Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-905-2010.pdf
PDF · 98.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/905/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti povinnej E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. T. I. XX, XXX XX D. D., Š. V. I., na vymoženie pohľadávky vo výške 1950,1 Eur s príslušenstvom, spolu s trovami exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.06.2014 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., so sídlom exekútorského úradu Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 054630, č. k. 1Er/905/2010, voči povinnej E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. T. I. XX, XXX XX D. D., Š. V. I. (ďalej len „povinná“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 14.05.2010, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (ďalej len „oprávnený“), doručený na sídlo exekútora dňa 03.05.2010, a pripojený exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom JUD. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, č. k. A 2525/2009, zo dňa 23.07.2009, vykonateľným dňa 19.08.2009 (ďalej len „exekučný titul“).
Súčasťou žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola aj Úverová zmluva č.3709144355, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 25.09.2007 (ďalej len „úverová zmluva“) a Úverové zmluvné podmienky vydané oprávneným (ďalej len „zmluvné podmienky“)
Dňa 31.12.2015 bolo prostredníctvom exekútora doručené podanie povinnej označené ako „ Zrušenie exekučného príkazu EX 3572/10 a Exekučného príkazu zrážky zo mzdy“, zo dňa 20.12.2015, doručený na sídlo exekútora dňa 26.12.2015 (ďalej len „návrh“). V návrhu povinná uviedla, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný, bola uzatvorená neplatne. K samotnej neplatnosti rozhodcovskej doložky povinná uviedla, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a v povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech. Uvedené skutočnosti majú podľa povinnej za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností preto povinná návrhom žiadala u exekútora zrušenie exekučného titulu v celom rozsahu.
Súd podanie v zmysle zásady materiálneho posudzovania procesných podaní účastníkov exekučného konania (primerane podľa § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.
Na návrh povinnej sa podaním doručeným na súd dňa 12.02.2016 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že exekučné súdy nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom (§§ 44 ods. 2 Ex. por. ) Podľa oprávneného platnosť posúdenia rozhodcovskej doložky už bolo uskutočnené rozhodcovským súdom, ktorý rozhodcovskú doložku posúdil ako platnú čím došlo k založeniu prekážky veci rozhodnutej na jej opätovné posudzovanie. Oprávnený poukázal na nejednoznačnú transpozíciu Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že ustanovenia zmluvy nesmú podľa uvedenej smernice od spotrebiteľa vyžadovať, aby tento súhlasil s predkladaním sporov, ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania , ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinný uplatňovať hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že ak je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, nie je možné en bloc konštatovať , že je ako taká neplatná a to už vôbec nie odvolaním sa na nesprávne prevzaté znenie. K uzatvorenej úverovej zmluve oprávnený uviedol, že povinná ju dobrovoľne uzatvorila, pričom nemala k jej návrhu žiadne pripomienky a nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak. K rozhodcovskému konaniu oprávnený uviedol, že nedošlo v ňom k spôsobeniu nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, keďže povinná bola vyzývaná k súčinnosti, kedy mohla namietať nedostatok právomoci rozhodcu, jeho zaujatosť, alebo podať žiadosť o preskúmanie exekučného titulu iným rozhodcom. Súčasne oprávnený uviedol, že povinná nevyužila ani inštitút podania námietok proti exekúcii. Na základe uvedených skutočností preto oprávnený záverom uviedol, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná. Zastavením exekúcie by podľa oprávneného došlo k zamedzeniu domôcť sa reálne vymoženia jeho pohľadávky.
Okresný súd Banská Bystrica na základe uvedených podaní povinnej v štádiu exekučného konania po nariadení exekúcie, resp. po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie prijal záver, že otázkami, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), je oprávnený sa zaoberať nielen vo fáze, keď súdny exekútor požiada exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale táto právomoc mu prináleží aj v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 456/2011-19, zo dňa 23. 11. 2011)
Uvedený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky bol podporený aj skoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997)
Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ďalej uvádza, že „udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je súčasťou "prípravnej" fázy exekučného konania. Toto poverenie nemá priame právne účinky voči osobe povinného, nie je rozhodnutím vo veci samej a nezakladá prekážku res iudicata pre posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v neskorších štádiách (fázach) exekučného konania. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže v zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku začať vykonávať exekúciu“ (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 249/2013, 2 ECdo 106/2014, 3 ECdo 266/2013, 4 ECdo 94/2013, 5 Cdo 205/2011, 6 ECdo 16/2013, 7 ECdo 13/2013, 8 ECdo 190/2014).
Súd v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02. augusta 2012 sp. zn. 4 Cdo 410/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011 a Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012) prijal záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pretože ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Súd je oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak by súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je exekučný súd oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.
Prieskumom uvedených podaní a na ne nadväzujúcich príloh súd zistil, že exekučný titul vydal rozhodca JUD. Radim Kuchta, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky poňatej v Hlave 14. § 18 (ďalej len „rozhodcovská doložka“), v ktorej bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom (...), a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. (...) Ďalej bolo v rozhodcovskej doložke uvedené, že rozhodcovské konanie je neverejné a spravidla iba písomné (ďalej len „rozhodcovská doložka“).
