Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-392-2010.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Er/392/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2 proti povinnej Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z., M. S. XXX/XX, o vymoženie 492,93 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Súd exekúciu zastavuje. III. Súd poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 62, nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva. IV. Povinnej súd priznáva nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Právny predchodca oprávneného GE Money a.s., Bratislava sa podaným návrhom domáha proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 492,93 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 30.11.2009 sp. zn. M0609108. (2) Súd poveril dňa 22.9.2010 vykonaním exekúcie JUDr. Kamila Líšku, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. (3) Uznesením zo dňa 23.11.2015 č.k. 6Er/392/2010-30 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený a aby na jeho miesto do konania vstúpil ako oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2016. (4) Súd preskúmal ex offo príslušný exekučný spis a dospel k záveru, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. (5) Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že bol vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou bodu 5.38 Zmluvy o úvere. (6) Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 12.11.2006, ktorú uzavreli právny predchodca oprávneného ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná nekonajúca v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti vyplýva, že jej súčasťou sú aj Obchodné podmienky úverových produktov. (7) Z Obchodných podmienok úverových produktov vyplýva, že ide o dokument vopred pripravený veriteľom, ktorý sa stáva súčasťou všetkých zmlúv uzatváraných v určitom období so spotrebiteľmi. V bode 5.38 sa nachádza vopred pripravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má právomoc rozhodnúť Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava. Rozhodcovská doložka je dojednaná ako výhradná. (8) Exekučný súd sa ex offo zaoberal skúmaním, či v posudzovanej exekučnej veci nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. (9) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. (10) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. (11) Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. (12) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, t.j. ku dňu 12.11.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. (13) Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (14) Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (15) Exekučný súd dospel k záveru, že pôvodný oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.11.2006 spotrebiteľskú zmluvu, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka, ktorá bola inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Súd pritom vychádzal z toho, že pôvodný oprávnený je podnikateľ, ktorý okrem iného poskytuje úvery a povinný nie je podnikateľom a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol podnikateľom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Čo je neprijateľnou podmienkou určuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ide o také ustanovenia zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. (16) Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú toto ustanovenie transponuje do slovenského právneho poriadku. (17) Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. (18) Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. (19) Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné.
Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). (20) Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej rozhodcovskej doložky bol vydaný exekučný titul, je absolútne neplatná, pretože je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. (21) Rozhodcovská doložka, na podklade ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je vopred pripravená pôvodným oprávneným (veriteľom, dodávateľom) a je súčasťou všetkých zmlúv, ktoré pôvodný oprávnený uzavrie s neurčitým počtom spotrebiteľov počas platnosti všeobecných obchodných podmienok, do ktorých je včlenená. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nedáva povinnému (dlžníkovi, spotrebiteľovi) nijakým spôsobom možnosť ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Dlžník, ktorý podpíše zmluvu o úvere s veriteľom, nemá možnosť ovplyvniť všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, a ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Nemá možnosť vybrať si rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní. Podpisom zmluvy sa dlžník dokonca vzdáva práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom. Pritom pri podpise rozhodcovskej zmluvy niet medzi účastníkmi zmluvy žiadneho sporu, a ani jeho vznik nie je možné rozumne predpokladať. Takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodcovský súd bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov a v podstate vylúčiť možnosť ochrany spotrebiteľa všeobecným súdom. (22) Exekučný súd zastáva právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Súd vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do Všeobecných obchodných podmienok zasahovať. (23) Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. (24) Exekučný súd teda preskúmaním exekučnej veci dospel k záveru, že oprávnený predložil na vykonanie nespôsobilý, nevykonateľný exekučný titul a exekúcia sa nemala ani začať. Za takéhoto právneho stavu je exekúcia neprípustná a exekučný súd ju musí ex offo zastaviť. (25) Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2014 (s poukazom na § 243c EP) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. (26) Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom ku dňu začatia konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (27) Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom ku dňu začatia konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (28) Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o nároku na trovy exekúcie. Súd vychádzal z toho, že dôvodom na zastavenie exekúcie bola tá skutočnosť, že oprávnený predložil exekučný titul, ktorý nebol spôsobilý na vykonanie exekúcie. Procesne teda zavinil zastavenie exekúcie.
V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 EP súd môže v takom prípade nahradenie nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému. (29) Súd vyzval povereného súdneho exekútora výzvou zo dňa 16.9.2016, doručenou mu dňa 23.9.2016 na vyčíslenie trov exekúcie. Poverený súdny exekútor v súdom určenej lehote trovy exekúcie nevyčíslil. Keďže mu zo súdneho spisu vznik žiadnych trov exekúcie a ich výška nevyplýva, súd o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie rozhodol tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal. (30) Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (31) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (32) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane oprávneného, preto súd povinnej priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konaní končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.