Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-260-2016.pdf
PDF · 110.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/260/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. S. X. K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: Q. Q.. Ľ. X. K.. XX.XX.XXXX, F. XX, W. K. B. a R. Q. X. K.. XX.XX.XXXX, Z., Q. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, Werferova 1, Košice, pracovisko Letná 45, Spišská Nová Ves, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/184/2006 - 29 zo dňa 04.04.2007 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. S., a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 3.000,- Sk mesačne (99,58 EUR mesačne) na sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 12.09.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. S. za obdobie od 12.09.2016 do 30.11.2016 v celkovej výške 41,51 EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 09.09.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2016 domáhala, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. 1C/184/2006 zo dňa 04.04.2007 s tým, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 3.000,- Sk ( t.j. 99,58 EUR r) na sumu 200,- EUR mesačne s účinnosťou od 01.09.2016.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. 1C/184/2006 bolo ich manželstvo s otcom maloletej rozvedené a dcéra bola zverená do je starostlivosti. Otec bol zaviazaný zaviazaný prispievať na jej výživu v to čase po 3.000,--Sk. Následne sa mimosúdne s otcom dohodli a od roku 2011 platil mesačne po 130,--EUR. Bola oboznámená, že by mal platiť dcére aj stavebné sporenie a poistku . na strane dcéry došlo k výrazným zmenám. Od ich dohody ubehlo 5 rokov, od septembra 2016 je dcéra študentkou strednej školy - W. G. Š. B. J., kde denne dochádza autobusom. Výdaje na zabezpečenie jej potrieb výrazne vzrástli. Ona (matka) je zamestnaná, z príjmu hradí náklady spojené s bývaním a zabezpečuje ostatné potreby sebe a dcére. Okrem S. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Dcéra sa s otcom sporadicky stretáva, kontaktujú sa vzájomne a následne vycestuje k nemu do Popradu. Otec by mal bývať a pracovať niekde v Poprade , má priateľku a dvojročnú dcéru. Jeho pomery bližšie nepozná.
3. K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomným podaním zo dňa 29.11.2016, v ktorom s návrhom matka nesúhlasil. Uviedol, že mesačne dobrovoľne prispieva na maloletú sumou 130,--EUR. Taktiež nad rámec rozsudku ďalej prispieva každý druhý mesiac sumou 10,--EUR na výdavky spojené s mobilným telefónom maloletej a taktiež hradí polovicu výdavkov spojených so školskými výletmi a podujatiami. Od posledného rozhodnutia a výške výživného mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť , nakoľko sa mu dňa 04.04.2014 narodila dcéra A.. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, jej dvoma
maloletými deťmi a ich spoločnou dcérou A. v byte jeho priateľky, pričom príjem jeho priateľky je tvorený iba materským príspevkom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým potvrdeniami zamestnávateľov otca a matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa, rodným lisom maloletej A., potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o výške príspevkov vyplácaných partnerke otca, správou Strednej zdravotníckej školy v Levoči čestným prehlásením, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 1C/184/2006 , na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 1C/184/2006-29 zo dňa 04.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2007, bolo manželstvo rodičov mal. S. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa mal. S. zverila na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.000,--Sk mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zároveň bol otcovi upravený styk s dcérou. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletej sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
