Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-145-2013.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Cb/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3, Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26429705, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Q. G., K.. XX.X.XXXX, O. B. S.H., X. I. XXXX/XX, v konaní o 912,13 € s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 0,19%-ného denného zmenkového úroku zo sumy 912,13 € od 22.3.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 28.3.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 912,13 € s 0,25%-ným denným zmenkovým úrokom zo sumy 912,13 € od 22.3.2010 do zaplatenia, 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 912,13 € od 12.5.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,04 € a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia sumy, na ktorú bola zmenka právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) vystavená. Žaloba bola podaná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s nízkou hodnotou. 2. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 912,13 € s 0,6%-ným denným zmenkovým úrokom zo sumy 912,13 € od 22.3.2010 do zaplatenia, 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 912,13 € od 12.5.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,04 € a nahradenie trov konania, s tým, že v prevyšujúcej časti vzal žalobu späť. Na základe tohto dispozičného úkonu žalobcu súd, v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím žaloby, zastavil.
3. Súd v zmysle ust. čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručil žalovanému dňa 19.11.2016 žalobu spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ani sa nedostavil na pojednávanie, konané dňa 12.12.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, preto súd v zmysle ust. § 106 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 180 CSP pojednávanie konal v jeho neprítomnosti. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: V prejednávanej právnej veci ide o cezhraničný spor vo veci s nízkou hodnotou sporu (za ktoré sa podľa čl. 2 bod 1 považujú veci s pohľadávkou nepresahujúcou sumu 2.000,- € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov
a nákladov) medzi stranami, z ktorých žalobca ako právnická osoba má sídlo v Českej republike a žalovaným ako fyzickou osobou. 5. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť predmetný exekučný spis, z ktorého by bol zrejmý spotrebiteľský vzťah strán sporu. Žalobca však podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických žalôb. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. 6. Súčasťou predmetných formulárových úverových zmlúv, na základe ktorých vznikol spotrebiteľský vzťah, sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj len „VOP“). 7. Podľa čl. 14 (Dohoda o vyplnení zmenky) VOP na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. 8. Dňa 14.10.2009 vystavil právny predchodca žalobcu neúplnú zmenku (blankozmenku), kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako remitent a žalovaný ako vystaviteľ zmenky. Súd zistil, že vzhľadom na to, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých VOP splatným, vyplnil právny predchodca žalobcu zmenku žalovaného v zmysle čl. 14 zmluvy o úvere (Dohoda o vyplnení zmenky) na sumu 912,13 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu s 0,25%-ným denným zmenkovým úrokom s dátumom začiatku úročenia od 22.3.2010. 9. Žalobca nadobudol všetky práva zo zmenky indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. 10. Podľa ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 11. Súd preskúmal, či zmenka spĺňa náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 191/1950 Zb. a zistil, že zmenka formálne náležitosti v zmysle predmetného ustanovenia spĺňa. 12. Podľa ust. § 51 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 15. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 17. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 18. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa ust. § 4 ods. 6 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 20. Podľa ust. § 3 vety druhej zákona č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 21. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice: "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. 22. Podľa čl. 3 bod 1, 2 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 23. Podľa čl. 6 bod 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 24. Súd mal za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovaného voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky. Súd mal za to, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (žalovaného), lebo vedel (musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru. 25. Zmenka bola vystavená vystaviteľom v postavení spotrebiteľa ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru. Tento úver má povahu spotrebiteľského úveru, keďže išlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). 26. Nakoľko vystaviteľom zmenky je fyzická osoba v postavení spotrebiteľa, uplatnený nárok súd posúdil aj z hľadiska súladu s normami slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, a to až po úroveň dohody o vyplnení zmenky, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, t.j. v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2016, teda v znení účinnom aj v čase vystavenia zmenky (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93). 27. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky ex offo skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z. Nakoľko ide o kogentnú úpravu, súd ex lege skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť vo vzťahu ku spotrebiteľovi. 28. Vzhľadom na uvedené, platnosť zmenky súd posúdil nielen podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúceho podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. 29. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov (najmä zmenky) a na základe poznatkov súdu z jeho činnosti súd po preskúmaní dohody o vyplnení zmenky v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, konkrétne so zákonom č. 258/2011 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ku jej vystaveniu došlo v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo od inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vrátiť. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu zákonný limit nerešpektoval a zmenku napriek v zákone explicitne vyjadrenému zákazu prijal a následne previedol na žalobcu. Následkom toho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. 31. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať 0,25%-ný denný zmenkový úrok, čo ročne predstavuje 91,25%. Zmenkový úrok v takejto výške je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje v zmysle ust. § 39 OZ v spojení s § 3 ods. 1 OZ jeho neplatnosť. 32. Navyše, dohoda o vyplnení zmenky umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokoch veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplneniu zmenky, čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 6 zákona, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne do výšky aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Takto koncipovaná dohoda nepochybne je v neprospech spotrebiteľa, keďže mala zabezpečiť nároky v širšom než zákonnom rozsahu. V tejto časti je dohoda o vyplnení zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda podľa ust. § 39 OZ je neplatná. 33. Dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou VOP, teda súčasťou vopred spracovaného formulára, pričom podmienky v ňom uvedené žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Nakoľko táto podmienka nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu z dôvodu nezohľadnenia práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom či už pre neplatnosť dohody o zmenkovom úroku, alebo pre absentujúce obligatórne náležitosti zmluvy. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky pre žalovaného vyplýva priamo z VOP. Nakoľko dohoda o vyplnení zmenky nezohľadňuje právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa, odporuje ust. § 54 OZ, a preto je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatná. 34. Dohodu o vyplnení zmenky, a tým aj samotnú zmenku súd považoval za neplatnú tiež z dôvodu obchádzania zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Podľa názoru súdu, vystavením zmenky mal právny predchodca žalobcu snahu vyhnúť sa posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa a aplikácii zákona č. 129/2010 Z.z. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Dôsledkom toho je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru z dôvodu nedodržania obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 35. Na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohlo dôjsť k platnému vyplneniu zmenky a z neplatne vyplnenej zmenky nemohlo vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z dôvodu neplatnej dohody o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Zmenka vyplnená v rozpore so zákonom predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 OZ. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo zo zmenky ako cenného papiera a dohoda o vyplnení zmenky, a na jej základe vystavená zmenka, sú absolútne neplatné, podľa vyššie citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. V danom prípade mal žalovaný v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).