Na základe takto založenej právomoci rozhodcovský súd vydal na základe žalobného návrhu oprávneného exekučný titul, ktorým zaviazal povinnú uhradiť sumu vo výške 1950,1 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu.
Ďalej v súlade s uvedenými ustálenými závermi konštantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. platnej rozhodcovskej doložky.
Z ustálenej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie(z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, sp. zn. C-168/05, bod 25; zo 04. júna 2009, Pannon GSM, sp. zn. C-243/08, bod 22, a zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, sp. zn. C-40/08, bod 29) vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty (najmä čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13) stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32)
Súd s poukazom na ust. § 879j Občianskeho zákonníka posudzoval súlad zmluvy o úvere a obchodných podmienok so zneniami piatej hlavy Občianskeho zákonníka účinnými od 1. 1. 2008, pretože toto ustanovenie uvádza, že ustanoveniami zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Ohľadne prípadnej otázky správneho použitia ustanovení piatej hlavy Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovení upravujúcich výpočet neprijateľných podmienok účinných k dátumu uzatvorenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na právny záver v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 8ECdo/107/2014, zo dňa 09.07.2014, ktorý uviedol, že ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení k uzatvoreniu zmluvy o úvere, podávajú len príkladný výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve je preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so smernicou Rady Európskej únie 93/13/EHS z 5. apríla 1993, teda tých, ktoré smernica obsahovala naviac oproti zneniu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k času podpisu zmluvy o úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Úverovú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj zmluvné podmienky, v ktorých bola pod uvedeným bodom poňatá rozhodcovská doložka, súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený ako poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov podľa údajov zverejnených v Obchodnom registri v predmete činnosti podnikania, vystupoval v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, kedy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda bola v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa. Súd následne pristúpil k skúmaniu, či uvedená úprava rozhodcovskej doložky bola súladná s úpravou ustanovení Spotrebiteľských zmlúv podľa piatej hlavy Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.
Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu ustanovení rozhodcovskej doložky z hľadiska, či boli alebo neboli individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd ďalším postupom pristúpil k skúmaniu, či uvedená rozhodcovská doložka bola výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Súd postupoval v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorá k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy uvádza, že je povinnosťou oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)
V súlade s uvedenými závermi rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd nepovažoval za splnenú podmienku zo strany oprávneného, že povinnej bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej doložky, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto návrh riešenia sporov vzniknutých z úverovej zmluvy. Rozhodcovská doložka, ako už bolo uvedené, bola poňatá do samotného textu zmluvných podmienok, tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, nebola ani samostatnou zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo, že povinná mohla rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietla aj samotnú úverovú zmluvu.
Ďalej súd nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti oprávneného jasne a zrozumiteľne informovať povinnú, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.. Súd k svojmu záveru o nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní uvádza, že znenie rozhodcovskej doložky neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania, napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote a pod.
Súd v rámcoch citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka prijal záver, že úverová zmluva obsahujúca rozhodcovskú doložku v zmluvných podmienkach tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, bola zmluvou, s ktorou sa síce povinná mohla oboznámiť vopred, ale žiadnym prejavom vôle nemohla ovplyvniť jej obsah, ba dokonca túto rozhodcovskú doložku nemohla vlastným prejavom vôle odmietnuť, resp. vyjadriť akýkoľvek súhlas alebo nesúhlas s ňou.
V intenciách uvedeného súd preto ustanovenia rozhodcovskej doložky, ktorá jednak neobsahovala dostatočné informácie o rozhodcovskom konaní, neuvádzala možnosť vlastným prejavom vôle ju prijať alebo ju odmietnuť bez vplyvu na samotnú úverovú zmluvu, posúdil ako nie individuálne dojednanú
V súvislosti s vyslovením záveru, že rozhodcovská doložka bola ustanovením zmluvy, ktoré by bolo individuálne dojednané, súd následne pristúpil k skúmaniu, či takéto ustanovenie je alebo nie je neprijateľnou podmienkou.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01.2008 do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd z uvedeného znenia rozhodcovskej doložky zistil, táto obsahovala v sebe možnosť riešiť prípadné vzájomné spory zmluvných strán len prostredníctvom uvedeného rozhodcu, ktorý vydal exekučný titul a podľa jeho vnútorných predpisov, ktoré povinnej ako spotrebiteľovi pri podpise zmluvy neboli známe a ktoré samotné majú významný vplyv na priebeh rozhodcovského konania, nakoľko upravujú procesné postupy pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskej doložke bolo tiež nejasne určené miesto rozhodcovského konania, ktoré si mohol rozhodca meniť podľa svojej vôle bez súhlasu strán. Takéto znenie rozhodcovskej doložky, ktoré v rámci jej dojednania vyžaduje a núti spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je znením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa a preto súd takéto znenie považoval za neprijateľnú podmienku.
Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke sú neplatné.
Nakoľko súd vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil na neprípustnú a zastavil ju.
Po právoplatnosti uznesenia súd následne rozhodne o prípadnom nároku exekútora na trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.