6. Z obsahu uvedeného spisu 1C/184/2006 však vyplynulo, že otec maloletej v čase schvaľovania uvedenej dohody bol podľa jeho účastníckej výpovede zamestnaný v spoločnosti X. na dobu určitú s dohodnutou mzdou 9.120,--Sk ( t.j. 302,73 EUR) , pričom predtým ešte pracoval pre spoločnosť Y. W..Y..R.. , Košice nie však v pracovnoprávnom vzťahu a to , u ktorej v období od júna do decembra 2005 mu bola vyplatená odmena 175.000,--Sk (t.j. 5.808.94 EUR) a za obdobie január až marec 2006 v sume 47.000,--Sk ( 1.560,11 EUR). Od 1.9. do 29.11.2006 pracoval v Írsku s príjmom vo výške 500,-- EUR mesačne , kde mal dojednaný pracovný pomer na dobu určitú. Matka v uvedenom období bola zamestnaná v spoločnosti A. W. s.r.o., za obdobie september až november 2006 vrátene dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 10.586,--Sk (t.j. 351,35 EUR) a za obdobie december 2006 až február 2007 vo výške 10.927,--Sk (t.j. 362,71 EUR). Maloletá S. v uvedenom období navštevovala materskú školu, kde matka uhrádzala náklady na stravu vo výške 500,--Sk až 600,--Sk mesačne (t.j. 16,60 až 19,92 EUR mesačne ) a školné vo výške 120,--Sk mesačne ( t.j. 3,95 EUR mesačne ) .Okrem maloletej mala ešte vyživovaciu povinnosť k synovi , ktorý navštevoval v tom čase 9. ročník základnej školy. Poberala na obe deti prídavky vo výške 1.080,--Sk (t,j, 35,85 EUR). Otec maloletej nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej a jej rodičov, matka maloletej bola do 31.10.2016 zamestnaná v spoločnosti A. W. s.r.o., kde za obdobie od novembra 2015 až do októbra 2016 vrátene dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 589,03 EUR. Podľa správy uvedeného zamestnávateľa pracovný pomer s ňou bol ukončený dohodou na jej podnet. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa, ako aj jej účastníckej výpovede toho času je zamestnaná ako pomocná vychovávateľka v krízovom stredisku U., K..R.. , pričom podľa jej účastníckej výpovede v tomto zamestnaní dosahuje hrubý príjem vo výške 567,- EUR, čo v čistom predstavuje sumu 493,27 EUR. Tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 23,57 EUR mesačne. Okrem mal. S.y už inú vyživovaciu povinnosť nemá. S dcérou obýva dvojizbový byt, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a za ktorý hradí nájomné, resp. poplatky spojené s bývaním a inkaso vo výške 144,74 EUR mesačne Spláca pôžičku vo výške 55,57 EUR mesačne a hradí poistku vo výške 3,35 EUR. Štvrťročne prispieva na sporenie čiastkou 30,--EUR. Za seba hradí telefón vo výške 10,--EUR a dcére striedavo každý druhý mesiac taktiež v sume 10,--EUR.
8. Otec maloletej je toho času zamestnaný v spoločnosti I. I. W..Y..R.. , V. ako vodič vnútrozemskej dopravy. Za obdobie od novembra 2015 až do októbra 2016 vrátene dosiahol čistý príjem vo výške 5.045,46 EUR, čo priemerne na mesiac predstavuje sumu 420,46 EUR. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére A. X., ktorá sa narodila dňa 04.04.2014. Podľa jeho účastníckej výpovede býva so svojou priateľkou v Poprade, v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, a v ktorom spolu s nimi Bývajú aj jej dvaja neplnoletí synovia a už spomínaná dcéra A.. Jeho partnerka je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR a prídavky na všetky tri mal. deti vo výške 70,56 EUR mesačne, čo osvedčujú aj potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Náklady na ich domácnosť sa pohybujú vo výške 120,- EUR mesačne, pričom on samotný prispieva do
domácnosti sumou 150,- EUR mesačne, čo potvrdzuje aj čestné prehlásenie jeho partnerky, a ďalšími nákladmi sú náklady na stravu. On samotný nevlastní žiadny hodnotnejší majetok.
9. Maloletá S. je v školskom roku 2015/2016 žiačkou I.ZA W. G. Š. B. J., kde navštevuje štvorročné denné štúdium v študijnom dobre XXXX Q. zdravotnícky asistent. Podľa uvedenej školy náklady spojené so školou predstavujú náklady na cestovné vo výške 28,--EUR mesačne, na stravu v školskej jedálni vo výške 25,--EUR mesačne, na zdravotný plášť v sume 13,70 EUR, na príspevok na ZRPŠ v sume 13,--EUR, na plavecký kurz 1. ročník vrecové v sume 20,--EUR, na učebnicu anglického jazyka v sume 25,20 EUR, na kultúrne podujatia v sume 10,--EUR, na exkurzie v sume 10,--EUR, na školskú tašku v sume 21,--EUR, na písacie potreby v sume 10,--EUR, na zošity v sume 10,--EUR, na prezúvky v sume 5,--EUR, na úbor a telesnú výchovu v sume 40,--EUR, na poplatok za ISIC kartu v sume 20,-- EUR, za poplatok do triedneho fondu v sume 5,--EUR, na zálohu na sálu na stužkovú v sume 5,-- EUR a príspevok na stužkovú v sume 250,--EUR za celé štúdiu. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny maloletá nosí okuliare, ktoré jej matka zakúpila za 23,--EUR a pravidelne chodieva ku kozmetičke zo zdravotných dôvodov, nakoľko má akné, čo sa odzrkadľuje na zvýšených vydajoch na ňu. Tiež nosí zubný strojček. Dcéra v súčasnosti nevykonáva žiadnu záujmovú činnosť, s ktorou by boli zvýšené výdavky.
10. Obaja rodičia potvrdili , že otec v súčasnosti prispieva na výživu dcéry výživným vo výške 130,--EUR mesačne, ktoré má uhradené za uplynulé obdobie okrem mesiaca december 2016, a tiež potvrdili , že jej otec každý druhý mesiac nabíja kredit na telefón,. Tento jej za posledné obdobie kúpil len vetrovku, župan, sveter, tričko a tiež rifle. Po urgencii matky prispel tiež dcére v 9-tom ročníku základnej školy na školský výlet, a to a to v sume 80,- EUR.
11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
15. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
16. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
29. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
30. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.
32. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn 1C/184/2006-29 zo dňa 04.04.2007. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane otca maloletej, a v neposlednom rade aj na strane matky maloletej.
33. Maloletá pri poslednej úpravy výživného vyššie uvedeným rozsudkom navštevovala materskú školu. Toho času je od 1.9.2016 žiačkou I. ZA triedy W. G. Š. B. J.. V prípade maloletej teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
34. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú, keďže naposledy bolo výživné na maloletú určené v roku 2007 a od tej doby uplynulo už viac ako 9 rokov. Na maloletú tak museli objektívne vzrásť náklady súvisiace s návštevou školy a k tomu treba prirátať ďalšie náklady ako na stravu doma, oblečenie, obuv, hygienu, ktorá vzhľadom na vek maloletej toho času predstavuje nie nezanedbateľnú položku, tiež prípadne náklady na kultúrne vyžitie.
35. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
36. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
37. Na strane otca maloletej došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá podľa názoru súdu spočívala v náraste jeho príjmu, kedy pri poslednej úprave výživného tento dosahoval vo výške 9.120,--Sk, t.j. 302,73 EUR, a v súčasnosti je to vo výške 420,46 EUR. Zároveň však otcovi maloletej pribudla aj ďalšie vyživovacia povinnosť k dcére A., ktorá v apríly 2017 bude mať ešte len tri roky. Vzhľadom na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o toto dieťa terajšia partnerka otca maloletej zabezpečuje do ich rodiny len príjem z rodičovského príspevku, ktorým musí zabezpečovať výživu aj pre svoj dve ďalšie nezaopatrené deti, ktorých otcom ale nie je otec maloletej.
38. Matka maloletej síce zabezpečuje dcére osobnú starostlivosť, avšak od poslednej úpravy výživného na dieťa jej odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť k teraz už dospelému synovi , a tiež jej vzrástol príjem, z pôvodných výške 10.586,--Sk , t.j. 351,35 EUR, na terajších 493,27 EUR, kedy navyše matka
vlastným pričinením odišla od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého dokonca dosahovala priemerný čistý mesačný príjem až vo výške vo výške 589,03 EUR.
39. Zároveň podľa školou vyčíslených nákladov na maloletú tieto školské výdavky predstavujú v priemere na mesiac sumu cca 75,54 EUR ( t.j. súčet mesačných sú, cestovného a stravy a spriemerovaných súm na nákup zdravotného plášťa až zálohy na sálu na jeden mesiac po ich delení 12 mesiacmi a spriemerovanou sumou nákladov na stužkovú na mesiac po jej predelení 48 mesiacmi ).
40. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletú S. na sumu 150,--EUR mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúca časti súd návrh matky zamietol.
41. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 12.09.2016 t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
42. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase , kedy návrh podala , už relevantné zmeny pomerov na strane maloletej a v konečnom dôsledku aj otca nastali , takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení.
43. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú S. za obdobie od 12.09.2016 na sumu 150,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.09.2016 do 30.11.2016 , a to vo výške 41,51 EUR, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
44. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2016 a november 2016 vrátane v sume 150,--EUR mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2016 zodpovedajúcej 19 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 12.9.2016 do 30.9.2016), čo predstavovalo čiastku 95,-- EUR (t.j. 150,-- EUR / 30 dní x 19 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 395,-- EUR.
45. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky na výživu dcéry za obdobie od 12.09.2016 do 30.11.2016 za každý z uvedených mesiacov sumu 130,--EUR, teda spolu sumu 390,--EUR(130,--EUR x 3 mesiace ) Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 36,51 EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 99,58 EUR ( t.j. pôvodných 3.000,-- SK) zodpovedajúceho 11 dňom z mesiaca september 2016 ( t.j. do dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 99,58 EUR/ 30 dní x 11 dní ) a výslednú sumu následne odrátal vyššie určenej čiastky zaostalého výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 395,-- EUR - /390,--EUR -36,51 EUR/ = 41,51 EUR).
46. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac december 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
47. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
49. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.