spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Podľa § 353 ods. 8 Tr. por. trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Vo veci 0T/70/2012 bol trestný rozkaz doručený obvinenému 24.08.2012. na uvedený stíhaný zločin ukladá základnú trestnú sadzbu vo výmere od troch rokov do ôsmich rokov. Obžalovaný sa dopustil do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku do 24.08.2012 dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom spáchaným dvomi skutkami (stíhaný zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 01.01.2016 a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) Súd preto musel postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a musel teda trest ukladať v trestnej sadzbe od troch rokov do desať rokov a osem mesiacov.

Obžalovanému však hrozilo zvýšenie tejto trestnej sadzby ešte aj podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., pretože opätovne spáchal zločin. V takom prípade sa podľa tohto zákonného ustanovenia zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Aplikovaním aj tohto druhého zostrujúceho zákonného ustanovenia by súd musel ukladať trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere osem rokov a jeden mesiac až desať rokov a osem mesiacov. Obžalovaný bol totiž rozsudkom Okresného súdu Martin zo 17.02.1995, sp. zn. 3T/4/1995 uznaný vinným z pokusu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky nepodmienečne, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný trest nastúpil 11.05.1995 a bol z neho podmienečne prepustený 22.08.1996. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Martin z 08.09.1999, sp. zn. 3T/31/1996 bol uznaný vinným z trestného činu pohlavného zneužívania

podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. v dvoch bodoch, pričom súd podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest vo výmere dva roky nepodmienečne uložený vo veci 3T/4/1995.

Súd dospel k záveru, že najmä vzhľadom na odstup času od týchto dvoch predchádzajúcich odsúdení, by súčasné použitie sprísňujúcich ustanovení podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada), ako aj § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu) bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Z týchto dôvodov ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. (druhé zvýšenie trestnej sadzby, pretože obžalovaný sa dopustil opätovne zločinu) nepoužil v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák.

Súd však vzhľadom na odpis z registra trestov obžalovaného, v ktorom je trinásť záznamov pre trestnú činnosť rôznej povahy, stupeň narušenia obžalovaného popísaného v znaleckom psychiatrickom posudku uložil trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka. Uložený trest je podľa záveru súdu výrazom individuálnej aj generálnej prevencie trestu a povedie obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti a zároveň odradí ostatných potencionálnych páchateľov od páchania podobnej trestnej činnosti.

Súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Posledný nepodmienečný trest pred spáchaním činu vykonal 28.04.2008 (vec Okresného súdu Martin 3T/189/2007).

K výroku o treste za bod 2/

Obžalovanému priťažovalo, že už bol pre trestný činu odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Ustanovenie § 360 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje základnú trestnú sadzbu od šesť mesiacov až do troch rokov. Pre prevahu priťažujúcich okolností musel súd trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšiť na trestnú sadzbu od jedného roka a štyroch mesiacov do troch rokov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom aj na uloženie trestu pre bod 1/, bude postačovať obžalovanému uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu mu uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a štyri mesiace nepodmienečne . Obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2016 zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože možno konštatovať ako pri bode 1/, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. Súd je presvedčený, že takýto trest je výrazom individuálnej i generálnej prevencie trestu.

K výroku o náhrade škody

Súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody, pretože poškodená E. C. v rámci trestného konania nárok na náhradu škody voči obžalovanému D. R. neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.