Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky F.. M. U., bytom Q. Y. XXX, XXX XX B., a otca F. U., bytom Q. A. XXX, XXX XX Q. A., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Súd zvyšuje výživné na maloletú Q. U., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len "maloletá") zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, a to od 13.12.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P 90/2014 - 71 zo dňa 13.10.2014, a to v časti výroku o výživnom na maloletú.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.06.2016 žiadala o zvýšenie výživného na maloletú Q. U. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne od 01.09.2016.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P 90/2014 - 71 zo dňa 13.10.2014, na maloletú sa podstatne zmenili okolnosti, a to tým, že maloletá od 01.09.2016 nastúpila na druhý stupeň základnej školy, čím sa zvýšili finančné náklady na každodenné potreby maloletej.

3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016. Vo svojom vyjadrení uviedol, že so zvýšením výživného na maloletú nesúhlasí. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že nesúhlasí s výškou výživného, ktorú navrhla matka. Otec nesúhlas dôvodil tým, že okrem výživného na maloletú platil ešte výživné aj na druhú - plnoletú dcéru Q., a to spolu na obidve vo výške 250,- eur. Staršia dcéra však vzhľadom na to, že si našla prácu, ktorá ju uživí, požiadala o zrušenie vyživovacej povinnosti. Ďalej uviedol, že maloletej prispel aj na dva mimoriadne výlety vo výške 2 x 100,- eur. Otec vyjadril, že je ochotný podieľať sa aj na financovaní ďalších nákladov nad rámec výživného, avšak ho matka maloletej doteraz o to nepožiadala. Vzhľadom na to, že styk otca s maloletou nebol určený, dohodli sa rodičia maloletej tak, že pokiaľ maloletá prejaví záujem stretnúť sa s otcom, rodičia tomu vyhovejú, avšak nie je vo finančných možnostiach otca cestovať každý víkend do Bratislavy pre dcéru. Zároveň otec uvádza, že hoci má živnosť na vodoinštalatérske, maliarske a natieračské práce, kde

mesačne zarobí okolo 600,- eur, v súčasnej dobe mu zdravotný stav nedovoľuje pracovať a lekár mu odporučil nenamáhať sa a dodržiavať kľudový režim, v dôsledku čoho nemá žiaden príjem a je odkázaný na finančnú pomoc rodičov, pričom aj 150,- eur, ktoré platí momentálne na maloletú, je preňho vysoká čiastka a musí si ju požičať od rodičov. Výšku zvýšeného výživného navrhnutého matkou považuje otec za nedôvodné a prehnané.

4. Dňa 06.10.2016 podal otec návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne. Ako dôvod uviedol zhoršenie životnej situácie, v rámci ktorej musel pozastaviť výkon živnostenského podnikania v dôsledku náhleho zhoršenia zdravotného stavu, kedy nebol schopný pracovať, pretože takmer denne absolvoval rôzne lekárske vyšetrenia. Zároveň sa situácia zhoršila aj príchodom jesenného a zimného obdobia, čím klesol záujem o jeho prácu, ktorá je vykonávaná prevažne vonku. Otec uviedol, že je aktuálne evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako nezamestnaný a hľadá si prácu vo svojom odbore ako zamestnanec. Otec sa plneniu výživného vyhýbať nechce, avšak nie je toho času v jeho schopnostiach plniť výživné vo výške, akú požaduje matka.

5. Súd vec prejednal na viacerých pojednávaniach za prítomnosti matky maloletej, otca maloletej i kolízneho opatrovníka. Na ostatnom pojednávaní, konanom dňa 01.12.2016, sa matka ústupčivo vyjadrila, že je ochotná požadovať zvýšenie výživného namiesto 350,- eur iba 250,- eur, ale určite nie je ochotná ísť pod 150,- eur. Otec na to reagoval tým, že je ochotný nepožadovať zníženie výživného, ale že je ochotný platiť doterajších 150,- eur.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrami a účtenkami na výdavky maloletej, tabuľkou výdavkov matky na maloletú, prehľadom výplatných pások matky, údajmi o stravnom zo školského zariadenia maloletej, výpisom z účtu matky, dokladovaním potvrdenia o poberaní prídavkov na deti, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2015 a 2016, lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave maloletej, potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2015, výpisu zo živnostenského registra otca, oznámením ÚPSVaR Banská Štiavnica o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lekárskou správou z Nemocnice Handlová ohľadom zdravotného stavu otca, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletá Q. má XX rokov, pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9C/164/2007-15 zo dňa 31.07.2007, právoplatným dňa 31.07.2007, pričom maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na maloletú 32,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P 90/2014-71 zo dňa 13.10.2014 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola otcovi bola určená povinnosť platiť zvýšené výživné v sume 150,- eur mesačne.

