Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/225/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa O. U., bytom I. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi D. Kardošovi, bytom I. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom Jána Milca 11, Žilina, v konaní o určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4C/172/2015-73 zo dňa 10. marca 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV., ktorým rozhodol o náhrade trov konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 438,38 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Darine Kučerovej do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 Eur mesačne od 13.05.2015; výrokom II. povolil odporcovi zameškané výživné od 13.5.2015 do 31.3.2016 vo výške 1.061,29 Eur splácať v mesačných splátkach po 30 Eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, keď prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; výrokom III. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom IV. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.315,26 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Dariny Kučerovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1-2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. V odôvodnení uviedol, že po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. S poukazom na citované zákonné ustanovenia je jednoznačné, že pokiaľ navrhovateľ sa svojim návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti zo stany odporcu ako svojho otca a to s poukazom, že je študentom vysokej školy, nemá žiaden príjem a teda nemá z čoho zabezpečovať svoje základné odôvodnené potreby, je jeho návrh opodstatnený. Na druhej stane je však z vykonaného dokazovania nepochybné, že príjem odporcu predstavuje výsluhový dôchodok vo výške 612,51 Eur a okrem navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a teda za daného stavu je jasné, že jeho možnosti a schopnosti sú obmedzené výškou jeho príjmu a odôvodnenými výdavkami, pričom súd zohľadnil tú skutočnosť, že odporca má zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú zabezpečiť si príjem aj iným spôsobom. Matka navrhovateľa, s ktorou žije navrhovateľ v spoločnej domácnosti dosahuje zárobok cca 1.100 Eur mesačne, čo je bezpochyby viac ako odporca, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel len do výšky 100 Eur mesačne od 13.5.2015 ( od podania návrhu) s odôvodnením, že nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu na výživu navrhovateľa prispievať navrhovateľom

žiadanou výškou výživného 150 Eur, na druhej starne pri zohľadnení všetkých odôvodnených výdavkoch odporcu a jeho príjme je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 100 Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom návrhu na určenie výživného žiadal určiť výživné na sumu 150 Eur mesačne, súd vo zvyšku nad priznané výživné 100 Eur mesačne návrh navrhovateľa zamietol. Keďže súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi od 13.5.2015, vzniklo odporcovi od 13.5.2015 do 31.3.2016 zameškané výživné vo výške 1.061,29 Eur, ktorého splácanie súd za použitia § 160 ods. 1 O. s. p. určil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na príjem odporcu, jeho možnosti a schopnosti ako aj na uloženú povinnosť v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.3.2016 sp. zn. 7C/176/2015-66, kde súd uložil odporcovi zameškané výživné od 13.5.2015 do 31.3.2016 na staršiu dcéru Janu vo výške 742,90 Eur zaplatiť jednorázovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný, avšak rozhodnutie o výške plnenia odporcu záviselo od úvahy súdu, preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktorú mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby á 210,78 Eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 2.7.2015, 20.10.2015 a 10.3.2016, účasť na výsluchu navrhovateľa dňa 8.7.2015), 5 x režijný paušál á 8,39 Eur, 1 x režijný paušál á 8,59 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.315,26 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, a to proti výroku IV. o náhrade trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie o trovách právneho zastúpenia rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pričom podľa jeho názoru, súd nesprávne aplikoval citované ustanovenie, pretože rozhodnutie súdu vyplynulo na základe súdom vykonaných dôkazov prísne sa riadiac ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade už samotný fakt, že navrhovateľ sa pojednávaní nezúčastňoval a sám prispel k tomu, že pojednávania museli byť opakovane odročované z dôvodu jeho neúčasti a tiež z dôvodu, že nepredložil potvrdenie o návšteve školy dňa 02.07.2015, dňa 27.10.2015 a ani pri svojom dostavení sa na súd mimo pojednávania, ale až dňa 10.03.2016 spôsobilo, že súd musel pojednávania opakovane odročovať. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že s prihliadnutím na predmet konania, keďže sa konalo o určenie výživného medzi otcom a plnoletým dieťaťom je zrejmé, že ide o konanie ktoré predpokladá § 150 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, ktorý trpí vážnou nevyliečiteľnou chorobu a súdom bolo zistené, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil do času, kým navrhovateľ neodišiel zo spoločnej domácnosti. Avšak tým že navrhovateľ zatajoval miesto svojho aktuálneho pobytu i číslo účtu znemožnil mu plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ žiadal o výživné vo výške 150 Eur mesačne, avšak súd mu rozhodnutím priznal výživné vo výške 100 Eur mesačne, a pomer jeho úspechu je vo výške 33%, a teda súd mal postupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznať žiadnemu účastníkovi trovy konania. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi trovy konania neprizná.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu v podanom odvolaní. Uviedol, že listinné dôkazy, ktoré boli predložené v súvislosti so zdravotným stavom odporcu nedeklarujú jeho vážny stav a považuje toto tvrdenie za zavádzajúce. Ďalej uviedol, že pomer úspechu v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v danom prípade nie je možné aplikovať, nakoľko sa jedná o nesporové konanie, ktoré je založené na iných zásadách. Tiež uviedol, že nie je pravdou, že odporca by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, pretože hoci mal už rozsudok právoplatný, výživné riadne a včas nepoukázal a počas celého konania od mája 2015 kedy bolo začaté konanie si vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Vzhľadom na vyššie uvedené, považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a spravodlivé, a žiada toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Po podaní odvolania odporcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvej inštancie meritórne ako i o náhrade trov konania rozhodoval v danej

veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd však už rozhodoval podľa novej úpravy t.j. podľa Civilného mimosporového poriadku.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku IV. v zmysle ust. § 388 zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

8. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ( výroky I., II., III. ) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o vyživovacej povinnosti a jej výške voči plnoletému dieťaťu, v ktorom navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo výške 150 Eur mesačne. Súd prvej inštancie pritom napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 Eur mesačne od 13.05.2015 a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.315,26 Eur. O náhrade trov konania pritom rozhodol v zmysle§142ods. 3 O.s.p. a i keď mal navrhovateľ v konaní úspech len čiastočný, priznal mu plnú náhradu trov konania, nakoľko podľa súdu prvej inštancie rozhodnutie o výške plnenia odporcu záviselo od úvahy súdu. S týmto názorom sa však odvolací súd nestotožnil, súd prvej inštancie teda v prejednávanej veci nesprávne aplikoval uvedené ustanovenie, pretože rozhodnutie súdu vyplynulo na základe súdom vykonaných dôkazov riadiac sa ustanoveniami Zákona o rodine a teda nezáviselo od úvahy súdu.

10. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

11. Súd v konaniach, ktoré môžu začať výlučne len na návrh, pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade vychádza z tzv. zásady úspechu vo veci. Miera úspechu je kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania a zisťuje sa tak u žalobcu (navrhovateľa) ako aj u žalovaného (povinného, resp. odporcu). Miera úspechu vo veci tak závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k petitu návrhu. To znamená, že čím viac súd vyhovie návrhu navrhovateľa, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa; naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu.

12. Je nepochybné, že za procesne úspešného účastníka treba v prejednávanej veci považovať navrhovateľa. Treba však zároveň konštatovať, že nakoľko odporcovi bola rozsudkom uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 Eur mesačne a vo zvyšku ( do sumy 50 Eur ) bol návrh zamietnutý, jeho úspech vo veci nebol úplný. Odvolací súd ako bolo už uvedené vyššie, sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko správnym právnym posúdením veci by totiž na základe vykonaného dokazovania musel navrhovateľovi v prevažnej časti úspešnejšiemu účastníkovi v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok priznať náhradu trov konania v pomernej časti. Navrhovateľovi ako prevažne úspešnejšiemu účastníkovi preto prináleží náhrada trov konania vo výške 33,33 % . Úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 66,66 % (100 Eur z uplatnených 150 Eur), tomu zodpovedajúci úspech odporcu predstavuje 33,33 %, vzhľadom k čomu úspešnému navrhovateľovi prislúcha náhrada trov konania v rozsahu 33,33 % (úspech navrhovateľa 66,66 % - úspech odporcu 33,33 %). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia, a to za šesť úkonov právnej služby á 210,78 Eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 2.7.2015, 20.10.2015 a 10.3.2016, účasť na výsluchu navrhovateľa dňa 8.7.2015), 5 x réžijný paušál á 8,39 Eur, 1 x réžijný paušál á 8,59 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.315,26 Eur. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že navrhovateľovi priznal pomernú časť náhrady trov konania v rozsahu 33,33 %. Vychádzal pritom z rozsahu, v akom bola náhrada trov konania navrhovateľovi priznaná súdom prvej inštancie, teda zo sumy 1.315,26, z ktorej 33,33% predstavuje konečnú sumu náhrady trov konania vo výške 438,38 Eur. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 388 a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 438,38 Eur, k rukám jeho právnej zástupkyni do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

13. Čo sa týka námietky odporcu uvádzanej v odvolaní, že má za to, že s prihliadnutím na predmet konania, keďže sa konalo o určenie výživného medzi otcom a plnoletým dieťaťom je zrejmé, že ide o konanie ktoré predpokladá § 150 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, ktorý trpí vážnou nevyliečiteľnou chorobu a súdom bolo zistené, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil do času, kým navrhovateľ neodišiel zo spoločnej domácnosti, avšak tým že navrhovateľ zatajoval miesto svojho aktuálneho pobytu i číslo účtu znemožnil mu plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť, odvolací súd uvádza, že v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 (§ 257 , a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko odporca tak pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolaní nepreukázal že jeho majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery odôvodňujú použitie uvedeného ustanovenia, a to ani s vzhľadom na zdravotný stav odporcu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .