Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-421-2016.pdf
PDF · 71.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/421/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu M., zastúpeného E. proti žalovanej D., o zaplatenie 205,80 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6C/302/2015-21 zo dňa 25. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I., III. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 78,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200 Eur odo dňa 14.03.2014 do 20.02.2015, zo sumy 98,59 Eur odo dňa 21.02.2015 do 22.05.2015 a zo sumy 78,59 Eur odo dňa 23.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol (výrok II.). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 10.02.2014 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie, Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a v rovnaký deň aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 200 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušenstvom vo výške 262,21 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa, tvorené poplatkom za poskytnutie úveru, sú vyjadrené pevnou sumou vo výške 62,21 Eur. S poukazom na ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V uzavretej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je poskytnutý bezúročne. Účastníci si nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dospel preto k záveru, že dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva a povinnosti. S ohľadom na zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 200 Eur, s prihliadnutím na úhradu žalovanej 101,41 Eur a 20 Eur, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 78,59 Eur s príslušenstvom.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že žalobca sa proti nej domáha plnenia neoprávnene. Z doterajšej elektronickej korešpondencie so žalobcom je zrejmé, že konanie žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Opakovane sa žalobca pokúsil vylákať od žalovanej úhradu sumy 120 Eur ako náklady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že v prospech žalobcu uhradila celkom sumu 263,62 Eur a o úhradách má listinné dôkazy, navrhla, aby s ohľadom na úplné zaplatenie celej dlžnej sumy odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobný návrh zamietne
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie nespĺňa základné náležitosti uvedené v § 363 a nasl. CSP, nakoľko z odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaná napáda rozhodnutie a z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne. Nie je uvedený žiadny z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP. Ohľadne predložených dôkazov a argumentov uviedol, že žalovaná mohla tieto uplatniť už v konaní na prvom stupni. Navrhol, aby súd odvolanie žalovanej odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
5. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
6. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
7. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 78,59 Eur s príslušenstvom, výrokom II. vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko žalovaná podaným odvolaním vyjadrila nesúhlas s povinnosťou zaplatiť žalobcovi súdom prisúdenú pohľadávku, je zrejmé, že odvolanie smerovalo proti tomuto výroku (výroku I.), preto predmetom odvolacieho prieskumu sa stal tento výrok a výrok závislý, t. j. výrok o náhrade trov konania (výrok III.).
8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní, v tej časti, v ktorej žalobe vyhovel, vychádzal z preukázaných tvrdení žalobcu, že žalovaná z reálne poskytnutých peňažných prostriedkov (200 Eur) žalobcovi zaplatila sumu celkom 121,41 Eur. Žalovaná v podanom odvolaní uvádza a k podanému odvolaniu pripája dôkazy, že v prospech žalobcu (na jeho účet) uskutočnila platby celkom v sume 263,62 Eur, čím odôvodňovala, že žaloba proti nej je nedôvodná.
9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Prostriedky procesnej obrany a procesného úkonu je potrebné v zásade uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu sama zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Vo vzťahu k dosiaľ neuplatneným prostriedkom procesného útoku alebo prostriedkom procesnej obrany, ktoré bolo možné použiť pred súdom prvej inštancie, sa posilňuje zásada koncentrácie. Ust.§ 366 CSP predstavuje výnimku zo systému neúplnej apelácie, ktorá bola zavedená už do občianskeho sporového konania, a to zákonom č. 501/2001 Z. z. Citované ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých je možné pripustiť, aby k novým skutočnostiam a dôkazom (novým prostriedkom procesnej obrany a procesného útoku) bolo v odvolacom konaní prihliadnuté. 11. Nemožnosťou použitia prostriedkov procesného úkonu alebo prostriedkov procesnej obrany treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Nie je totiž v súlade so zásadami spravodlivého procesu, ak je strana sporu vylúčená z uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo obrany pred súdom prvej inštancie.
13. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uplatnil žalobný návrh dňa 21.10.2015. Po doručení žalobného návrhu na súd bol bez akýchkoľvek iných úkonov súdu stanovený termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25.05.2016 a podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd prvej inštancie dňa 25.05.2016 vo veci rozhodol. Rozsudok bol do vlastných rúk doručený stranám sporu. Z obsahu spisu nevyplýva, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že by žalovanej bola doručená žaloba s prílohami a bola súdom prvej inštancie poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný, okrem vecí podľa odseku 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti, predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
14. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP).
15. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol z dôvodu, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd v súvislosti s týmto návrhom uvádza, že odvolanie síce výslovne nevymedzuje rozsah odvolania, ani neobsahuje odvolací dôvod, avšak z odvolania je jasné, ktorý rozsudok a v akom rozsahu sa napáda a čoho sa odvolateľ (žalovaná) domáha, preto tieto vady odvolania nebránili pokračovať v odvolacom konaní.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).