8. Maloletá od školského roku 2016/2017 nastúpila na druhý stupeň Základnej školy F., F. ul. XX, Bratislava. S otcom sa stretáva nepravidelne. Otec podľa udania matky dieťaťu príležitostne prispeje extra na exkurzie a krúžky mimo rámca výživného, čo však neslúži na úhradu odôvodnených mesačných výdavkov maloletej a otec ho nehradí k rukám matky, pričom výživné, určené naposledy súdom, otec platí takisto nie pravidelne. Maloletá je zdravá, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť v konaní preukázané neboli.

9. Matka maloletej, ako vyplynulo z jej listinných vyjadrení, žije od augusta 2012 v Bratislave, kam sa presťahovala na zabezpečenie stability v zamestnaní. V Bratislave býva matka s maloletou a staršou dcérou. Jej príjmami sú príjem zo stabilného zamestnania spoločnosti M. T., o. z. v B. vo výške 856 až 909,- eur mesačne, ako aj rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 eur mesačne. Pre maloletú je otázka výživného citlivou témou, odkedy podala matka návrh na zvýšenie výživného, otec sa s maloletou prestal kontaktovať a prostredníctvom telefónu napísal maloletej správu, že je na peniaze. Maloletá sa z toho cíti vinná a matke sa s tým zdôverila až neskôr. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú nasledovne: školské potreby v priemere 20,- eur, strava v škole 32,- eur, strava doma 150,- eur, školský klub detí 23,- eur, výtvarná výchova - krúžok 90,- eur, 2 tanečné krúžky 60,- eur, aktivity v školskom klube 15,- eur, ošatenie v priemere 68,- eur, drogéria v priemere 20,- eur, benzín v priemere 42,- eur, nájom 50,- eur, plyn 32,- eur, elektrika 40,- eur, iné výdavky v priemere 129,- eur. Spolu boli výdavky na maloletú v priemere vyčíslené na 900,- eur.

10. Otec maloletej, ako vyplynulo z jeho vyjadrenia súdu, v súčasnosti býva v dome svojich rodičov, ktorým prispieva na vedenie domácnosti približne 200,- eur. Živnosť má pozastavenú od 24.08.2016 a od tohto dňa je evidovaný na ÚPSVaR Banská Štiavnica ako uchádzač o zamestnanie. Vlastní vozidlo G. Q., rok výroby 2004. Za svoj mobilný telefón platí mesačne 25,- eur. Uviedol, že iné výdavky, okrem súčasných 150,- eur, ktoré podľa tvrdenia matky neposiela pravidelne každý mesiac, na výživné maloletej Q., nemá. Na dovolenke s maloletou spolu nebol nikde. Svoj priemerný mesačný príjem počas vykonávania práce ako živnostník vyčíslil na 600,- eur, momentálne okrem sumy 61,60 eur ako dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu v novembri 2016 prišla prvýkrát, nepredložil žiadne relevantné doklady o svojich príjmoch.

10. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého v konaní sa s návrhom matky ako zodpovedajúcim záujmom dieťaťa stotožnil. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ide o tzv. valorizačnú klauzulu, obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorej už samotný vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné a odôvodnené potreby, lebo dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa a starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky (na bývanie, stravovanie, 3 Cdo 29/2016 obliekanie), ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (medzi ne patria napríklad liečebné náklady). Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

15. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, primárnym predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom, v tomto prípade pre zvýšenie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P 90/2014 - 71 zo dňa 13.10.2014, je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať skôr ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zároveň musí ísť v zmysle komentáru o zásadnú zmenu s trvalejším rázom, a to buď na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodiča. Obdobie, ktoré prešlo od vydania ostatného rozhodnutia o výživnom, pritom nie je rozhodujúce.

16. Konajúci súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci nastala oproti stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia mala maloletá 9 rokov a navštevovala prvý stupeň základnej školy, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného matkou maloletého má XX rokov a začala navštevovať druhý stupeň základnej školy. Na základe tejto skutočnosti mal súd za nepochybne preukázané, že od času posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, nakoľko s pribúdajúcim vekom maloletého sa zmenili jeho odôvodnené potreby, ktoré sa v jeho súčasnom veku diametrálne líšia od potrieb dieťaťa, v dôsledku čoho došlo na strane maloletého k rastu životných nákladov. Súd pri ustálení otázky týkajúcej sa zmeny pomerov prihliadol v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj na vývoj životných nákladov, ktoré od času posledného rozhodnutia vydaného v roku 2014 výrazne vzrástli, a to aj vplyvom zvýšenej potreby a nutnosti socializácie, a tým vzrástli aj náklady na zabezpečovanie podmienok na jej realizáciu.

17. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadil úvahou v súlade so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou, okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného je primerané, ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

18. Súd z predložených dokladov nemá za preukázaný aktuálny príjem otca okrem čiastky 61,60 eur ako dávka v hmotnej núdzi. Otec v konaní tvrdil a preukázal skutočnosť týkajúcu sa jeho zdravotného stavu, ktorá jeho pracovné schopnosti a možnosť uplatnenia znižuje. Otec maloletej je v produktívnom veku. Potvrdenie - lekárska správa je zo dňa 09.11.2016, pričom otec sa vzdal živnostenského podnikania už koncom augusta 2016. Z predložených dokumentov súd nemal za preukázané, že by podnikanie otca bolo stratové, a to ani vzhľadom na jeho zdravotný stav. Pre ukončenie podnikania a zaradeniu otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie k 24.08.2016 súd nemá žiadne relevantné dokumenty, ktoré by odôvodňovali konanie otca ako potrebné. Ako otec uviedol, hľadá si prácu ako zamestnanec vo svojom odbore. Otec nepreukázal, že by mal snahu nájsť si akúkoľvek prácu, ktorou by si zabezpečil finančné prostriedky, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Nedostatok snahy o uchádzanie sa o akúkoľvek dostatočne zaplatenú prácu súd vyhodnocuje ako zbytočné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti, s akcentom na to, že v zmysle tvrdení matky otec niekoľkokrát vynechal zaplatenie výživného, odkazujúc na nedostatok svojich prostriedkov a odkázanosť na finančnú pomoc svojich rodičov. Súd zohľadnil radu lekára z lekárskej správy z Nemocnice Handlová z 09.11.2016, v ktorej lekár odporučil otcovi vyvarovať sa zbytočnej statickej záťaži v stoji a v sede. Z uvedeného ale nemožno dôvodiť, že je to dostatočný dôvod na ukončenie podnikania, práce, ktorá zabezpečuje príjem otca v postačujúcej miere, v plnom rozsahu. Súd nemá za dostatočne preukázané, prečo otec ukončil svoje podnikanie práve k augustu 2016. Rovnako súd nemá za preukázané, prečo či, resp. prečo nebola zo strany otca snaha nájsť si najprv zamestnanie menej zdravotnej zaťažujúce, a až potom ukončiť svoje podnikanie. Súd tiež nemá vedomosť o úsilí otca zabezpečiť svoj príjem inak ako podnikaním, napríklad brigádami, nakoľko, ako vyplýva aj z uvedenej lekárskej správy, otcovi nebolo dané odporúčanie na úplné ukončenie pracovnej činnosti, ale iba na obmedzenie neprimeraného namáhania určitých častí tela. Súd považuje dobrovoľné skončenie výkonu živnosti za neprimerané riziko otca, ktorým bezdôvodne ohrozil a ohrozuje svoje možnosti podieľať sa vo vyžadovanej miere na zabezpečení plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej k rukám matky.

19.V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletú Q., súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloletú, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará.

20. V zmysle komentáru k Zákonu o rodine všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

21. V zmysle konštantnej judikatúry (R 5/1969) sú pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov.

22. Súd ako odôvodnené výdavky na maloletú mesačne vypočítal na sumu 345,- eur, pričom tieto približne pozostávajú z nasledujúcich čiastok: strava v škole 32,- eur, strava doma 100,- eur, školský klub detí 23,- eur, aktivity v školskom klube 15,- eur, nájom 50,- eur, plyn 10,- eur, elektrika 10,- eur, iné výdavky na maloletú v priemere 105,- eur, spolu 345,- eur mesačne.

23. Súd po zvážení zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj s prihliadnutím na to, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, čo je neopomenuteľný a kľúčový argument v prípadoch plnenia výživného - o to viac, že v danom prípade ani kolíznym opatrovníkom, ani inou osobou nebola preukázaná ani namietnutá riadna starostlivosť matky, zvýšil výživné na maloletú Q. zo sumy 150,- eur na sumu 230,- eur mesačne, pomerom spoluúčasti rodičov na výdavkoch maloletej v pomere 1/3 ku 2/3, pričom otcovi podľa vyššie uvedeného vzorca bola vypočítaná suma 230,- eur ako 2/3 zo sumy 345,- eur. Túto sumu je otec zaviazaný plniť k rukám matky odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, teda od 13.12.2016, nakoľko túto výšku považoval zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, prihliadol tiež na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej. Súd prihliadol na výdavky matky na maloletú, pričom nebral do úvahy tie, ktoré považoval za nadštandardné alebo neúmerné (útratu na oblečenie každý mesiac, sumu za spotrebu plynu, elektriny, iné mesačné útraty na maloletú v plnej výške). Zároveň súd bral do úvahy, že otec okrem výživného nemá reálne žiadne nevyhnutné povinnosti platenia, ktoré by mali prioritu pred platením výživného.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, ktorým konajúci súd súčasne zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P 90/14 - 71 zo dňa 13.10.2014 v časti o bežnom výživnom na maloletú Q., ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výške výživného na maloletú.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).